Kongregácia pre náuku viery vydala nótu[1], v ktorej ústami kardinála Luisa Ladariu oznámila, že použitie vakcín vyrobených z bunkových línií umelo potratených detí je morálne prípustné. Odporúčam si tento dokument preštudovať. Na jednej strane vzbudil obdiv a množstvo ďakovných reakcií od solídnych, konzervatívnych a nekonšpiračných kresťanských žurnalistov, na druhej strane vzbudil istý nepokoj, medzi malou časťou katolíckeho ľudu, ktorá doposiaľ nerezignovala na katolícku morálku a žila v presvedčení, že umelý potrat je zlo a že nemožno nijako a nikdy na ňom participovať. Treba tiež pripomenúť, že biskupi Schneider, Strickland, Lenga, Peta a kardinál Pujats označili vo verejnom memorade použitie takýchto vakcín za mravne neprípustné a žiadajú od Vatikánu vyjasniť stanovisko. Ako poslušní katolíci chceme v dobrej viere a bez postranných úmyslov súhlasiť s argumentáciou kardinála Ladariu. Aby sme dokázali presvedčiť skeptikov, popieračov a najmä konšpirátorov, preskúmajme, nakoľko naše biedne schopnosti dovoľujú, kardinálove argumenty.
Kardinál Ladaria opiera schválenie použitia eticky pochybnej vakcíny o dva argumenty:
- že použitie vakcín vyvinutých/vyrobených z buniek umelo potratených detí je menšie zlo, než pandemické šírenie vírusu SARS-CoV-2 ( COVID-19)[2];
- že použitie vakcín z takýchto bunkových línií je len vzdialenou spoluprácou na potrate[3];
V nóte kardinál ešte explicitne hovorí:
- že nemieni vynášať súdy o bezpečnosti a účinnosti týchto vakcín – tieto sú síce eticky relevantné a nevyhnutné, avšak ich zhodnotenie je kompetenciou biomedicínskych výskumníkov a liekových agentúr;
- že použitie týchto vakcín nesmie zahŕňať súhlas s potratom;
- že farmaceutické spoločnosti majú morálny imperatív vyvíjať vakcíny bez použitia buniek z potratených detí;
- že očkovanie má byť dobrovoľné;
- že pre ochranu života a zdravia ostatných musia nezaočkovaní podniknúť iné vhodné opatrenia;
Kardinál zjavne predpokladá, že tvrdenia farmaceutických spoločností o bezpečnosti, účinnosti a pôvode vakcín sú pravdivé a tiež, že informácie o veľkosti nebezpečenstva, ktoré Covid predstavuje a ktoré nám média a vlády tlmočia, sú pravdivé.
Pôsobivý realizmus a koherentnosť kresťanskej morálky sú založené na presvedčení, že existuje objektívny morálny poriadok, ktorý je intelektom poznateľný a že niektoré činy sú „vnútorne zlé“, to znamená , nikdy a za žiadnych okolností nie sú morálne ospravedlniteľné. Toto je jeden z hlavných bodov Veritatis Splendor Jána Pavla II. Pre riešenie etickej prípustnosti činov, ktoré sa vzťahujú k fyzickému alebo morálnemu zlu iných činiteľov, existujú tri teologické princípy - princíp dvojitého účinku , princíp „menšieho zla“ a princíp spolupráce.
Svätý Alfonz Mária z Liguori pri princípe spolupráce zavádza rozdiel medzi formálnou a materiálnou spoluprácou. Spolupráca v mravnom zmysle sa definuje ako účasť jedného činiteľa na činnosti iného činiteľa s cieľom dosiahnuť nejaký konkrétny účinok alebo sa podieľať na spoločnej činnosti. Mravne problematickou sa stáva, ak je činnosť primárneho činiteľa morálne zlá.
Poznámky na tejto strane:
[1] Odkaz [vaticannews.va]
[2] Morálna povinnosť vyhnúť sa takejto pasívnej materiálnej kooperácii nie je zaväzujúca, ak existuje vážne nebezpečenstvo, akým je inak nezadržateľné šírenie vážneho patogénneho činiteľa[3]: v tomto prípade pandemické šírenie vírusu SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje COVID-19. Preto tu treba uvažovať tak, že v takomto prípade možno použiť všetky očkovania uznané ako klinicky bezpečné a účinné - s istým vedomím, že použitie takýchto vakcín neznamená formálnu spoluprácu na aborte, z ktorého pochádzajú bunky použité pri výrobe týchto vakcín.
[3] Základný dôvod na to, aby sa použitie týchto vakcín považovalo za morálne prípustné je, že typ spolupráce na zle (pasívna materiálna kooperácia) vykonaného abortu, z ktorého pochádzajú samotné bunkové línie, je zo strany toho, kto používa vakcíny, ktoré sú z nich odvodené, vzdialený.