II. Nevyhnutnosť boja proti nepriateľom spásy
P. Lukasz Szydlowski, katolícky kňaz Kňazského bratstva svätého Pia X. z Poľska, venoval jednu zo svojich prednášok Cirkvi bojujúcej. P. L. Szydlowski konštatuje, že nepriateľ našej večnej spásy existuje, a každé klasické katolícke duchovné dielo chápe ho v troch podobách:
- satan,
- svet,
- trojaká žiadostivosť (žiadostivosť tela, žiadostivosť očí a pýcha života).
P. L. Szydlowski konštatuje, že mnoho ľudí považujúcich sa za katolíkov nedokáže akceptovať význam slova Cirkev bojujúca v súčasnosti. Spasiteľ povedal, že nepriniesol pokoj na zem, ale meč, resp. že bude dôvodom nezhôd medzi ľuďmi. Cirkevná história je dôkazom, že pápeži vyzývali na krížové výpravy, vyzývali na boj za čistotu viery, hovorili aj o spravodlivej vojne, o potrebe bránenia svojej vlasti a katolíckej viery.
Súčasné duchovenstvo stotožňuje sa často s chápaním Cirkvi zo strany sveta, ako spolku podriadených a poddaných ľudí poslušných všetkému, a neodporujúcich nikomu. Tento postoj je želaním Satana, aby paralyzoval Cirkev v nevyhnutnom boji proti nemu, a proti jeho nástrojom, aby bol vyhlásený falošný mier. Satan presvedčil toto duchovenstvo, že vojna proti nemu nepribieha, že vojaci môžu vyjsť zo zákopov, a že prípadný výstrel nemôže zabiť nikoho. Za tieto výstrely možno označiť najmä všetky herézy a bludy, ktoré ohrozujú večnú spásu človeka.
Druhý vatikánsky koncil (1962 - 1965) predstavuje drámu stretu týchto dvoch nezmieriteľných vnímaní Cirkvi. Alfredo Ottaviani, kardinál, prefekt Kongregácie pre náuku viery, predložil schému o Cirkvi na tomto koncile, pod názvom O podstate Cirkvi bojujúcej. Progresívni konciloví otcovia odmietli tento precízne formulovaný dokument, pripravovaný jeden a pol roka, a bol prijatý dokument Lumen Gentium, zo dňa 21. novembra 1964. Za odmietnutím stáli najmä Augustin Bea, kardinál, zodpovedný za jednotu kresťanov, resp. za ekumenizmus, Julius August Döpfner, kardinál, a Bernardus Johannes Alfrink, kardinál. Zmienení kardináli nesúhlasili najviac s ponechaním doterajšieho označenia Cirkev bojujúca, a prispeli výrazne k presadeniu označenia Cirkev putujúca. Pápež Ján Pavol II. stotožnil sa výrazne s týmto chápaním Cirkvi, aj so zreteľom na svoje mnohé zahraničné cesty, čím získal zvyčajné označenie „lietajúci pútnik“.[3]
Poznámky na tejto stránke:
[3] SZYDLOWSKI, Lukasz, P.: Cirkev bojujúca. Prednáška. 2021. [online]. [citované: 08.09.2022].
