Epištola z tejto nedele sa končila nasledujúcim veršom: „Neľakajte sa ich hrozieb a neplašte sa, ale uctievajte sväto Krista, Pána, vo svojich srdciach,“ (1Pt 3:14-15a). Slová prvého z Kristových námestníkov, ktoré ma povzbudili, sú slová, ktoré by sme mali dobre premeditovať, aby sme uzreli našu cestu cez ťažkosti týchto dní. Veď žijeme pod vládou strachu a strach môže byť rukách našich nepriateľov mocným nástrojom manipulácie. Výsledkom je, že mnohí ľudia sú strašne „vyľakaní“.

V roku 1999 vyšla kniha amerického katolíckeho historika E.M. Jonesa s názvom Libido Dominandi. Podtitul knihy - Sexuálne oslobodenie ako nástroj politickej kontroly naznačuje o čom kniha je. Autor sa pokúša na úseku posledných  štyroch storočí zdokumentovať dejiny sexuálneho oslobodenia. Nezostáva však len pri suchom výpočte historických skutočností a farbistých náčrtoch charakterov hlavných postáv. Jones osobitým štýlom, na podklade všeobecne dobre zdokumentovaných a známych udalostí odhaľuje súvislosti, hlavné motívy a skutočné dopady. Čo ma na Jonesovi baví je, že ukazuje súvislosti, ktoré boli celý čas na očiach, akurát ich človek nechce alebo nedokáže vidieť. 

Antikoncepcia sa stala všeliekom, ale je to tiež nástroj, ktorý umožnil zblíženie ľavice a majetných tried a to sa stalo základom Nového svetového poriadku, ktorý sa vynoril v deväťdesiatych rokoch, hneď po páde komunizmu. Antikoncepcia umožnila ľavičiarom podržať si svoju túžbu po sexuálnom oslobodení a umožnila bohatým podržať si benefity, ktoré majú z nespravodlivého sociálneho poriadku. Odkedy sa podarilo presadiť dovolenosť antikoncepcie, odvtedy je možné vinu za biedu zvaliť na samotných chudobných a to najmä ak nechcú akceptovať eugenickú politiku mocných. Najvyšším prejavom tejto viery je podmieňovanie pôžičiek Svetovej banky prijatím "populačnej politiky" založenej na antikoncepcii, potratoch a sterilizácií. Antikoncepcia je prostriedok, ktorý nie len umožnil, ale priamo vytvoril alianciu bohatých a bohémskej komunity. Nový svetový poriadok, ktorý sa začal ukazovať na stretnutiach, ako napríklad konferencia OSN o populačnej kontrole v Káhire v roku 1994, uvalil vládu neomaltuziánskej ideológie na celý svet. Americká vláda začala s propagáciou antikoncepcie v roku 1965 a táto udalosť znamenala neodvratnú redefiníciu úlohy vlády. Pokiaľ vo Washingtone pôsobil vplyv Msgr. Johna Ryana, úloha vlády bola podporovať rozvoj. Keď v šesťdesiatych rokoch tento vplyv zoslabol a nahradil ho duch Margaret Sangerovej, hlavná úloha vlády sa zmenila na obmedzovanie veľkosti populácie. I sympatizanti so sangerizmom, ako Ellen Cheslerová, však museli uznať, že sa nedá mať oboje:

"Margaret sa pokúšala zmieriť svoju víziu spoločnosti očistenej úsilím žien, so sociálnymi ideálmi, ktoré poháňali jej vlastnú radikálnosť. Neplánovala kontrolou pôrodnosti nahradiť "idealistické hnutia a filozofiu robotníckej triedy......Kontrola pôrodnosti nie je náhrada, je to predchodca.......Môže a musí byť základom, na ktorom bude postavený každý trvalý a úspešný rozvoj." Oboje sa však nedalo. Nastavením antikoncepcie ako všelieku podkopala ciele revolučného robotníckeho zápasu a inštalovaním vlastných abstraktných argumentov do praktického politického rámca zameraného iba na jeden problém, implicitne spochybnila hodnotu a plán každej inej progresívnej spoločenskej reformy.
 
Hospodársky rozvoj utrpel najväčšiu porážku práve od antikoncepcie, pretože pre antikoncepciu koreňom problému nie je nespravodlivá distribúcia, ale samotní ľudia. Preto sa stala antikoncepcia v Spojených štátoch príťažlivým riešením pre obe strany triedneho boja. Ľavica dostala svoje sexuálne oslobodenie a boháči si udržali ekonomické privilégiá a ľudia, ako Margaret Sangerová oboje prepojili tým, že ľavičiarsku túžbu po sociálnej spravodlivosti podriadili ľavičiarskej túžbe po sexuálnej slobode. Dopad na ľudí ako bola Sangerová a jej milenec H.G.Wells je zrejmý dokonca aj fanúšikom antikoncepcie, ako bola Ellen Cheslerová, ktorá naznačila, že keď sa obaja preslávili propagáciou Nového svetového poriadku, ktorého podmienkou sine qua non je práve antikoncepcia, ba ktorá sama o sebe je inštaláciou tohoto poriadku, potom "sa zdráhali odsúdiť nespravodlivú distribúciu bohatstva, tovaru a služieb, ktorá vyvolávala západnej spoločnosti širokú vlnu nespokojnosti."

Nie je preto prekvapením, že Rockefellerovci boli náramne ochotní financovať aktivity ženy, ktorá kedysi nabádala k ich zavraždeniu (po Ludlowskom masakri). Kontrola pôrodnosti v 20-tych rokoch nakoniec vyvolala rasové pnutie, ktoré zachytáva kniha Veľký Gatsby. Čím viac sú horné triedy uchvátené nereproduktívnym sexom, tým viac sa boja tých, ktorí chcú plodiť deti. Odtiaľto pochádza strach z "rozličnej miery plodnosti". V najzákladnejšej rovine, tento strach je o tom, že niekde jestvuje niekto, kto má viac detí, ako vrchné triedy spoločnosti. A nakoniec, keďže všetci lepší ľudia obmedzujú veľkosť svojich rodín, tí ktorí tak nerobia, nie sú dobrí ľudia. A tak sa eugenika stala liekom na utrápené maltuziánske svedomie bohatých tried prvej polovice 20. storočia. Antikoncepcia sa stala amorálnym imperatívom pre celé ľudstvo, teda prinajmenšom podľa názoru tých, ktorí ju užívajú.

Hospodárska kríza a snaha ľudí ako Msgr. Ryan uštedrili Maltuziánom silný úder, ktorý ešte zdupľoval všeobecný odpor k nacistickej ideológií, ktorá doviedla eugenické hnutie do jeho logického dôsledku. Ale antikoncepcia prežila a postupne sa jej užívanie rozširovalo, ako aj tlak použiť ju ako všeliek na všetky sociálne problémy. Birth Control League sa premenovala na Planned Parenthood v roku 1942. Ľudia, ako Bernard Berelson, s peniazmi z Rockefellerovho Population council, potom nasadili masívne rastúce komunikačné prostriedky a presvedčili ľudí, aby sami sebe robili to, čo doposiaľ od nich pod nátlakom vyžadoval štát.

Objav hormonálnej a vnútromaternicovej antikoncepcie v 60-tych rokoch bol takmer okamžite sprevádzaný strachom z preľudnenia. A opäť tu bola antikoncepcia, ako univerzálne riešenie sociálnych problémov. V tom čase bola Katolícka cirkev rozvrátená zvnútra ľuďmi ako rev. Theodore Hesburgh C.S.C., ktorý s peniazmi od Rockefellera organizoval tajné konferencie o antikoncepcii na katolíckej univerzite Notre Dame v rokoch 1962 až 1965. Rozvrátená cirkev nedokázala čeliť prílivu, Maltuziáni boli opäť na koni a to s finančnou podporou od vlády. Ironické je, že to boli demokrati, strana Msgr. Johna Ryana a pracujúcich ľudí, ktorí to nastolili. Maltuziánska ideológia sa stala uhoľným kameňom domácej i zahraničnej politiky a tvorila esenciu kultúrnej revolúcie 60-tych rokov.

Demokrati, ktorí kedysi verili v podporu rozvoja spoločnosti skrze obranu záujmov pracujúceho človeka, sa zmenili a prijali názor svojich protivníkov, prijali názor Rockefellerovcov, že problém je populácia. S nástupom Maltuziánskej ideológie sa zmenila aj úloha vlády a jej poslaním už nie je zaisťovať blahobyt občanov, ale stále viac upevňovať svoju moc nad nimi skrze znižovanie ich počtu.
Pornokracia. Tento výraz vznikol na označenie obdobia, ktoré kardinál Baronius nazval „dobou temna“ (saeculum obscurum): pápežstva desiateho storočia. Protestanti sa pokúsili použiť tento výraz, aby zdiskreditovali Cirkev ako úplne skazenú, ale neuvedomili si, že Duch Svätý použil rovnaké obvinenie už proti Cirkvi Starej zmluvy, Izraelu:

Katolícka Cirkev ako telo Kristovo, ako uskutočnenie kráľovstva Božieho na zemi, je Cirkvou ľudstva. Je podstatne zameraná pričleniť ľudí všetkých čias a všetkých miest do jednoty tela Kristovho. Tým je sama od seba daná jej vonkajšia a vnútorná katolíckosť, jej svetová šírka a otvorenosť pre celý svet. Ale tým je daná aj jej exkluzívnosť, jej výlučnosť, t.j. jej nárok byť Cirkvou ľudstvu vôbec, byť výlučnou ustanovizňou spásy pre všetkých ľudí. Keď Cirkev vie a pretože vie, že je Cirkvou ľudstva, že je tým kráľovstvom Božím, ktorému podľa vôle Kristovej náležia zásadne všetci ľudia vôbec, nemôže pripustiť, že by mohli nájsť spásu aj v nejakej inej spoločnosti, ustanovenej vedľa Cirkvi ľudstva, ktorú založil Kristus, alebo postavenej priamo proti nej.

Pod národom rozumieme všetkých obyvateľov niektorého kraja, čo tú istú reč hovoria a mimo toho majú viac alebo menej spoločný pôvod, spoločný dejepisný vývin a tak aj isté duchovné a telesné zvláštnosti. Slovo „národ“ nemá toho istého významu, čo „štát“ alebo „krajina“; lebo v jeden štát môžu byť spojené rozličné národy, ktoré spoločnou polohou druh na druha sú odkázané a majú spoločné zákony i spoločnú vládu. Rôznosť národov dopustil Boh s jednej strany čo pokutu ľudskej vysokomyseľnosti, s druhej strany z múdreho úmyslu k blahu národov. Ako zo sv. Písma môžeme vyrozumieť, pôvodne bola len jedna reč. Z výsledkov porovnávacej jazykovedy je zrejmé, že rozličné reči na svete vyšly z jednotlivých rečových rodín. Pri ďalšom skúmaní možno s veľkou pravdepodobnosťou i dokázať jednotu reči. Dľa zprávy sv. Písma dopustil Boh pri stavaní veže babylonskej pomätenie rečí, aby ľudí pokoril a k odlúčeniu prinútil. (1. Mojž. 11) Ale Boh najláskavejší má pri všetkom, teda i pri trestoch, úmysel pomáhať ľuďom. Rôznosť národná totižto mala prispieť i k tomu, aby sa medzi národmi zápas a tak i pokrok a osveta napomáhali. Ďalej rôznosť národná mala prekážať zmáhajúci sa mravný a náboženský úpadok. Ako pomätenie rečí zmarilo spupný podnik v Bábeli, tak neskôr i národnosť mala byť plotom, ktorým národy mali byť chránené od modlárstva a mravnej nákazy susedných národov.

Tak či onak, pandémia v Spojených štátoch končí. V Európe to bude ešte chvíľu trvať. Nenechajte sa zmiasť nárastom počtu prípadov. Z kultúrneho a politického hľadiska sa zdá, že Spojené štáty nechávajú Covid za sebou a pozorujú ho v spätnom zrkadle. A keďže Covid bol vždy oveľa viac kultúrnym a politickým problémom než existenčnou či dokonca medicínskou hrozbou, pre takmer každého, kto má ako tak slušný zdravotný stav – prichádza jar. 

Vážený arcibiskup Roche,

včera veľmi skoro ráno sa v istom farskom kostole v Novom Anglicku, tu v Spojených štátoch konala „rorátna“ omša s láskavým a veľkorysým dovolením miestneho biskupa. Nie je to „tradičná“ farnosť ako taká.

Keď sa niekto obráti na nás s otázkou, čo na to všetko povie boží štát, aká je jeho mienka o cieľoch dobra a zla, odpoveď znie: Večný život je najvyšším dobrom a večná smrť najväčším zlom. Musíme správne žiť, aby sme jedno dosiahli, a druhému unikli. Preto sa hovorí: »Spravodlivý žije z viery« (Habakuk 2, 4; Gal. 3, 11). Vo viere musíme túžiť po svojom konečnom dobre, lebo tu ho ešte nevidíme. Sám čnostný život nie je dielom našich síl, ak nás, o to prosiacich a veriacich, neposilní ten, ktorý nám dal vieru, ktorou veríme, že dostaneme od neho pomoc.

Pápež František presadzuje synodalitu: každý by mal mať právo rozprávať, každý by mal byť vypočutý. To sa ale ťažko stalo v prípade jeho nedávno zverejneného motu proprio Traditionis Custodes,  cisárskeho ediktu, ktorým musí byť okamžite ukončená tradičná latinská omša. František tak preškrtol Summorum Pontificum, motu proprio pápeža Benedikta, ktoré dávalo široký priestor starej omši, hrubou červenou čiarou.

­