II. Ľudia v smrteľnom hriechu sú mŕtvymi členmi Cirkvi a nepriateľmi Boha; ich dobré činy nemajú hodnotu
Sväté písmo: Boh sa rozchádza s tými, ktorí neplnia prikázania
Ak ma nebudete poslúchať a prestúpite niektorý z týchto mojich príkazov, ak opovrhnete mojimi predpismi a ak sa vám budú moje nariadenia príkriť, takže nevyplníte niektorý z mojich príkazov a tak porušíte zmluvu so mnou, potom vám urobím toto: Zošlem na vás hrôzu, suchoty a horúčku, čo vyhasína zrak a stravuje život. Nadarmo rozsejete svoje semeno, lebo ho zožerú vaši nepriatelia. (Lev 26:14–16)
Ale tí, čo páchajú hriech a neprávosť, sú nepriateľmi vlastného života. (Tob 12:10)
Tridentský koncil (ekumenický XIX.): Každý v smrteľnom hriechu je dieťaťom hnevu a nepriateľom Boha
Ale keďže všetky smrteľné hriechy, aj tie myšlienkové, robia z ľudí deti hnevu (Ef 2,3) a nepriateľov Boha, je potrebné za všetky prosiť Boha o odpustenie úprimným a pokorným vyznaním. (Denzinger-Hünermann 1680. Tridentský koncil, zasadnutie XIII, 11. októbra 1551)
Katechizmus svätého Pia X. : Smrteľný hriech mení človeka na mŕtveho člena Cirkvi
Kto sú živí členovia Cirkvi? Živí členovia Cirkvi sú spravodliví a jediní spravodliví, teda tí, ktorí sú skutočne v Božej milosti.
A kto sú mŕtvi členovia? Mŕtvi členovia Cirkvi sú veriaci v smrteľnom hriechu. (Katechizmus svätého Pia X., deviaty článok, č. 25-26)
Pseudo-Chryzostom: Boh prebýva v spravodlivých telách; a smrť v tele hriešnika
Boh sám prebýva v spravodlivých telách. Ale telá hriešnikov sa nazývajú hrobmi mŕtvych, pretože duša hriešnika je mŕtva v jeho tele; lebo nemožno považovať za živé to, čo nekoná žiadny duchovný ani živý čin. (Svätý Tomáš Akvinský, citujúc Pseudo-Chryzostoma, v Catena Aurea, Matúš 23:27-28)
Svätý Tomáš Akvinský: Smrteľný hriech úplne vylučuje habitus milosti
Ľahký hriech nevylučuje každý akt milosti, ktorým možno odstrániť všetky všedné hriechy; avšak smrteľný hriech úplne vylučuje habitus milosti […] (Svätý Tomáš Akvinský. Summa Theologica, III, q. 87, a. 4)
Svätý Tomáš Akvinský: Cudzoložník ničí svoju vlastnú dušu
Predovšetkým preto, že ničia dušu: ‚ Ale kto cudzoloží so ženou, ten rozum potratil, iba kto strmhlav sa rúti do skazy, ten také niečo urobí. ‘ (Prísl 6:32). Hovorí: ‚pre bláznovstvo jeho srdca‘, čo znamená, že, telo ovláda ducha. (Svätý Tomáš Akvinský. Desať prikázaní, článok 8)
Katechizmus svätého Pia X. : Tí, ktorí sú v smrteľnom hriechu, sú bez Božej milosti a vylúčení z dokonalého spoločenstva v duchovných dobrách
Majú všetky deti Cirkvi účasť na tomto spoločenstve dobier? Všetci kresťania, ktorí sú v Božej milosti, majú účasť na spoločenstve vnútorných dobier, kým tí, ktorí sú v smrteľnom hriechu, nemajú účasť na týchto dobrách.
Prečo sa na týchto dobrách nezúčastňujú tí, ktorí sú v smrteľnom hriechu?
Pretože to, čo spája veriacich s Bohom a s Ježišom Kristom ako Jeho živé údy, čo ich robí schopnými vykonávať záslužné skutky pre večný život, je milosť Božia, ktorá je nadprirodzeným životom duše; a teda tí, ktorí sú v smrteľnom hriechu, sú bez Božej milosti, sú vylúčení z dokonalého spoločenstva v duchovných dobrách, ani nemôžu vykonávať skutky záslužné pre večný život. (Katechizmus sv. Pia X., Spoločenstvo svätých, č. 4-5)
Ján Pavol II.: Smrteľný hriech je pohŕdanie Božím zákonom a odmietnutie Božej lásky k ľudstvu a celému stvoreniu
Podobne bude potrebné dbať na to, aby sa smrteľný hriech nezmenšil na akt „základnej voľby“ – ako sa dnes bežne hovorí – proti Bohu, ktorý má v úmysle výslovné a formálne pohŕdanie Bohom alebo blížnym. Lebo smrteľný hriech existuje aj vtedy, keď si človek vedome a dobrovoľne, z akéhokoľvek dôvodu, vyberie niečo vážne neusporiadané. Takáto voľba už v skutočnosti zahŕňa pohŕdanie Božím zákonom, odmietnutie Božej lásky k ľudstvu a celému stvoreniu; človek sa odvracia od Boha a stráca lásku. (Ján Pavol II. Apoštolská exhortácia Reconciliatio et paenitentia, č. 17, 2. decembra 1984)
Ján Pavol II. : Hriech má dvojaký následok
Pretože hriech uráža Božiu svätosť a spravodlivosť a pohŕda osobným priateľstvom Boha s človekom, má dvojaký následok. V prvom rade, ak je vážny, zahŕňa zbavenie sa spoločenstva s Bohom a v dôsledku toho vylúčenie z účasti na večnom živote. […] Po druhé, „každý hriech, dokonca aj všedný, so sebou nesie nezdravú náklonnosť k tvorom, ktorú treba očistiť buď tu na zemi, alebo po smrti v stave zvanom očistec. Toto očistenie oslobodzuje človeka od toho, čo sa nazýva „dočasný trest“ za hriech, a toto odčinenie odstraňuje všetko, čo bráni plnému spoločenstvu s Bohom a so svojimi bratmi a sestrami. (Ján Pavol II. Incarnationis mysterium, bula k príležitosti Veľkého jubilea roku 2000, č. 10, 29. novembra 1998)
Tridentský katechizmus: Tí, ktorí sú spútaní v smrteľnom hriechu, nemajú podiel na duchovnom ovocí
Z výhod toľkých a takých vznešených požehnaní, ktoré udeľuje Všemohúci Boh, sa tešia tí, ktorí vedú kresťanský život v láske, sú spravodliví a milovaní Bohom. Čo sa týka mŕtvych členov; teda tých, ktorí sú spútaní v otroctve hriechu a odcudzení od Božej milosti, nie sú zbavení týchto výhod natoľko, aby prestali byť údmi tohto tela; ale keďže sú mŕtvymi údmi, nemajú účasť na duchovnom ovocí, ktoré sa odovzdáva spravodlivým a zbožným. (Tridentský katechizmus, článok IX, druhá časť)
Katechizmus Katolíckej cirkvi: Smrteľný hriech spôsobuje vylúčenie z Kristovho kráľovstva a večnú smrť v pekle
Smrteľný hriech je radikálna možnosť ľudskej slobody, podobne ako láska. Má za následok stratu Božej lásky a zbavuje posväcujúcej milosti čiže stavu milosti. Ak nie je napravený ľútosťou a Božím odpustením, spôsobuje vylúčenie z Božieho kráľovstva a večnú smrť v pekle, pretože naša sloboda má moc robiť definitívne, nenávratné rozhodnutia. Ale hoci môžeme usúdiť, že nejaký čin je sám osebe ťažkým previnením, musíme úsudok o ľuďoch ponechať Božej spravodlivosti a Božiemu milosrdenstvu. (Katechizmus Katolíckej cirkvi, č. 1861)
Katechizmus svätého Pia X. : Účinnosť modlitby závisí od stavu milosti
Aká je prvá a najlepšia dispozícia na to, aby boli naše modlitby účinné? Prvou a najlepšou dispozíciou na to, aby sa naše modlitby stali účinnými, je byť v stave milosti; alebo ak nie sme v tomto stave, túžiť sa do neho dostať. (Katechizmus sv. Pia X., Modlitba, č. 14)
Svätý Tomáš Akvinský: Modlitba nie je záslužná bez posväcujúcej milosti
Ani modlitba, ani žiadny iný cnostný skutok nie je záslužný bez milosti posväcujúcej. A predsa aj tá modlitba, ktorá vyžaduje milosť posväcujúcu, vychádza z nejakej milosti, ako z bezodplatného daru, keďže samotný úkon modlitby je „darom Božím“, ako tvrdí Augustín (De Persever. xxiii). (Svätý Tomáš Akvinský. Summa Theologica, II-II, q. 83, a. 15)
Katechizmus Katolíckej cirkvi: Ak je naše srdce ďaleko od Boha, slová modlitby sú márne
Odkiaľ pochádza modlitba človeka? Nech je reč modlitby akákoľvek (gestá, slová), modlí sa celý človek. Keď však chce Písmo označiť miesto, odkiaľ vyviera modlitba, hovorí niekedy o duši alebo o duchu, ale najčastejšie o srdci (viac než tisíc ráz). Modlí sa srdce. Ak je vzdialené od Boha, vyjadrenie modlitby je márne.
Kresťanská modlitba je zmluvný vzťah medzi Bohom a človekom v Kristovi. Je to činnosť Boha a človeka. Vychádza z Ducha Svätého a z nás, je celkom zameraná na Otca v spojení s ľudskou vôľou Božieho Syna, ktorý sa stal človekom. (Katechizmus Katolíckej cirkvi, č. 2562. 2564)
