I. Životopis sv. Jozefa Kalazanského
Sv. Jozef Kalazanský sa narodil v roku 1571 v Peralta de la Sal, malom meste v regióone La Litera v Aragónsku. Bol najmladším synom Pedra de Calasanz (starosta mesta) a jeho manželky Maríe Gaston, pričom rodičia mali osem chlapcov. Vo veku 11 rokov odišiel študovať do Estadilly, vzdialenej 20 km od rodného mesta, neskôr študoval v Colegio de Los Padres Trinitarias, kde patril k najlepším žiakom tejto školy. Mal veľmi zbožnú a priateľskú povahu, počas štúdia získal množstvo priateľov. Jeho obetavosť, štedrosť, túžba pomáhať ľuďom v okolí úzko súviseli s jeho silnou a vyzretou vierou v Boha.
Keď mal 14 rokov, vyjadril svoje rozhodnutie stať sa katolíckym kňazom. Aj keď bol jeho otec proti tomu, aby sa stal kňazom (jeho najstarší brat ako dôstojník padol vo vojne s Portugalcami, otec preto chcel aby sa Jozef staral o rodinné majetky) sv. Jozef, ktorý sa vložil do Božích rúk nakoniec vyštudoval filozofiu a kánonické právo na univerzite v Léride (1571-1576), teológiu na univerzite vo Valencii (1578-1579) a na univerzite v Alcalá de Henares. Ako 26 ročný bol v roku 1583 vysvätený za kňaza a svojmu otcovi, ktorý nakoniec súhlasil s tým, aby sa stal kňazom, dal pred smrťou posledné pomazanie a Viaticum.
Po smrti otca (matka zomrela ešte počas jeho štúdií) svoju časť dedičstva rozdal chudobným a na radu Andrésa Capillu, biskupa z Urgelu do Ríma, kde pôsobil ako učiteľ a vychovávateľ známej rímskej aristokratickej rodiny Collonovcov. Jeho talent neušiel pozornosti predstavených, ktorí ho poverovali rôznymi významnými úlohami – najmä v súvislosti so zavádzaním tridentských reforiem do života Cirkvi a spoločnosti.
V Ríme ostal 6 rokov a Rimania si ho obľúbili, pretože keď sa v roku 1590 vyliala rieka Tiber zo svojich brehov, zaplavila mesto a zabila viac ako 2000 ľudí (stovky rodín ostali bez prístrešia), sv. Jozef Kalazánsky neváhal a okamžite sa zapojil do pomoci obetiam. Keď niekoľko týždňov po záplavách vypukol v Ríme mor, sv. Jozef Kalazánsky pokračoval v obetavej pomoci chorým. Rimania jeho charitatívnu činnosť avizovali, vážili si ju a prijali ho za svojho.
Sv. Jozef Kalazánsky počas svojej charitatívnej činnosti v chudobných štvrtiach Ríma videl na vlastné oči nielen materiálnu, ale aj morálnu biedu vtedajších obyvateľov Ríma. Mnohí chudobní obyvatelia Ríma vtedy dokonca nepoznali ani základné katolícke modlitby a zásady katolíckej viery a mnohí boli aj úplne negramotní, takže nemali ani nádej, že sa v ich živote niečo zmení k lepšiemu. Počas svojho pobytu v Ríme si sv. Jozef Kalazanský všímal najmä veľké množstvo bezprizorných detí a mladistvých, ktorí „rástli doslovne pre šibenicu“. Skrsol v ňom nápad, že pomôže najmä zanedbaným a negramotným deťom z ulice, ktoré ešte mohli vo svojom živote niečo radikálne zmeniť.
Svoj nápad na založenie bezplatnej školy predložil rímskej mestskej rade a rovnako aj rímskym jezuitom i dominikánom. Mestská rada jeho nápad odmietla kvôli nedostatku financií, jezuiti uviedli, že sa nevenujú triviálnemu vzdelávaniu a dominikáni takisto uviedli, že svoju misiu vidia skôr v homiletickej a v univerzitnej a vedeckej oblasti.
Sv. Jozefa Kalazanského odmietnutie neodradilo. Vložil sa opäť s dôverou do Božích rúk a úspech sa čoskoro dostavil. Získal starú sakristiu vo farnosti Santa Dorotea v Ríme, kde v roku 1597 začal bezplatne učiť deti z ulice a chudobné deti, ktorá sa stala jeho prvou školou. Svoju prvú školu pomenoval „Zbožná škola“.
Prvých študentov, ktorí začali školu navštevovať bolo veľmi málo a škole i žiakom chýbali financie na nákup školských pomôcok. Tu však podal pomocnú ruku kardinál Colonna, ktorý v minulosti pozorne z úzadia pozoroval činnosť mladého kňaza pri výučbe detí šľachtickej rímskej rodiny Collonovcov a takisto si všímal jeho pastoračnú službu. Spoznal Božieho ducha, nadšenie a odbornú erudovanosť sv. Jozefa Kalazanského a tak nemal žiaden problém s poskytnutím finančnej pomoci zbožnému kňazovi. Počet žiakov sa začal rýchlo zvyšovať a nakoniec sv. Jozef Kalazanský (a učitelia, ktorí sa k nemu pridali) v škole učili, kŕmili a odievali približne 800 nemajetných a zanedbaných detí.
V roku 1617 schválil pápež Pavol V. Kongregáciu Matky Božej Zbožných škôl. V roku 1621túto kongregáciu pápež Gregor XV. povýšil na rehoľný rád (lat. Ordo Clericorum regularium pauperum Matris Dei Scholarum Piarum), známy neskôr pod populárnym názvom piaristi (zbožní). Hlavným poslaním rádu sa stala integrálna výchova detí a mládeže, zvlášť chudobných a nemajetných. Rád neučil deti len základom prírodných a humanitných vied, ale v prvom rade ich oboznamoval s katolíckou katechézou, aby z detí ulice vychoval pre svet zbožných katolíkov.
