I. „Cirkevná daň“
Pre veľa ľudí je jedným z najprekvapujúcejších aspektov katolíckej cirkvi v Nemecku to, že väčšinu svojej finančnej podpory dostáva prostredníctvom Kirchensteuer, čiže „cirkevnej dane“.
Kirchensteuer je vládou vyberaná daň z príjmu, ktorá je následne vládou pridelená náboženskej inštitúcii, ku ktorej sa dotyčný daňovník prihlásil. Cirkevná daň je súčasťou nemeckej ústavy a je založená na podobných daňových ustanoveniach Weimarskej ústavy z roku 1919 a v nemeckom základnom zákone z roku 1949.
Aj ďalšie európske krajiny (Rakúsko, Taliansko, Švajčiarsko a Dánsko) majú štátom spravované cirkevné dane, no zatiaľ čo u nich sa sadzba pohybuje okolo 1 % z príjmu, nemecká cirkevná daň je stanovená na 8 % z príjmu v Bavorsku a Bádensku-Württembersku a 9 % v ostatných spolkových štátoch – suma, týchto daní niekedy dosahuje až 2 % celkových príjmov krajiny.
Nemecko má tiež jednu z najvyšších priemerných miezd v Európe a pomerne veľkú populáciu. Takže zatiaľ čo švajčiarski katolíci séce majú o niečo vyššie priemerné platy ako ich nemeckí susedia, populácia Nemecka je oveľa väčšia a tieto dva faktory zaisťujú cirkvi v Nemecku značné príjmy. Podľa správ z nemeckej biskupskej konferencie dosiahli príjmy z cirkevnej dane v roku 2019 6,8 miliardy eur.
Aj keď sa financie jednotlivých diecéz líšia, typická je arcidiecéza Mníchov-Freising, sídlo kardinála Reinharda Marxa – 75 % jej príjmov pochádza z cirkevnej dane a ďalších 15 % pochádza z darov - aspoň tak hovorí finančná správa za rok 2021. Vďaka neustálemu zvyšovaniu mediánu príjmu pracujúcich Nemcov sa príjmy z cirkevných daní, ktoré dostáva katolícka cirkev v Nemecku, v posledných rokoch výrazne zvýšili, aj keď počet katolíkov v Nemecku klesol.
V krajinách ako Spojené štáty, je katolícka cirkev podporovaná decentralizovanými zbierkami na farskej a diecéznej úrovni a ak uvážime mnohé katolícke neziskové organizácie, ktoré si robia vlastné zbierky, je ťažké porovnať financovanie, nemeckej cirkvi a povedzme Cirkvi v Amerike.
Priemerná mzda v USA je blízka tej v Nemecku. Výsledky prieskumu však hovoria, že iba niektorí praktizujúci americkí katolíci prispievajú cirkvi 1 % alebo 2 % svojho príjmu, zatiaľ čo v Nemecku vo všeobecnosti platia cirkevnú daň rovnako praktizujúci, ako aj nepraktizujúci katolíci. To znamená, že nemecká katolícka cirkev môže mať až štvornásobok finančného príjmu Cirkvi v USA.
Ale opakujem, kvôli decentralizovanému modelu amerického katolíckeho fundraisingu je priame porovnanie veľmi ťažké.
Nemeckí občania môžu prestať platiť cirkevnú daň, ak zaplatia malý poplatok a podajú žiadosť, ktorou sa oficiálne zruší ich náboženská príslušnosť. Nemecká katolícka cirkev ale varovala, že ľudia, ktorí nie sú oficiálne registrovaní v Cirkvi (a teda neplatia cirkevné dane), od Cirkvi nedostanú krst, sobáš ani pohreb.
Katolícka cirkev v Nemecku považuje cirkevnú daň za dôležitú súčasť svojej identity a funkcie. Často kladené otázky na webovej stránke nemeckých biskupovspomínajú aj iné metódy, akými je katolícka cirkev financovaná v iných častiach sveta, ale záverom je tvrdenie: „Žiadny z iných systémov financovania Cirkvi zavedený v Európe nie je schopný zaručiť služby Cirkvi na úrovni na ktoré je Nemecko zvyknuté a po ktorých je stále dopyt. Cirkev v Nemecku sa zaviazala slúžiť spoločnosti ako máloktorá iná v Európe.“
