II. Bezák a Sokol
Ako z hore uvedeného vyplýva, tak medzi Sokolom a Bezákom bola nezhoda v otázke hodnotenia Jozefa Tisa. Pre katolíka otázka nie podstatná. Veriaci katolík môže byť dobrým katolíkom nezávisle na tom čo si myslí o Jozefovi Tisovi a bez ohľadu na to či ho obdivuje alebo kritizuje. Pre liberálov, murárov a ekumenov to však bolo hotové požehnanie. Vítali príchod Bezáka na post trnavského arcibiskupa tak, ako by prišiel nový sv. Cyril a sv. Metod v jednej osobe. Cirkev sa mala obrodiť. Pravdepodobne podľa rakúskeho modelu. S dokonalou znalosťou zákulisných ťahaníc očakávali svieži liberálny vietor v „zatuchnutých“ komnatách Cirkvi na Slovensku. Ten sa samozrejme dostavil a Bezák bol obletovaný médiami s pravou tajnosnubnou diskrétnosťou. Hrkútaniu a cukrovaniu nebolo konca kraja. Rozhovory, oslavné články, bláboly typu „už sa my katolíci nemusíme hanbiť“ a všetok ten gýčovitý pseudohumanistický balast, omieľaný až do úplného zamdlenia. Skrátka liberálna klika bola na koni. Vo vzduchu sa vznášala vôňa kvetín a slobody, festival Pohoda, na čele s Kaščákom a Hríbom, okiadzal Bezáka s ohavnou komsomolskou dryáčníckosťou a on na oplátku šíril pod stanom amorfné heretické klišé ála „ nezáleží na tom či sme katolíci, hlavne, že máme lásku“.
S jedlom rastie chuť. Arcibiskup Bezák a jeho mediálni kamaráti sa rozhodli zúčtovať s „negatívnym“ hrdinom tohto ostblockového westernu, Jánom Sokolom. Ten sa zdal byť totálne spacifikovaný a neschopný odporu. Najprv začali presakovať zo zákulisia trnavskej diecézy šokujúce informácie o arogantnom chovaní Bezáka k jeho predchodcovi, o snahe ponížiť ho a vyštvať. To mierne narúšalo obraz slušného, decentného a vždy otvoreného otca arcibiskupa, ako ho maľovali média. Medzi zdesenými ľuďmi (ktorí ho podľa médií tak milovali) sa začala šuškanda i počalo sa hovoriť o lóžach, uholníkoch a kelňách. To však nemohlo liberálnu kliku vzrušovať, cítila sa vo víťazstve istá a neohrozená. A tak sa započala kauza Sokol. V nej sa angažoval večný infantil slovenskej politiky a pravdepodobne aj osoba, poverená začiatkom 90 -tych rokov spolu s KDH, pacifikáciou slovenského katolicizmu a jeho liberalizáciou, večný ospravedlňovač a ľudový zabávač, František Mikloško. Kauza skončila dokonalým fiaskom liberálnej kliky; Mikloško bol odhalený ako fabulátor neschopný dokázať svoje tvrdenia o Sokolovi a len zákrok liberálnej prokurátorky zachránil jeho a časopis .týždeň pred platením odškodného za poškodzovanie dobrého mena Jána Sokola.
