« Predošlá strana
Ďalšia strana »

I. Aktívni veriaci?

Za fasádou aktivistickej rétoriky, ktorá má údajne nakoniec vtiahnuť (zapojiť, aktivizovať) čo najviac veriacich do spolupráce na riadení Cirkvi, sa na Slovensku ukrýva tradičný nezáujem slovenského roľníka o aktivizmus akéhokoľvek druhu. Či už nazeráme na túto vlastnosť s nevôľou, rezignáciou alebo ju vidíme v jej tragikomickosti, je to jednoducho fakt, na ktorom sa po stáročia nič zásadného nemení, a ktorý má okrem svojich záporných stránok aj určité pozitíva. Minimálne v tom ohľade, že chráni slovenského roľníka (či skôr teraz už len ľud roľníckeho pôvodu) od prílišného nadšenia z novátorstva, a teda popri reformách dobrých, sa mu podarí odignorovať zväčša aj tie zlé.

Tento nezáujem slovenských katolíkov, sa nedal úplne utajiť ani v oficiálnych dokumentoch KBS. Napríklad syntéza z Bratislavskej diecézy uvádza, že:

Na základe vyše 100 prijatých syntéz, ďalších príloh a ostatných podnetov, výsledkov ankiet a individuálnych podnetov (takmer 500 strán textu) konštatujeme, že do približne 1120 konzultačných stretnutí sa aktívne zapojilo viac ako 5400 účastníkov.“

Pripomeňme, že počet katolíkov v Bratislavskej diecéze je ohraničený v súčasnosti číslom – 484 046. Nie je preto ťažké urobiť si objektívny obraz toho, aký záujem u veriacich na Slovensku „synodálny proces“ reálne vyvolal. Pokiaľ si navyše uvedomíme, že významné množstvo v čísle udávaných účastníkov procesu tvorí klérus, zjaví sa nám pred očami číslo ešte tristnejšie. Problém tohto nezáujmu rieši syntéza konštatovaním, že: „Táto výzva oslovila väčšinou aktívnych veriacich, ktorí sa zapojili do synodálnych konzultácií“, čím zrejme dáva najavo, podobne ako sme na to zvyknutí pri neúčasti ľudu v demokratických voľbách, že tí správni, teda aktívni boli oslovení a tí ostatní (asi menej kvalitní), keďže sa svojou ľahostajnosťou vylúčili z procesu rozhodovania, si za to môžu sami. 

Avšak pri tomto nezáujme nešlo pravdepodobne len o tradičné atavistické ignorantstvo slovenských veriacich, ale predovšetkým skôr o akúsi intuitívnu a dlhodobejšiu únavu katolíkov z dvoch faktorov, ktoré im ľudovo povedané „lezú na nervy“: z neustálych zmien a zo zlyhania pastierov. Toto odmietanie aktivity sa však zatiaľ u veriacich odohráva len na čisto pocitovej báze, väčšinou bez akejkoľvek schopnosti domyslieť kontext revolučných zmien až k ich počiatkom. Napriek svojej nevyhranenosti, je táto neochota zapojiť sa stále predmetom pozorovania a nespokojnosti revolučných živlov v Cirkvi, ktorých irituje malá aktivita veriacich. V bratislavskej syntéze čítame:

Žiaľ, často našu radosť pri liturgickom slávení nevieme prejaviť a sme skôr zádumčiví, neraz nevnímame ani ľudí okolo seba. Slávenie má byť zážitkom spoločného kráčania. Veriaci v kostole sa však málo aktívne zapájajú do slávenia liturgie, zväčša ani neodpovedajú alebo len potichu, nespievajú. Aj tu sa prejavuje individualizmus vo forme ´intimizmu´ v modlitbe, ktorý stráca v modlitbe zmysel pre ´my´ spoločnej modlitby, ako nás učí modlitba Otče náš.“

Lepšiu ukážku revolučného kolektivizmu, navyše používajúceho pojmový aparát ako vystrihnutý zo socialistických agitiek, ktoré hromžili do omrzenia proti „individualizmu“ v pracovných kolektívoch, si môžeme len ťažko predstaviť. Povšimnime si, že po stáročia Cirkvou schvaľované postoje veriacich, ako „zádumčivosť“, čiže smútok alebo rozjímanie nad svojimi hriechmi, životom či vlastnou biednosťou, kombinované s potrebou osobného, intímneho vzťahu s Bohom v modlitbe aj počas liturgie, je tu jednoznačne prezentovaná ako niečo negatívne, poškodzujúce kolektív.

Že práve neustále otravovanie s umelo navodzovaným zapájaním sa do liturgie a s kŕčovitým aktivizmom, ktoré idú proti prirodzenej plachosti a ostýchavosti väčšiny ľudí, najmä kresťanov, ktorí boli vždy navyše tradíciou nabádaní k tichosti, pokore, odovzdanosti do Božej vôle a rozjímaniu, by mohlo byť tým prvkom, ktorí veriacich odrádza  a vzďaľuje  od Cirkvi, to si pastieri zjavne nepripúšťajú. Avšak pravda je taká, že najmä mužská časť populácie, sa len ťažko zmieruje s účasťou v rôznych komických a infantilných liturgických kreáciách, či v silenom kŕčovitom nadšení ženskej časti kolektívu. Tomu zodpovedá aj nasledujúce konštatovanie v syntéze, že: „Medzi účastníkmi prevládali ženy a v koordinačných synodálnych tímoch kňazi (hoci nie všade). Zapojili sa najviac ľudia v strednom veku (30 – 55 rokov) a väčšia účasť bola zaznamenaná v mestách než na vidieku.“ Pozoruhodná je táto neúčasť vidieka, vždy konzervatívnejšieho, ale na Slovensku aj religióznejšieho než sú mestá (najmä metropola). Aký typ veriacich sa teda na synodálnej ceste aktivizoval, pokiaľ sú na Slovensku (ako aj inde na svete) mestá symbolom liberalizmu vo všetkých smeroch?

Čo sa tu však dá robiť, aj keby skutočné nálady šedej masy veriacich boli pastiermi skutočne pochopené? Nič. Ideológia aktivizmu velí, a prirodzenosť aj tradícia musia ísť bokom. Synodálna cesta musí byť, údajne zdola (!), aj keby to v skutočnosti nikto nechcel a nepotreboval.

« Predošlá strana
Ďalšia strana »

Súvisiace články:

Konflikt ranného kresťanstva s pohanskou hudbou v bohoslužbe a vplyv egyptských obradov na izraelitskú liturgiu
Konflikt ranného kresťanstva s pohanskou hudbou v bohoslužbe a vplyv egyptských obradov na izraelitskú liturgiu 28. 09. 2022
Je nový lekcionár naozaj lepší?
Je nový lekcionár naozaj lepší? 23. 10. 2022
Mons. Marcel Lefebvre -  Arcibiskup verný Tradícii v časoch zrady
Mons. Marcel Lefebvre - Arcibiskup verný Tradícii v časoch zrady 26. 11. 2022
Príchod Antikrista a tradiční katolíci
Príchod Antikrista a tradiční katolíci 04. 01. 2023
Slovensko – „demokratická“ vláda menšiny nad väčšinou a slušnosť k „dezolátom“ len zo strachu
Slovensko – „demokratická“ vláda menšiny nad väčšinou a slušnosť k „dezolátom“ len zo strachu 23. 09. 2022
Deformovanie liturgie a likvidácia breviára - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 10).
Deformovanie liturgie a likvidácia breviára - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 10). 22. 05. 2023
Progresivisti vyhlasujú vojnu pred koncilom - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 7).
Progresivisti vyhlasujú vojnu pred koncilom - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 7). 22. 02. 2023
Dezinfikovanie liturgie – škrtanie nepohodlných modlitieb v novom misáli
Dezinfikovanie liturgie – škrtanie nepohodlných modlitieb v novom misáli 06. 08. 2022
Konferencia vo Fulde a moderátori koncilu - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 14).
Konferencia vo Fulde a moderátori koncilu - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 14). 24. 08. 2023
Dejiny rímskeho kánonu
Dejiny rímskeho kánonu 20. 08. 2012

Z archívu:

Mimo Cirkvi niet spásy

z dňa 01. január 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Úvaha o latinskom jazyku

z dňa 02. január 2023 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Je nový lekcionár naozaj lepší?

z dňa 23. október 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Je možné kritizovať pápeža?

z dňa 13. máj 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac
­