Asi už všetci tradiční katolíci vedia, že viedenský Minoritský kostol, ktorý donedávna spravovali kňazi talianskej Kongregácie Panny Márie Snežnej, spravuje od 29.6.2021 Kňazské bratstvo sv. Pia X. (FSSPX). Včera, v nedeľu 23.10.2022 som sa rozhodol tento chrám navštíviť a zúčastniť sa v ňom slávenia svätej omše, pretože Slovensko spravujú kňazi FSSPX z Rakúska.
Na spanilú tradičnú katolícku omšovú jazdu do Viedne som sa vybral sám, aby som zistil čo a ako, a aby som mohol týmto článkom informovať záujemcov, ktorí by sa chceli v budúcnosti zúčastniť slávenia svätej omše v Minoritskom kostole vo Viedni, čo ich na ceste očakáva a na čo sa majú pripraviť. (Minoritský kostol vo Viedni, pohľad z východu stanice metra U3)
Cesta do Viedne na svätú omšu
Kto nechce cestovať autom do Viedne, môže cestovať vlakom, alebo autobusom. Ja som si zvolil cestu vlakom z bratislavskej Hlavnej stanice. Aby som stihol tradičnú svätú omšu vo viedenskom Kostole minoritov v nedeľu o 8.30. odcestoval som rýchlikom z bratislavskej Hlavnej stanice do Viedne (Viedenská hlavná stanica – Wien HbF) ráno o 6:37. Pri piatich desiatkoch Slávnostného ruženeca, mi cesta vlakom ubehla celkom rýchlo.
Pre cestu do Viedne som si zvolil najjednoduchšiu možnosť - v Bratislave na Hlavnej stanici som si kúpil spiatočný lístok a takisto som si k nemu prikúpil lístok na mestskú dopravu vo Viedni. Lístok na vlak i na viedenskú dopravu ma stál 20 euro, vo Viedni som bol približne o 7:45.
Ak by som si kupoval celodenný lístok na viedenskú dopravu priamo vo Viedni, stál by ma 24 hodinový lístok 8 euro, jednorazový lístok 2,40. Jednorazový lístok pre dôchodcu by mal stáť 1,50 a detský lístok 1,20. Ceny sú podľa mňa informačné, pravdepodobne sa budú kvôli kríze postupne zvyšovať.
Vo Viedni som vystúpil na Wien Hbf a len som z perónu stanice zbehol na červenú linku U1, s ktorou som sa odviezol do centra na Stephanplatz (zo Sűdtirolerplatz - stanica HbF na Stephansplatz sú to tri zástavky). Na Stephanplatz som prešiel bez problémov na oranžovú linku U3 (všetko je výborne značené) a odviezol sa 1 zástavku na Herrengasse, kde som vystúpil. Po východe z metra som sa ocitol presne pred viedenským Kostolom minoritov. Ostala mi aj časová rezerva, v kostole som bol cca o 8:10.
Svätá omša začala presne o 8:30 a trvala do 9:50. Keďže vlak z Wien Hbf do Bratislavy odchádza v nedeľu vždy o celej hodine 16 minúte, skúsil som stihnúť vlak do Bratislavy, ktorý išiel o 10:16. Rakúske metro chodí ako švajčiarske hodinky, o 10:10 som vystúpil na Sűdtirolerplatz a zrýchleným presunom som sa vybral k perónu 4B, odkiaľ chodia vlaky do Bratislavy. Nebyť toho, že mi do cesty vbehla skupina cestujúcich s kufríkami na kolečkách, ktorí okupovali eskalátor, možno by som vlak aj stihol. Vďaka zavadzajúcim cestujúcim som však na perón akurát v čase, keď sa mi pred nosom vlak do Bratislavy rozbiehal. Chýbalo mi možno 30 sekúnd.
Pochopil som to tak, že nebesá chcú, aby som na vlastnej koži zistil a mohol všetkých informovať, že odchod vlaku o 10:16 nie je možné stihnúť (ak niekto neutečie cca 10 minút pred skončením Svätej omše, verím že takéto liberálno-heretické praktiky v tradičnom katolíckom spoločenstve nikto nepestuje). Pravdepodobne nebesá chceli aj to, aby som si dal Viedni kávu a zákusok (pred obedom!). Keďže som ale nedeľný obed celý pekne zjedol manželka sa na mňa nehnevala. V Bratislave som vystúpil o 12:23 a do 13.00 som bol autobusom doma.
Minoritský kostol vo Viedni je veľmi pekný. Patrí do rodiny františkánskych chrámov, takže časť architektonickej výzdoby je podobná ako napr. vo Františkánskom kostole v Bratislave. Človek sa v tomto kostole môže určite voľnejšie nadýchnuť, ako v malých kaplnkách FSSPX na Slovensku. Účasť na Svätej omši bola tiež značná, a keďže som sa už Svätý ruženec odmodlil vo vlaku a duchovne som sa pripravil na svätú omšu, tak som potom veriacich aj spočítal. Na Svätej omši bolo 87 veriacich (vrátane mňa), 8 miništrantov a kňaz.
Keď som si to ale prerátal, tak 20 euro každý týždeň za dospelú osobu (+ 10 euro do zvončeka) môže byť pre slovenského veriaceho veľa, mesačne by sväté omše vo Viedni vychádzali cca 80 - 100 eur na osobu. Ak by išla do Viedne celá slovenská tradičná katolícka rodina aj s deťmi a to každú nedeľu, bolo by to určite veľmi drahé (porovnávam podľa našej rodiny, s manželkou máme priemerné zárobky) a rovnako drahé by to bolo aj pre slovenských dôchodcov. No na Veľkú noc, prípadne ešte na jeden katolícky sviatok podľa vlastného uváženia do roka, by to však finančným problémom byť nemuselo.
Takže toľko o mojej ceste do Viedne na tradičnú omšu FSSPX, teraz uvediem niekoľko základných informácii o Minoritskom kostole. (Hlavný oltár v Minoritskom kostole s obrazom Panny Márie Snežnej)
Základné informácie o Minoritskom kostole vo Viedni
Viedenský Minoritský kostol, bol od 17.storočia domovom talianskej komunity, vo Viedni a Taliani tento kostol navštevujú aj dnes. Kostol darovala Kňazskému bratstvu sv. Pia X. (FSSPX) dňa 29.6.2021 talianska kongregácia Panny Márie Snežnej. Kostol začali stavať minoriti, ktorých do Talianska v roku 1224 pozval rakúsky vojvoda Lepold, stavbu kostola a kláštora však zničil požiar. Kostol nakoniec dokončili v roku 1275, počas vlády známeho českého panovníka Přemysla Otakara II., ktorý padol v osudnej bitke na Moravskom poli dňa 26.8.1278. Po smrti telo Přemysla Otakara II. uložili na niekoľko dní práve v Minoritskom kostole.
Habsburgskí panovníci následne kostol niekoľkokrát upravovali. Blanche Francúzska, manželka habsburského vojvodu Rudolfa III. nechala v kostole na severnej strane postaviť kaplnku pre svojho starého otca, sv. Ľudovíta Francúzskeho, ktorú dokončili v roku 1328. Kostol neskôr prestavali na trojloďový kostol s dvoma chórmi a v chráme badať vplyv francúzskej katedrálnej architektúry. Stavitelia chrámu nie sú známi, výstavbu kostola však dlhšiu dobu riadil aj Jakub Parížsky, osobný spovedník Albrechta II. Habsburgského.
Portál je takisto ovplyvnený francúzskou cirkevnou architektúrou. Trympanón je rozdelený na tri polia, v strednom poli je vyobrazený Kristus na Kríži, vľavo sa nachádza Panna Mária a Mária Magdaléna s ďalšími ženskými postavami, vpravo je sv. Ján Evanjelista, stotník Longinus a ďalšie mužské postavy. Časť bádateľov tvrdí, že medzi mužskými a ženskými postavami na Trympanóne sa nachádzajú aj podobizne vojvodu Albrechta II. a jeho manželky Johanny. Hlavný oltár zobrazuje zázračný obraz Panny Márie Snežnej, ktorú nesú anjeli, autorom obrazu je Ignaz Unterberger.
Kostol Minoritov vo Viedni bol niekoľkokrát poškodený. Prvý krát ho výrazne poškodili v roku 1529 Turci pri svojom prvom útoku na Viedeň. Kostol opravili a obnovili v roku 1633, počas tureckého vpádu v roku 1683 Turci kostol opäť čiastočne zničili. Existenciu kostola ohrozoval aj habsburský panovník Jozef II., ktorý sa snažil reformovať Cirkev v krajine.
Kostol minoritov dlho spravovala talianska Kongregácia Panny Márie Snežnej. Panna Mária Snežná je meno, ktorým je vzývaná Panna Mária v katolíckej liturgii. Podľa katolíckej tradície sa počas pontifikátu pápeža Liberia v noci zo 4 na 5. augusta 352 odohral zázrak, na základe ktorého bola potom postavená rímska bazilika Panny Márie Snežnej (Bazilika Santa Maria Maggiore). V najväčších horkách napadol v Ríme sneh a na mieste snehového posypu postavili chrám zasvätený Panne Márii. Táto legenda bola veľmi obľúbená v 12 a 13.storočí, kedy vzniklo v katolíckom prostredí viacero chrámov zasvätených Panne Márii. (Zázrak a začiatok výstavby Baziliky Santa Maria di Maggiore v Ríme)
Ešte na margo talianskej Kongregácie Panny Márie Snežnej vo Viedni. Táto kongregácia vo Viedni existovala od roku 1625, v 17. a 18.storočí mala talianska komunita v Ríme približne 8 000 ľudí a všetci tento kostol navštevovali. Začiatkom 19.storočia vznikla v Kostole minoritov mozaiková kópia Poslednej večere od Leonarda da Vinciho, ktorú inštalovali v kostole v období rokov 1845 - 1847. Autorom kópie je taliansky maliar Giacommo Raffaelli. Kópia mala byť inštalovaná najprv v Belvederi, keďže však bola veľmi veľká, presunuli ju do Minoritského kostola.
Výrazné prestavby viedli talianski architekti a stavitelia na prelome 19 a 20.storočia- Pristavali chórovú sakristiu na východe a arkády na juhu kostola. Pri výstavbe metra koncom 80.rokov 20 storočia robotníci objavili aj základy dlhého chóru, ktoré sa dnes nachádzajú na námestí.
V kostole sa nachádza aj jeden z najznámejších rakúskych organov, ktorý postavili známi výrobcovia organov Johan Milani a Ferdinand Hetzendorf. V roku 1972 organ zreštauroval rakúsky odborník Arnulf Kleber, dnes však organ nie je v prevádzke. Organista hral počas Svätej omše na malom a modernejšom organe, organ mal kvalitný zvuk a takisto organista patril k lepšiemu priemeru.
Chrám v minulosti spravovali aj redemptoristi, obláti sv. Jozefa a Saleziáni. V rokoch 1957 - 2019 chrám spravovali minoriti, od 29.6.2021 je vlastníkom kostola Kňazské bratstvo sv. Pia X. (Kópia obrazu Poslednej večere Leonarda da Vinci v kostole Minoritov)
V chráme je niekoľko hrobiek známych viedenských osobností - libretista Pietro Metastasio, Margaréta Tirolská, neprístupná krypta španielskej aristokratickej rodiny Hoyos, krypta s ostatkami mystičky Christiny Rieglerin. Popri stenách sa nachádzajú aj ďalšie hrobky viedenských osobností 18 a 19. storočia.
A čo dodať na záver? Za seba môžem povedať, že určite minimálne 2-3x do roka do Kostola minoritov vo Viedni na Svätú omšu prídem, pravdepodobne na Veľkú Noc, Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi a Sviatok Krista Kráľa. Ak sa niekto pridá a Kostol minoritov vo Viedni, hlavný chrám FSSPX v Rakúsku navštívi, tak tento článok splnil svoj účel.
