II. Falošný program
Program, čo obracia na ruby dielo, ktoré chceme dosiahnuť, je falošný. Miesto čností vedie ku chybám. Zohyzďuje dušu, ktorú by mal pestovať a okrášľovať.
Príklad: Výchovným programom je hrabivosť, závisť.
Hľa, aká je výchova, ktorej ide jedine o to, aby sa dieťa naučilo nahrabať si čím viac bohatstva. Rodič alebo vychovávateľ ženie dieťa do ustavičnej práce, nedožičí mu oddychu, učí ho zriekať sa všetkého, znášať bolesti i nepríjemnosti, a to len pre jediný ciel: aby sa stalo boháčom. Peniaze, peniaze a vždy len peniaze! Peniaze sú najväčším šťastím na zemi! Touto myšlienkou natoľko presycujú dieťa, až úbožiatko uverí, že človek len vtedy začne žiť, keď si môže sadnúť na milióny.
Iný príklad: Keď je ambícia programom.
— Náš Janko bude minister! Najprv okresný náčelník, potom župan alebo poslanec, ale nakoniec sa musí dostať aj na ministerské kreslo! ...
Janka už od útlej mladosti učia túžiť po sláve a poctách. Otec ho, povzbudzuje, matka sa mu líška. — To všetko je klam, zrada! A to zrada bytosti, ktorá si zaslúžila lepší osud. Čo čaká takých rodičov vo večnosti?