III. Zhrnutie
Aj keď by bolo chybou pripisovať všetky zmeny ktoré prináša „synodálna cesta“ len svetským ohľadom, tieto čísla naznačujú určité perspektívy, ktoré v prioritizácií cieľov synody hrajú úlohu.
Nemecká katolícka cirkev je na tom finančne výborne a s rastom nemeckej priemernej mzdy rastie aj jej príjem. Je tiež, ako uvádza biskupská konferencia, „oddaná službe spoločnosti ako málokto v Európe“.
Ale Cirkev v Nemecku tiež čelí dvom výzvam, ktoré ju odlišujú od inštitucionálnej cirkvi v mnohých iných častiach sveta.
- Po prvé, pretože nemecká cirkev je financovaná z cirkevnej dane, najväčším rizikom a nebezpečenstvom pre jej príjmy je to, že ľudia budú úradne žiadať o vystúpenie z cirkvi.
Rodiny, ktoré chodia na svätú omšu každý týždeň a dôsledne veria všetkému, čo učí Cirkev, neznamenajú pre Cirkev v Nemecku väčšiu finančnú podporu ako rodiny, ktoré chodia do kostola len na sobáše a pohreby. Tu je výrazný rozdiel s regiónmi, kde je Cirkev podporovaná predovšetkým dobrovoľnými darmi, ktoré však pochádzajú predovšetkým od najzainteresovanejších členov farnosti.
Zatiaľ čo niektorí komentátori vyjadrujú obavy, že konzervatívne elementy amerického katolicizmu majú na biskupov príliš veľký vplyv, pretože finančne podporujú Cirkev, pre nemeckých biskupov je finančné riziko iné: že niekto, kto sa už teraz v Cirkvi málo angažuje, sa s katolicizmom rozíde do tej miery, že vypíše papiere, priloží 30 Eurový poplatok a je oficiálne mimo.
- Po druhé, hoci nemecká cirkev v súčasnosti zaznamenáva trend zvyšovania príjmov, nachádza sa uprostred krízy povolaní, ktorá by mohla spôsobiť, že počas nasledujúcich 40 rokov zatvorí 80 % svojich farností. Pre inštitucionálnu cirkev, ktorá je dobre vybavená finančnými prostriedkami a je zvyknutá poskytovať spoločnosti dobre platené služby, sa to ukazuje ako neprijateľná prekážka.
Pri povrchnejšom pohľade vidieť, že kontroverzné iniciatívy „synodálnej cesty“ spadajú do troch kategórií.
V prvom rade ide o akceptovanie vzťahov a životného štýlu, ktoré sú v rozpore s tradičným katolíckym učením, vrátane rozvodu a opätovného sobáša, zväzkov osôb rovnakého pohlavia a intercomúnia s inými vierovyznaniami. Ciele, ktoré spadajú do tejto kategórie sa zdajú byť zamerané na zníženie počtu žiadostí o vystúpenie z Cirkvi.
Druhou kategóriou je zmena potrebnej kvalifikácie a požadovanej spôsobilosti pre kňazskú/diakonskú vysviacku. Teda aby sa ženatí muži a ženy mohli stať kňazmi. To by priamo riešilo krízu povolaní, ktorá ohrozuje počty duchovných v Cirkvi.
Tretia skupina návrhov tlačí smerom k väčšej laickej kontrole farností a katolíckych inštitúcií všeobecne. To je ďalší spôsob, ako riešiť krízu povolaní, poskytnúť nemeckej cirkvi ľudí, ktorí budú slúžiť v inštitúciách, ktoré by síce v budúcnosti vedela financovať, ale nie personálne obsadiť.
Tvrdiť s istotou, že naliehavé demografické skutočnosti cirkvi v Nemecku predurčujú jej teologickú a cirkevno administratívnu agendu, je nad rámec tejto analýzy. Ale vzhľadom na okolnosti nie je úplne nemožné si predstaviť, že prinajmenšom tí „najpredvídavejší“ cirkevní predstavitelia Nemecka, majú, pri formulovaní synodálnych cieľov tieto demografické trendy na mysli.
