- Od autora: Jozef Duháček
- Na tému: Cirkev
- Návštevy: 2838
KBS v snahe ospravedlniť novo nadobudnutú progresívnu vymoženosť prijímať do ruky aj mimo strašnú pandémiu argumentuje citátom J. Ratzingera z roku 1978 - v ktorom vtedajší mníchovský arcibiskup odmieta spory o to, ktorá forma je lepšia a klasicky referuje na známu pasáž z Mystagogických katechéz Cyrila Jeruzalemského, ktorá opisuje tento spôsob, hoci autorstvo tohoto textu bolo rozporované a text samotný obsahuje i iné, podivné praktiky, ako posväcovanie si očí a iných zmyslov naslinenými prstami, na ktorých by mali byť ešte zvyšky Eucharistie. Ratzinger tiež tvrdí, že prax prijímania na ruku trvala do 9. storočia, čo však nemusí znamenať, že to bol žiadaný a všade vládnuci stav, ale to mohol byť stav endemický, nežiadúci, avšak tolerovaný, pre nemožnosť rázneho a rýchleho odstránenia. Je to jediný dokument, na ktorý sa odvolávajú obhajcovia "obnovenia" tohoto spôsobu. Čo však ani Ratzinger ani KBS nespomína sú výroky a zásahy autorít, pápežov i koncilov proti prijímaniu do ruky, ktoré sú z oveľa staršej doby ako je 9. storočie:
- Od autora: Reginald Garrigou-Lagrange, O.P.
- Na tému: Cirkev
- Návštevy: 2448
Svätý Pavol vo svojich listoch obšírne vysvetľuje náuku evanjelia o nevyhnutnosti umŕtvovania. Často sa citujú jeho slová: „Ale krotím svoje telo a podrobujem si ho, aby som azda, kým iným kážem, sám nebol zavrhnutý.“ (1Kor 9:27). Podobne hovorí Galaťanom: „Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami. Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme.“ (Gal 5,24).
- Od autora: P. Vojtech Müller, OP
- Na tému: Národ
- Návštevy: 1577
To, čo dnes najviac kvitne v každom národe, je nacionalizmus, láska k národu. Úloha Cirkvi a katolíkov v tejto veci nie je ľahká, zato tým dôležitejšia. Cirkvi aj tu musí ísť o to, aby ukázala pravú hodnotu nacionalizmu a povedala svoje rozhodujúce slová proti výstrednostiam nacionalizmu, proti šovinizmu a tým svojim nepriateľom, ktorí hovoria, že Cirkev svojou nadnárodnosťou oslabuje národnostné povedomie, že je protinárodná, alebo aj keď azda nie vedome, vychováva ľudí k národnej ľahostajnosti.
- Od autora: Jozef Duháček
- Na tému: Cirkev
- Návštevy: 1602
Pápež František počas svojho pontifikátu často a zanietene vystupuje proti „klerikalizmu“, ktorý považuje za jeden z najvýznamnejších problémov dnešnej Cirkvi. Iróniou je, že Františkov pontifikát sám vykazuje hlboko klerikalistické zmýšľanie, krásne viditeľné najmä v tom, ako sa pápež vysporiadal s tradičným katolíckym hnutím.
- Od autora: Brendan Hodge
- Na tému: Cirkev
- Návštevy: 1914
Nemecká „synodálna cesta“ sa v posledných rokoch často dostáva na titulky, pretože sa dostáva do otvoreného sporu s učením Cirkvi, s pápežom Františkom a vatikánskou Kongregáciou pre náuku viery. No hoci bývajú titulky neraz bombastické a šokujúce, pochopenie kontextu – a pochopenie demografie Cirkvi v Nemecku je dôležité a pomôže dospieť k pochopeniu niektorých prvkov týchto doktrinálnych sporov. Ako zapadá nemecká cirkev do kontextu globálneho katolicizmu? Prečo sa zdá, že kladie takú vysokú prioritu na zrušenie celibátu pre kňazov, svätenie ženy a zmierňovanie nepopulárnych katolíckych doktrín? Je tu dôležitým faktorom demografia?
- Od autora: Jozef Duháček
- Na tému: Národ
- Návštevy: 2167
Tikkun Olam je judaistický koncept, ktorý reprezentuje názor, že židia nesú zodpovednosť nie len za seba samých, za ich vlastný morálny a materiálny rozvoj, ale nesú zodpovednosť za dobro a blaho celého sveta. V Mišne je tento koncept predkladaný v nerozvinutom a legalistickom zmysle. Tikkun znamená nápravu, opravu, zlepšenie či prípravu sveta prostredníctvom praktických zákonných noriem a predpisov, ktoré majú zlepšiť spoločenské pomery vo svete. V priebehu času však tento koncept nadobudol širší, viac eschatologický význam. Orol synagógy a pomerne preceňovaný talmudský znalec Maimonides chápe tikkun všezahrnujúco, od znalosti Tóry, cez osobné mravné zrenie, až po plnenie príkazov Talmudu a vykonávanie jurisdikčnej spravodlivosti. Iný rozmer získal Tikkun v učení významného kabalistu, Izáka Luriu. Tikkun je rituálny úkon. Boh uzatvoril svetlo svojej múdrosti, dobroty a bytia do obrovských nádob. Tieto boli rozbité a iskričky božieho svetla boli uzväznené vo svete. Pomocou modlitby, kontemplácie rozličných aspektov božstva a rôznych mystických úkonov, ktoré sa tieto iskry vyslobodia a spoja s božou esenciou. Toto oslobodenie môžu vykonať iba ľudské bytosti tým, že seaparujú zo stvoreného sveta to, čo je božské a sväté. Tým hmotný svet príde o svoju vlastnú existenciu a tým sa všetko vráti k jednote s Bohom, ktorá bola pred tým, ako boli rozbité nádoby so svetlom.
- Od autora: Jozef Duháček
- Na tému: Cirkev
- Návštevy: 1554
Biskupi zdôrazňujú, že Slovensko v súčasnosti čelí mimoriadnym okolnostiam, ktoré ohrozujú ľudské zdravie a životy. Tieto okolnosti považujú za dočasné, no rozhodovať musia bezodkladne. „Netreba sa hádať o tom, že nik nemá právo ľuďom prikazovať, aby prijímali len do rúk. Za bežných okolností. To je isté. Rovnako ako to, že už vôbec nik nemá právo im neumožniť, aby spoločne slávili bohoslužby. A predsa. Vieme, že k tomu v čase koronavírusu došlo,“ objasnil Kramara.
- Od autora: Paix Liturgique
- Na tému: Cirkev
- Návštevy: 1816
Zvolenie Jána Pavla II. v roku 1978 znamenalo obrat v snahe získať na sklonku koncilnej reformy opäť kontrolu nad situáciou, hoci to bola snaha mimoriadne nesmelá a bázlivá. 18. novembra 1978, mesiac po svojom zvolení, prijal Ján Pavol II. z iniciatívy kardinála Siriho arcibiskupa Lefebvra. Na stretnutí bol aj kardinál Šeper, ktorý ochotu JPII nebrániť slúženiu starej omše zahamoval tvrdením, že zo starej omše sa stane vlajka protikoncilnej reakcie.
- Od autora: Jozef Duháček
- Na tému: Cirkev
- Návštevy: 5136
Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi; ako im Duch dával hovoriť. V Jeruzaleme boli Židia, nábožní Ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom. Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom. I stŕpli a udivení vraveli: „Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania? A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili? My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kapadócie, Pontu a Ázie, Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch.“ Všetci žasli a v rozpakoch si vraveli: „Čo to má znamenať?“ Ale iní s úsmeškom hovorili: „Sú plní mladého vína.“ Tu vystúpil Peter s Jedenástimi a zvýšeným hlasom im povedal: „Mužovia judejskí a všetci, čo bývate v Jeruzaleme, aby vám toto bolo známe, počúvajte moje slová. Títo nie sú opití, ako si myslíte! Veď je len deväť hodín ráno. Ale toto je to, čo povedal prorok Joel: „V posledných dňoch, hovorí Boh, vylejem zo svojho Ducha na každé telo: vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, vaši mladíci budú mať videnia a vaši starci budú snívať sny. Aj na svojich služobníkov a na svoje služobníčky vylejem v tých dňoch zo svojho Ducha a budú prorokovať. Budem robiť divy hore na nebi a znamenia dolu na zemi, krv, oheň a oblaky dymu, slnko sa premení na tmu a mesiac na krv, skôr, ako príde Pánov deň, veľký a slávny. A vtedy: Každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený.“ (Sk. 2:1-22)
- Od autora: Yves Daoudal
- Na tému: Cirkev
- Návštevy: 2180
Na blogu Rorate Caeli sa objavil interesantný kúsok od francúzskeho novinára Yvesa Daoudala. Je to tvrdá obžaloba Novus Ordo. Žaluje ho z toho, čo sme už všetci veľa krát počuli, čítali, čo vidíme. Treba povedať, že to dobre zhrnul. Je to volanie do zbrane.