Počas tohto týždňa predviedli poslanci chorvátskeho parlamentu čo to znamená liberálna demokracia. Z hlasovania o registrovaných partnerstvách sodomitov uťapkali osliu hlavu a nasadili ju na krk úbohým chorvátskym katolíkom, pevne veriacim v posvätnú kravu demokracie. Katolíci však budú zaiste s hrdosťou nosiť nasadenú okrasu, ktorá tak priliehavo pasuje k chovaniu a mysleniu pokrokových a demokratických kresťanov. Ich voľba je totiž jasná: než by mala padnúť posvätná krava demokracie, tak to radšej osliu hlavu na krk. Nič už nemôže moderných katolíkov odohnať zo stáda milcov liberálnej demokracie, ani keby museli mať všetci povinne súpohlavného partnera a navrch žiť v konkubináte s túlavým psom. Systém je skvelý a všetky katastrofy, ktoré sa valia na hlavu zdesených cirkevníkov sú podľa ich predstáv a predstáv ich pastierov spôsobené nie demokraciou a liberalizmom ale nedostatkom demokracie! Predstava, tak logická z pohľadu dejín a bežná v 19. storočí, že demokracia a liberalizmus boli uskutočnené za účelom deštrukcie Cirkvi a kresťanstva, je im dnes rúhaním väčším než satanistická omša. A tak im nezostáva nič iné, než začudovane pozerať okolo seba a krútiť nechápavo hlavou kam sa podela všetka tá referendová energia, ktorá bola vynaložená na demokratické presadenie normálnosti.
Nie je to totiž tak dávno čo sa v Chorvátsku konalo referendum o zmene ústavy. Do ústavy mala byť zakomponovaná veta hovoriaca o tom, čo bolo kedysi samozrejmé aj ľudožrútovi z Bornea, že rodina, alebo nech už akokoľvek túto sociálnu bunku nazýval úbohý ľudožrút, je tvorená ľuďmi opačného pohlavia. V modernej, pokročilej dobe však podobné banality musia byť vkladané do lajstier zvaných ústava, nahrádzajúcich morálku a prirodzený poriadok súhrnom utopistických bludov. Snáď sa raz dozvieme, až civilizácia pokročí o hojný kus ďalej a kresťania budú chcieť zase nejaké ústavné bludy korigovať, také pravdy ako: potravu si treba vkladať do úst alebo kto nechce zomrieť musí dýchať. Dúfajme. Inak zahynieme.
Nuž a vzhľadom na to, že v našej osvietenej pramatke Európe takto ochabla vedomosť o tom, ktoré pohlavné orgány sú vzájomne kompatibilné a určitá skrz-naskrz demokratická nomenklatúra neustále trpí obsedantnou predstavou, že ľudožrút z Bornea sa mýlil, rozhodli sa chorvátski katolíci usporiadať referendum o uzákonení normálnosti. Išli na to demokraticky, plní dôvery v blahodarný vplyv plurality na normálnosť a kresťanstvo, pevne veriac, že ak si raz odhlasujú svoje zákony sťa vox populi, tak si už nikto nedovolí nerešpektovať hlas ľudu, ktorí predsa v demokratickej ústave je pôvodca moci. Olala. Dali sa do toho. Presvedčovali, propagovali, súťažili na trhu ideí a hlasovali. Pastieri im dali požehnanie, všetko prebehlo legálne, čiže demokraticky. Referendum bolo úspešné, do chorvátskej ústavy boli vložené slová o tom, že manželstvo je zväzok muža a ženy. Všetci jasali. Teda až na malú kliku urazených homosexuálov, cítiacich mystickú zášť k rôznopohlavnej rodine. Ale život ide ďalej.
Demokratický chorvátsky parlament, k uzúfaniu prepchatý ľavicovými a liberálnymi, demokraticky zvolenými poslancami, vyronil nad referendom nejakú tú slzičku, pozobúdzal pospávajúce opory systému a dal sa do práce. S drzosťou vlastnou všetkým, čo sú si vedomí svojej reálnej a nielen papierovej moci, sa nechali poslanci počuť, že výsledky referenda sú, v skratke povedané, tmársky hnoj, ale že to v podstate nevadí. Keďže majú ľavicoví liberáli pohodlnú väčšinu, tak ako pomstu, satisfakciu a kompenzáciu pre úbohých sodomitov, ktorí boli prinútení vypočuť si tie ohavné slová o manželstve muža a ženy, schvália nové zákony, ktoré legalizujú registrované partnerstvá v takej podobe a s takými právami, že ich v podstate od manželstiev rozoznajú len chorvátski jazykovedci zaoberajúci sa výkladom pojmu manželstva. Chorvátski katolíci však ďalej jasali v domnení ako sa im podarilo dostať celosvetovej liberálnej klike na kobylku. Snáď jasajú aj dnes, pretože neustále jasanie a prejavy nadšenia už akosi patria k modernému katolíkovi, takže sa zdá, že ho len ťažko niečo môže prinútiť k tomu, aby zvesil ruky aspoň na chvíľu dole, aj keby mu už odnášali kostol vrtuľníkom na smetisko.
Aj chorvátsky parlament jasá. V pondelok schválil zákony, za ktoré hlasovala drvivá väčšina poslancov, takže podľa agentúri APA „homosexuálne páry budú podľa správy agentúry takmer na úrovni manželov.“ To „takmer“ však môže byť len dočasné, pretože doba je dynamická a všetci dobre vieme, že to čo sa zdalo pred cca 20 rokmi nemožne, dnes tvorí základné prímesy mentálneho ovzdušia spoločnosti.
Toto chorvátske parlamentné rozlúsknutie tmárskych aktivít nech je mementom pre všetkých prostoduchých kresťanov, ktorí sa v priam idolatrickom odhodlaní postavia do pozoru akonáhle počujú „posvätné“ mantry – demokracia, pluralita, tolerancia etc. Zdá sa, že aj na Slovensku veria v lacné víťazstvá, pri ktorých sa mučeníctvo obmedzuje na hromadnú špacírku s detským kočiarikom po korze a augustínovska vojna medzi Štátom Božím a štátom sveta sa odohráva v rámci tolerantných diskusií klokotajúcich v mediálnych kotloch. Už čoskoro sa však možno dočkajú nemilých prekvapení, pri ktorých im stuhne úsmev na tvári. Z ich ústavného zakotvenia muža a ženy sa stane zdrap papiera, akonáhle sa lóžové konzorcium z EU rozhodne, že zákony novej ríše pokroku a tolerancie sú nadradené ich lokálnym tmárskym chúťkam. Ešte väčším fiaskom môže byť ich snaha o referendum, ktoré zdá sa plánuje stopnúť nový pán prezident, podnikateľ a vymáhač splátok, vášnivý milovník všetkého liberálneho a euro-atlantického. Komické je, že práve mnohí z iniciátorov petície ohľadom referenda ho pravdepodobne volili, v nezlomnej demokratickej viere; mnohých kňazov katolíckej Cirkvi nevynímajúc. To bude údivu keď onen pohodový budhista zatne referendičko s odvolanám, že jeho otázky odporujú euronormám a ústave. Predpokladám však, že milých kresťanov viera v demokraciu a blahodarnosť moderného spoločenského vývoja neopustí. Veď ako by mohlo vzísť pre Cirkev niečo zlé z naprosto nestrannej a otvorenej súťaže ideí na trhu názorov?
V skutočnosti každý kto dokáže domýšľať veci do dôsledkov a vyvodzovať závery z príčin už musel pochopiť, že to čo sa tu naplno vyvalilo po roku 1789 nebola nejaká alternatívna politická varianta spravovania vecí obecných, meniaca moc kráľovskú na moc senátnu, čiže monarchiu na republiku, ale stratégia ako zničiť Cirkev a kresťanstvo. Celý spoločenský vývoj, všetky snahy exponentov nového poriadku smerujú len k tomuto základnému cieľu. Všetko ostatné sú podružnosti. Dohodnú sa s každým, pristúpia na hocičo, len keď bude zachovaná koncepcia a cieľ ich stratégie. Očakávať akékoľvek pozitívne zmeny pre Cirkev a kresťanstvo v rámci stávajúceho systému je po všetkých tých kotrmelcoch a pádoch do blata vyjadrením dokonalej naivity. To, čo sa vedelo 1900 rokov dejín kresťanstva, že kresťanstvo a demokracia nejdú dohromady, že svet bol stvorený hierarchicky, že Cirkev je hierarchická a že náprava môže vzísť buď len z obrátenia vládcov, z krvi mučeníkov alebo z boja, to zostáva pravdou napriek všetkým plytkým verbálnym omáčkam, ktorými sme kŕmení. A deje súčasné a budúce dajú tejto skutočnosti len za pravdu.
Vyšlo ako Fragmenty z doby moru 2/2014.
