I. Tí, ktorí vstúpia do nového vzťahu, kým sú stále viazaní platným manželstvom, žijú mimo milosti Božej
Svätý Tomáš Akvinský : Cudzoložstvo je vždy smrteľným hriechom
Ďalej, niektoré hriechy sú smrteľné na základe svojho rodu [ex genere], ako je vražda a cudzoložstvo. (Svätý Tomáš Akvinský. Summa Theologica, I-II, q. 72, a. 5)
Sväté písmo: Každý, kto sa rozvedie so svojou manželkou a vezme si inú, cudzoloží
Každý, kto prepúšťa svoju manželku a berie si inú, cudzoloží, a kto si berie takú, ktorú muž prepustil, cudzoloží. (Lk 16:18)
Sväté písmo: Na základe Božieho príkazu nemôžu rozídení pristúpiť k druhému sobášu
Tým, čo uzavreli manželstvo, prikazujem, ani nie ja, ale Pán, aby manželka neodchádzala od muža a ak by odišla, nech ostane nevydatá, alebo nech sa zmieri so svojím mužom a muž nech neprepúšťa manželku. (1 Kor 7:10-11)
Katechizmus Katolíckej cirkvi: „Znovu zosobášení“ žijú v stave verejného a trvalého cudzoložstva
Rozvod je ťažkým previnením proti prirodzenému zákonu. Nárokuje si zrušiť zmluvu, ktorú manželia slobodne uzavreli, že budú žiť spolu až do smrti. Rozvod potupuje zmluvu spásy, ktorej je sviatostné manželstvo znakom. Uzavretie nového zväzku, aj keby ho civilný zákon uznával, ešte zväčšuje porušenie zmluvy: manželský partner, ktorý sa znovu zosobáši, sa v tomto prípade nachádza v situácii trvalého a verejného cudzoložstva: (Katechizmus Katolíckej cirkvi, č. 2384)
Katechizmus svätého Pia X: Manželia, ktorí žijú spolu spojení iba občianskym sobášom, žijú v habituálnom stave smrteľného hriechu
Stačí, aby kresťan uzavrel len občiansky sobáš alebo zmluvu?
Pre kresťana nestačí získať len občiansku zmluvu, pretože to nie je sviatosť, a teda ani pravé manželstvo.
V akom stave by boli manželia, ktorí by spolu žili iba civilným sobášom?
Manželia, ktorí by spolu žili spojení iba civilným sobášom, by boli v habituálnom stave smrteľného hriechu a ich zväzok by bol v očiach Boha a Cirkvi vždy nelegitímny. (Katechizmus sv. Pia X., Sviatosť manželstva, č. 24-25)
Pius IX. : Akýkoľvek iný zväzok muža a ženy medzi kresťanmi, okrem sviatostného manželstva, nie je nič iné ako konkubinát
Pretože žiadnemu katolíkovi nie je neznáme a nemôže nevedieť, že manželstvo je skutočne a náležite jednou zo siedmich sviatostí evanjeliového zákona, ustanoveného Kristom Pánom a že z tohto dôvodu nemôže byť manželstvo medzi veriacimi bez toho, aby bolo zároveň sviatosťou, preto akýkoľvek iný zväzok muža a ženy medzi kresťanmi, okrem sviatostného manželstva, aj keby bol uzavretý na základe akéhokoľvek občianskeho práva, nie je ničím iným, len veľmi často hanebným a smrť prinášajúcim konkubinátom, ktorý Cirkev odsúdila. Teda sviatosť nemôže byť nikdy oddelená od manželskej zmluvy. (Denzinger -Hünermann 2998. Pius IX. Allocutio Acerbissimum vobiscum, 27. september 1857)
Katechizmus Katolíckej cirkvi: „Opätovné manželstvo“ osôb rozvedených so žijúcim, zákonným manželským partnerom je v rozpore s Božím plánom a zákonom
Nové manželstvo rozvedených, kým žije legitímny manželský partner, porušuje Boží plán a zákon, ako ich učil Kristus. Rozvedení, ktorí uzavreli nový zväzok, nie sú odlúčení od Cirkvi, ale nemôžu prijímať Eucharistiu. Majú viesť svoj kresťanský život najmä tým, že vychovávajú svoje deti vo viere. (Katechizmus Katolíckej cirkvi, č. 1665)
Svätý Augustín z Hippa: Človek sa nesmie spojiť s inou osobou ani pre deti
Sviatosť vyžaduje aby bolo manželstvo nerozlučiteľné, aby sa rozídení nemohli spojiť vo zväzku s inou osobou ani kvôli deťom. (Svätý Augustín z Hippa. De Genesi ad litteram, Kniha 9, Kap. 7, č. 12)
Pius X. : Tí, ktorí sa odmietajú podriadiť Božiemu zákonu, sú jeho nepriatelia
Pretože tí, ktorí sa odmietajú podriadiť Božiemu zákonu, sú dozaista považovaní za nepriateľov Boha. (Pius X. Encyklika Communionum rerum, č. 21, 21. apríla 1909)
Tridentský koncil (ekumenický XIX.) Tí, ktorí popierajú, že manželský zväzok nemôže byť zrušený ani po cudzoložstve jedného z manželov: anathema sit!
Ak niekto hovorí, že Cirkev sa mýli, keďže učila a stále učí, že v súlade s evanjeliovou a apoštolskou náukou manželský zväzok nemôže byť zrušený pre cudzoložstvo jedného z manželov, a že ani jeden z nich, dokonca ani nevinný , ktorý nedal príležitosť na cudzoložstvo, nemôže počas života druhého uzavrieť ďalšie manželstvo, a že ten, kto sa po prepustení cudzoložnice ožení s inou, je vinný z cudzoložstva, a že aj tá cudzoloží, ktorá po prepustení cudzoložníka sa vydá za iného: nech je prekliaty. (Denzinger-Hünermann 1807. Tridentský koncil, zasadnutie XXIV, Náuka o sviatosti manželstva, 11. novembra 1563).
