II. Názor Maldonata, že verš sa vzťahuje na židov aj na kresťanov
Druhý názor, hovorí, že tento verš sa vzťahuje na obe časti podobenstva a teda na odmietnutých Židov aj na prijatých kresťanov. Tento výklad obhajujú nasledujúci exegéti:
Maldonatus[8], Cornelius à Lapide[9], Fillion[10], Schanz[11], C. J. Ryan[12], Callan[13], Lagrange[14], Vosté[15], Prat[16], a Buzy[17]. Maas, ako zástancov tohoto názora menuje sv. Tomáša, Kajetána, Gabriela Biela, Salmeróna, Jansenia, Catharina, Ockama a Lamyho[18]. Dôvody pre tento druhý výklad možno zhrnúť takto:
- Keďže v texte sa zdá, že verš je uvedený ako záver celého podobenstva, nie je dôvod obmedzovať jeho aplikáciu len na prvú časť.
- Keďže počet hostí, ktorí skutočne prišli na hostinu, sa zjavne rovnal počtu pred tým pozvaných, „veľa“ a „málo“ nie sú relatívne označenia iba pre tieto dve skupiny, ale musia mať širšie uplatnenie; t.j. musia sa vzťahovať na všetkých ľudí, Židov a kresťanov, ktorí dostanú dostatočnú milosť na spasenie.
- Výrazy použité v tomto verši sú nevymedzené absolútne a preto, ako mnohé z Kristových lekcií, platia nielen pre Jeho židovské publikum, ale aj pre všetkých kresťanov.
- Takto chápaný verš je viac v súlade s ostatnými odkazmi v synoptikoch na „tesnú bránu“, ktorou vchádzajú len máloktorí (Lk 13, 24; Mt 7, 13). S týmto výkladom úzko súvisí otázka, či počet spasených je menší, ako počet zatratených. Podľa tohto druhého názoru, pripúšťajúc, že verš sa vzťahuje na všetkých ľudí, musíme uvážiť, či „málo“ treba chápať v jeho obvyklom význame, alebo nie.
Striktný výklad hovorí, že počet spasených je menší, ako počet zatratených. Z vyššie spomenutých sú sv. Augustín, Salmerón, Lamy, Jansenius, Fillion, Lagrange a Callan (vo svojej skoršej práci) tohto názoru. Sv. Tomáš jasne zastával tento názor[19] a zastávala ho ako tradičnú tézu moderná dominikánska škola s Garrigou Lagrangeom a Hugonom, z ktorých prvý sa pokúsil ukázať, že toto bola sententia certa et communis medzi cirkevnými otcami a teológmi.[20] Komentátori s umiernenejším stanoviskom zastávajú názor, že hoci sa tento verš týka všetkých ľudí, neznamená to doslova, že len málo ľudí bude spasených. Ako hovorí Maldonatus, iba poukazuje na to, že nie všetci povolaní budú spasení.[21] Podobne Buzy poukazuje na to, že počet je malý v porovnaní s tým, čo by si Kristus prial – v porovnaní s nekonečnou zaplatenou cenou.[22] Otec Suau, S. J. vo svojej vynikajúcej knihe meditácií prekladá verš ako „Všetci sú povolaní, príliš málo je vyvolených.“ („Tous sont appelés, trop peu son élus.“)[23] Pre tento umiernenejší výklad v rámci druhého názoru sa hlásia à Lapide, Schleusner, Kenrick, Vosté a Prat. Naša téma neumožňuje ísť hlbšie do otázky počtu spasených, ale ponúkame k tejto otázke výsledky monografie A. Michela v „Dictionnaire de théologie catholique.“[24] Po dôkladnom preštudovaní textov cirkevných otcov a významných teológov, Michel prichádza k záveru, že hoci väčší počet teológov zastával prísnejší výklad, stále je dostatočne pravdepodobný názor, že spasených bude minimálne toľko, koľko zatratených, alebo inak, že zo zjavenia nemožno vyvodiť nič isté o absolútnom ani relatívnom počte vyvolených. S ním súhlasí aj J. Pohle, ktorý cituje Casteleina a Heinricha-Gutberleta.[25]
Svätý Cyril Alexandrijský komentujúc Kristovu odpoveď na otázku: „Či bude len málo spasených?“ podáva jeden z dôvodov umiernenejšieho výkladu:
„Kristovým zvykom bolo neodpovedať priamo, keď [jeho poslucháči] kládli zbytočné otázky... Pre nich bolo dôležitejšie poznať spôsob ako dosiahnuť spásu.“[26]
A preto sa Kristus nenechal donútiť k tomu, aby odhalil kedy bude súdny deň, alebo aby čo i len naznačil pomerný počet vyvolených. Chryzostom sa teda v homílii o Podobenstve o svadobnej hostine nezmieňuje o „mále“, ale hovorí, že náš Pán:
„...predznamenáva odmietnutie Židov a povolanie pohanov, a potom poukazuje na [nevyhnutnú] cnosť pre [pravý kresťanský] život a trest pripravený pre tých, ktorí ju ignorujú.“[27]
V súvislosti so zdanlivou tvrdosťou niektorých veršov zo synoptikov treba vo všeobecnosti pamätať na to, že ich možno vždy zmierniť Kristovými slovami: „Ale Bohu je všetko možné“ (Mt 19,26). Musíme pamätať na to, že náš Pán – ako aj prví Otcovia – sa zaujímali hlavne o to, aby ľudia konali pokánie kvôli ich nesmrteľným dušiam; a tak nám bolo povedané, aby sme sa pracovali na svojej spáse „v bázni a chvení“, aby nás „úzka brána“ kráľovstva nevylúčila z počtu Jeho „mála“ špeciálnych priateľov. V konečnom dôsledku možno tvrdosť vždy vysvetliť ako typ rétorického alebo pedagogického zveličovania.
Poznámky na tejto stránke:
[8] Commentarium in Evangelia (Moguntiae, 1853), I, 307.
[9] Commentaria (Paris, 1877), XV, 476. 10 Évangile selon saint Matthieu (Paris, 1878), p. 425, note.
[10] Évangile selon saint Matthieu (Paris, 1878), p. 425, note.
[11] Commentar über das Evangelium des hl. Matthäus (Freiburg im Br., 1879), p. 451.
[12] Gospels of the Sundays and Festivals (Benziger, 1905), II, 358.
[13] The Four Gospels (New York, 1917), p. 142.
[14] Évangile selon saint Matthieu (Paris, 1927), p. 425, note.
[15] Parabolae Selectas (Romae, 1929-30), I, 309.
[16] Jésus-Christ (Paris, 1933), II, 228, note 1.
[17] La sainte Bible, XI, 295 f. and note.
[18] A. Maas, op. cit., p. 224, note.
[19] See Summa Theologica, I, q. 23, a. 7 ad 3. Porovn. Jansenovu poznámku v Tetrateuchus (Parisiis, 1677), p. 169: ". . . [mali] multitudine sua electos longe superant
[20] Garrigou-Lagrange, "Predestination," DTC, XII, 3018 ff; or Predestination (Herder, 1939), pp. 217-220; Hugon, De Deo Uno (Taris, 1933), p. 301; A. Ferland, S. S., De Deo Uno et Trino (Montreal, 1943), p. 389; F. Diekamp, Theologia Dogmatica (Paris, 1933), 1,301. Hugon, ale necituje Mt. 22:14.
[21] Commentarium, loc. cit. * La sainte Bible, XI, 295.
[22] La vie chrétienne (Toulouse, 1930), II, 27.
[23] La vie chrétienne (Toulouse, 1930), II, 277.
[24] "Élus." DTC, IV, 2350-2378.
[25] Pohle, "Predestination," Catholic Encyclopedia, XII, 381.
[26] In Lucam, 13, 23 (PG, LXXII, 776).
[27] Horn, in Mt, 69 (al. 70), 1 (PG, LVIII, 647).
