Denis Crouan je francúzsky zakladateľ a prezident (približne od roku 1988) organizácie Pro liturgia, ktorá propaguje a bojuje za „takú omšu, akú skutočne zamýšľal Druhý vatikánsky koncil“, teda s latinčinou, gregoránskym chorálom, ad orientem atď. Denis nedávno označil ďalší boj za slušné Novus ordo za „stratu času“ a hodil do ringu uterák. 

V Latinskej Amerike katolicizmus rýchlo stráca pôdu pod nohami a zaberajú ju protestanti, uvádza Wall Street Journal. „Sedem krajín v regióne – Uruguaj, Dominikánska republika a päť iných v Strednej Amerike – podľa prieskumu čílskeho inštitútu Latinobarómetro, malo už v roku 2018 väčšinu nekatolíkov,“ píše Wall Street Journal „Ako symbolický míľnik sa očakáva, že v Brazílií, ktorá má najviac katolíkov zo všetkých krajín na svete, sa podľa odhadov odborníkov, ktorí sledujú náboženskú príslušnosť, už tento rok stanú katolíci menšinou.

Blahobyt  západného štýlu života nesie zmiešané dôsledky. Na jednej strane nám prosperita uľahčila život a uvoľnila množstvo peňazí, ktoré môžeme použiť pre šírenie Božieho slova a pomoc núdznym. Na druhej strane veci, nakúpené za prostriedky z tohoto blahobytu plynúce, vyžadujú veľký diel nášho času a pozornosti. Požiadavky nášho materialistického životného štýlu sa v skutočnosti zmenili na tyraniu, ktorá spotrebuje väčšinu našej energie. Industrializácia priniesla vyšší životný štandard a kratší pracovný týždeň. Na začiatku 20. storočia pracoval každý člen rodiny zhruba 60 hodín týždenne a neraz sedem dní v týždni (starosť o dobytok a polia), aby rodina vôbec prežila. V polovici 20. storočia sa na západe skrátil pracovný týždeň na 48 hodín a v mnohých rodinách to bol len otec-manžel, ktorý chodil do zamestnania a zarábal. Dnes sú v drvivej väčšine rodín potrebné dva príjmy, aby udržali rodinný materialistický životný štýl. Americkým snom pred štyrmi desaťročiami bola dobrá práca, slušné bývanie a pekné auto. Dnes si americký sen žiada isté zamestnanie, dôchodkové sporenie, dom, dve až tri autá, chatu, dom pri jazere, karavan alebo príves, poistenie, ktoré kryje každú možnú životnú situáciu a samozrejme vysokoškolské vzdelanie pre všetky deti. Vlastníctvo materiálnych vecí a zabezpečená budúcnosť, ktorú tieto veci umožňujú sa stala meradlom úspechu. Dosiahnutie toho je však často krát priveľmi namáhavé a pre mnohých nemožné, čo je zdrojom obáv a starostí. Ale Ježiš povedal "Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba" (Mt 6:34).

Neprítomnosť milosti posväcujúcej, a oveľa viac jej strata, sa musia prejaviť zhubnými následkami. Celá tragika je pre nás nepredstaviteľná, pretože žijeme viac menej len zmyslovým životom a len výnimočne sa dokážeme vzchopiť k duchovnému životu. I keď dnes "dospelý nadčlovek" v reverende podceňuje nebezpečenstvo diabolského náporu (napríklad vypustí exorcizmus zo sv. krstu), či si z neho dokonca robí posmech, nie je tým smutná realita odstránená zo sveta a ako poznamenáva aj pohan Goethe: "Diabla ľudkovia necítia nikdy, ani vtedy nie, keď ich už drží za golier." (Faust I diel)

Existencia existuje - Ayn Randová
Existencia nexistuje - kardinál Cajetán

Oba výroky znejú na prvé počutie podivne. Čo to znamená, že existencia existuje? Je to niečo ako povedať, že kameňovitosť je kameň a ľudskosť je ľudská bytosť, čo ale nie je pravda? A čo znamená, že existencia neexistuje? Znamená to, že vlastne nejestvuje nič, čo tiež nie je pravda? Môžu byť oba tieto výroky nepravdivé?

Interpretujme ich ako protikladné výroky: "Všetky existujúce veci existujú" a "Žiadna existujúca vec neexistuje." Vtedy môžu byť oba nepravdivé, ak aspoň jedna existujúca vec existuje a ak niečo neexistuje. Ale výrok "Niektoré existujúce veci neexistujú" je autokontradikcia a výrok "Žiadna existujúca vec neexistuje" sa zdá byť tiež vnútorne rozporný. Okrem toho "Všetky existujúce veci existujú" je tautológia. A nemyslím si, že by Cajetán plánoval vysloviť takú zjavnú nepravdu, ani že by Randová chcela deklarovať takú triviálnu pravdu. Takže ani na druhý pohľad neznejú tieto výroky ani trochu zrozumiteľnejšie.

Pôst (fast/fest) všeobecne znamená abstinenciu od jedla alebo pitia a je to termín spoločný pre rôzne germánske jazyky. Niektorí odvodzujú toto slovo z koreňa, držať, zachovať, pozorovať alebo obmedzovať sa. Latinský výraz jejunium označuje zvieracie črevo, ktoré je vždy prázdne. Táto abstinencia sa líši podľa obmedzenia užívania jedla a nápojov, ktore predpisuje. Preto môže označovať časovo obmedzenú abstinenciu od všetkých druhov potravín - taká je povaha pôstu predpísaného Cirkvou pred svätým prijímaním (prirodzený pôst). Môže tiež znamenať abstinenciu od jedla a nápojov, ktorú určujú telesné alebo duševné dispozície typické pre každého jednotlivca a potom označuje aj morálny, alebo filozofický pôst. A tento pojem zahŕňa aj kajúcnu prax, ktorá je spoločná pre rôzne rehoľné spoločenstvá katolíckej cirkvi. Napokon, v prísnom zmysle slova, pôst znamená abstinenciu od jedla a ako taký je aktom miernosti (temperantia), ktorý má svoj raison d'être v nárokoch prirodzeného zákona a svoju dokonalosť nachádza v požiadavkách pozitívnej cirkevnej legislatívy.

Dnes som vošiel do nášho farského kostola. Už som tam nejaký čas nebol; vlastne takmer desať rokov. Ten kostol má pre mňa zvláštny význam; je tam pochovaná moja rodina, bol som tam pokrstený a prijal som tam sviatosti. Nad dverami je zamurovaný kameň na pamiatku môjho pra, pra, pradeda, ktorý v roku 1818 zaplatil stavbu tohoto kostola; bol to prvý kostol, kde sme mohli po dvoch storočiach protestanského útlaku sláviť sv. omšu.

Henry Sire, historik a bývalý člen Maltézskeho rádu (nezákonne vylúčený z rádu pre svoju výskumnú prácu o Františkovi) je ortodoxnými katolíkmi na celom svete pre svoju skvelú knihu o Jorge Mario Bergogliovi - „Pápež diktátor“ - dobre známy a uznávaný. Knihu možno kúpiť napríklad tu:  Papež diktátor (Marcantonio Colonna) | MartinusPre Gloria.tv poskytol dlhý rozhovor. Prvá dlhá časť je o Maltézskom ráde a je k dispozícii na ich stránke -- druhá časť sa zaoberá súčasným rímskym biskupom a budúcim konkláve a je veľmi zaujímavá pre všetkých ľudí, katolíkov aj nekatolíkov, zaujímajúcich sa o súčasnosť a budúcnosť Cirkvi. Túto časť uvádzame.

Oplatí sa pozrieť na trochu dlhé a vcelku zabudnuté Survivals and New Arrivals (1929) Hilaire Belloca znova a zo súčasnej perspektívy. Táto kniha, s podtitulom Starí a noví nepriatelia Katolíckej cirkvi, robí z Belloca jedného z najbrilantnejších obhajcov kresťanskej ortodoxie, viac než rovnocenného G.K. Chestertonovi a C.S. Lewisovi. Belloc v knihe tvrdí, že počas dvadsiatich storočí každé náboženstvo a každá filozofia, ktoré sa snažili poraziť katolicizmus zlyhali a pri tomto pokuse boli samotné viac-menej zničené. Ako stručne hovorí:

Konštitúcia II. Vatikánskeho koncilu Dignitatis Humanæ (1965) vs. Encyklika bl. pápeža Pia IX. Quanta Cura (1864), ktorá vyšla spolu so Sylabom bludov.

­