III. Bezák a Cirkev
František Mikloško má, po fiasku v kauze Sokol, zase mediálny priestor. Vrhol sa do boja so samotným Vatikánom. On, ktorý, ako tvrdí „ žil a zomieral“ za Cirkev. No, o zomieraní asi nemôže byť reč, ale živý je až, až. A plný vášne. Už teraz sa rozhodol, že Vatikán bude musieť Bezáka raz rehabilitovať. Ak nie, tak Cirkev na Slovensku, súdiac podľa miery jeho vzrušenia, príde o svojich najlepších synov a dcéry, v návale sklamania z odvolania najlepšieho biskupa akého kedy Slovensko malo. No, tak sa na to pozrime. Čo znamenal Bezák pre Cirkev, ktorá sa aj tak topí v rozklade a zniesla už všeličo.
Už počas jeho menovania sa šírili medzi liberálnymi kruhmi v Cirkvi pochvalné správy o tolerantnosti jeho názorov. Detské omše s plyšovými zvieratkami, rockové omše, mládežnícke omše, skrátka otvorenosť sama. Bezákom deklarované nadšenie pre rockovú hudbu dávalo tušiť kam až siahajú duchovné základy jeho pastorácie. Relativizovanie nutnosti príslušnosti ku katolíckej Cirkvi z hľadiska spásy, všetko objímajúce tolerantné frázy, podlizovanie sa mládeži, popieranie nevyhnutnosti autority a hierarchie, no skrátka ideál katolíckej ortodoxie, že? Nie, že by zvyšok Cirkvi bol obzvlášť odlišný, po 40 rokoch všeobecnej deštrukcie, ale toto bolo na Slovensko asi predsa len trochu moc.
Na povrch začali vychádzať správy o tom, že arcibiskup Bezák svätí za kňazov seminaristov, ktorí boli odmietnutí v iných seminároch; t.j. ktorí boli uznaní za nespôsobilých na vysvätenie, kvôli svojim neortodoxným postojom a snáď aj iným deliktom. Toto svojvoľné porušenie základnej disciplíny, potom ako sa prevalilo, bolo spúšťacím mechanizmom apoštolskej vizitácie, ktorou Rím poveril litoměřického biskupa Baxanta, známeho konzervatívnymi postojmi. Čo všetko sa dozvedela komisia pri vizitácii sa môžeme len dohadovať, ale motív je dostatočne jasný. Nie sú to žiadne finančné machinácie. Tie, vzhľadom na malosť Slovenska, môžu zaujímať miestnych čachrárov, ale predpokladať, že rozvášnia Vatikán, ktorý sa sám topí v rôznych finančných problémoch, natoľko, aby sem posielal vyšetrovaciu komisiu a následne odvolal arcibiskupa, to je smiešne. Nie je nutné ani predpokladať, že sa Bezák dopustil niečoho, čo by prekračovalo bežný stav na osvietenom Západe. Takí nemeckí a rakúski biskupi, by mohli byť odvolávaní jeden za druhým. Skôr môžeme uvažovať o tomto variante: to čo je na Západe bežná liberálna prax, to je ešte stále na Slovensku nestráviteľné a niekomu to vadilo. Podal podnet do Vatikánu a tam rozradostení, že môžu niekoho odvolať za neortodoxné chovanie (čo sa im, vzhľadom na toleranciu a ohľaduplnosť, už nepodarilo veľmi dávno)rozhodli sa konať, vediac dopredu, že Konferencia biskupov Slovenska nebude proti. Tak vznikol exemplárny prípad, ktorý na dlhší čas môže odradiť nádejných kandidátov cirkevného liberalizmu, príliš sa angažovať na poli autodeštrukcie. Vatikán tiež môže ukázať, že okrem trápne pôsobiaceho proskribovania tradičných komunít ako FSSPX, vie zatočiť, v duchu hermeneuitky kontinuity, aj s liberálmi. Všetko dopadne viac ako dobre, k všeobecnej spokojnosti. Klika na čele s Mikloškom, Hríbom, Demkom a spol. bude chvíľu mútiť vodu a zvyšku Slovenska bude arcibiskup Bezák chýbať asi ako druhý palec na ruke.
