I. Deň, keď spadla Hostia
Predpisy z doby pred Druhým vatikánskym koncilom pre prípad, kedy spadne Hostia, rovnako ako predpisy latinskej liturgie, chránili úctu k Sviatosti oltárnej. Časopis American Ecclesiastical Review z mája 1949 vysvetľoval:
„Táto záležitosť vyžaduje, aby miesto na ktoré Svätá hostia spadla bolo očistené, obvykle navlhčeným obrúskom na utieranie kalicha a z neho potom boli odrobinky zoškrabané a vhodené do sacraria. Autori poväčšine, aby sa zabránilo zdržaniu pri rozdávaní Sviatosti oltárnej, vykladajú plnenie tohto predpisu tak, že sa má označiť miesto na ktoré Svätá hostia spadla buď ľanovým kusom látky, alebo tanierikom, na ktorý sa dáva karafa s vodou a kňaz sa potom po omši vráti a miesto očistí spôsobom predpísaným v De defectibus.“
Táto procedúra nielen preukazuje Bohu úctu, ktorú sme mu povinní vzdávať, ale zanecháva hlboký dojem na divákovi, rovnako ako to nechalo dojem na mne, keď som bol ešte mladý.
Bolo to okolo roku 1965, bol som asi sedemročný chlapec. Môj otec ma vzal na nedeľnú omšu do „talianskej farnosti“, do kostola Panny Márie Utešiteľky vo Filadelfii. Omša bola ešte v latinčine, posvätná atmosféra ešte prenikala kostolom a liturgiou, hoci prvý závan vetra zmeny už bol vo vzduchu.
Počas prijímania v túto nedeľu kňaz náhodou pustil posvätenú Hostiu. Sedeli sme vpredu a môj otec na to obrátil moju pozornosť.
Kňaz nakrátko prerušil rozdávanie Sviatosti oltárnej, aby vzal biely kúsok látky, ktorý položil cez Hostiu na podlahe. Podávanie Sviatosti oltárnej pokračovalo a kňaz i miništrant opatrne našľapovali okolo prikrytej Hostie.
Môj otec ma zámerne zdržal po omši, aby som mohol vidieť očisťovaciu procedúru z prvej lavice.
Všetko bolo vykonané jednoducho, ticho, pretože vtedy nebolo zvykom rozprávať v kostole, z úcty k Sviatosti oltárnej.
Kňaz a miništrant pristúpili k miestu blízko oltárnej mriežky v sanktuáriu ktoré pokryli bielou látkou. Kňaz si potom kľakol, zdvihol pokrývku, vyhľadal sväté čiastočky a skonzumoval ich s dôstojnosťou a slušnosťou. Potom pomaly so zbožnou úctou, stále na kolenách, očistil miesto na podlahe kam spadla Hostia.
Trvalo mu to dlhý čas. Neponáhľal sa. Závan ceremoniálnosti, svätosti a zbožnosti prenikal každým jeho pohybom.
Bol som fascinovaný a uchvátený tým postupom. Pamätám si, že som si myslel, „skutočne, Svätá hostia je Telo nášho Pána Ježiša Krista,“ pretože kňaz k Nej pristupoval s úžasne podnetnou starostlivosťou a úctou.
To bola najlepšia lekcia katechizmu ohľadom reálnej Prítomnosti, ktorú som kedy mal.
Čo dnes vidí sedemročný človek? V moderných farnostiach podľa nedbalých predpisov novej omše kňaz jednoducho zoberie Hostiu, ktorá spadla, a pokračuje, ako keby mu spadlo pár prebytočných drobných. Po čiastočkách Hostie sa šliape a sú znesvätené. Pred a po omši ľudia tárajú, akoby sa spoločensky zabávali vo farskom vestibule. Mnoho moderných kňazov a laikov neberie ohľad na svoju povinnosť zachovať ticho pred Sviatosťou oltárnou. Zabúdajú na prísne varovanie malej Hyacinty z Fatimy, „Panna Mária nechce, aby ľudia v kostole rozprávali.“
Kde je táto úcta a starostlivosť k Sviatosti oltárnej v pokoncilovej Cirkvi s prijímaním na ruku a s presvedčením, že, s ňou každý môže slobodne manipulovať? Ako naši mladí získajú vedomie reálnej Prítomnosti nášho Pána vo Sviatosti oltárnej, keď sa k Nemu klérus správa takto lajdácky? Ako má byť úcta k Sviatosti oltárnej vštepená katolíckym veriacim, keď vidia, ako sa podáva na ruku akoby obyčajné jedlo a podávajú Ju zle vycvičení laici, ktorí by vôbec nemali so Svätou hostiou manipulovať?
Nie je žiadnym tajomstvom, prečo toľko katolíkov stratilo vieru v toto sväté Tajomstvo. Príliš veľa našich kňazov opustilo nutnú vonkajšiu zbožnosť: 1) vzdávať náležitú úctu Kristovi vo Sviatosti oltárnej; 2) učiť ľud príkladom, že sa musí vzdávať najvyššia úcta Nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi skutočne prítomnom vo Sviatosti oltárnej.
Napriek tomu pokoncilová katastrofa nebude pokračovať do nekonečna. Jedného dňa bude Cirkev opäť požehnaná hierarchiou, ktorá bude vzdávaťNášmu Pánovi vo Sviatosti oltárnej úctu, ktorá mu patrí ako Kráľovi kráľov.
Medzitým vzdorujme svätokrádežným novotám ako sú prijímaní na ruku a laickí rozdávači, povzbudzujme ostatných, aby im vzdorovali a držme sa latinskej tridentskej omše, kde sú predpisy, ktoré chránia úctu k Sviatosti oltárnej, starostlivo zachovávané.
