III. Argument z textu
Keďže teda slovo brat, môže znamenať rodného brata i blízkeho príbuzného, musí sa otázka rozhodnúť z Písma a tradície. Všetci štyria evanjelisti prinášajú fakty, ktoré ukazujú, že Pánovi bratia nemôžu byť synmi Panny Márie. Svätý Lukáš to robí v súvislosti so Zvestovaním, svätý Matúš, svätý Marek a svätý Ján pri opise ukrižovania.
Argument svätého Matúša a svätého Marka je založený na kombinácii správy o návšteve Nazareta a údaji uvedenej v ich správe o smrti nášho Pána. Keď prišiel do Nazareta, ľudia boli pohoršení jeho učenosťou a povedali:
„Vari to nie je tesárov syn? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub a Jozef, Šimon a Júda? A nie sú u nás všetky jeho sestry?“ (Mt 13, 55-56; porov. Mk 6, 3)
Z týchto bratov sú prví dvaja Jakub a Jozef. Matúš spomína Jakuba a Jozefa, zatiaľ čo Marek v gréckom texte má Jakuba a Jozesa.[11] Osoby sú to rovnaké, Jozef je starodávna výslovnosť a Jozes je výslovnosť, ktorú viac obľubujú rabíni. Medzi ženami, ktoré stáli pod krížom, Matúš a Marek spomínajú inú Máriu (ktorú dnes nikto nestotožňuje s našou Presvätou Matkou) a nazývajú ju matkou Jakuba a Jozefa (Mt 27, 56; Mk 15, 40).[12] Zdá sa, že títo dvaja s rovnakými menami, spomínaní v rovnakom poradí (Mt 13, 55; 27, 56; Mk 6, 3; 15, 40) sú prví dvaja Pánovi bratia. Nie je zrovna obvyklé, že prví dvaja bratia v dvoch rôznych rodinách majú rovnaké mená. Keď teda autor, ktorý spomenul Jakuba a Jozefa, hovorí o tej žene - matke Jakuba a Jozefa - nepochybne označuje tie isté osoby. Ak teda Jakub a Jozef nie sú synmi preblahoslavenej Matky, nie sú nimi ani Šimon a Júda, o ktorých sa Nazaretčania zmienili až po Jakubovi a Jozefovi.[13] Ľud povedal:
„Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub a Jozef, Šimon a Júda?“ (Mt 13, 55; Mk 6, 3)
U svätého Lukáša je argument odvodený zo Zvestovania. Keď Gabriel hovorí Panne Márii, že má počať a porodiť syna, ona odpovedá: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ (Lk 1, 34)[14] V týchto slovách je zjavné pevné odhodlanie Panny Márie zostať vždy pannou, rozhodnutie, ktoré Boh rešpektoval a schválil, ako je zrejmé zo zvyšku správy o zvestovaní. Svätý Lukáš takto dáva poznať večné panenstvo preblahoslavenej Matky a vylučuje tak možnosť, aby bratia boli Máriinými deťmi.
Štvrté evanjelium tiež poskytuje argument. Keď náš Pán umiera, zveruje svoju Presvätú Matku milovanému učeníkovi (Jn 19, 26-27). To by bolo sotva pravdepodobné, keby Mária mala iných štyroch synov, ktorí by sa o ňu boli postarali.[15]
Ped tým, ako opustíme texty Nového zákona, mohli by sme sa s úžitkom pozrieť na prípadom Jakuba, brata Pánovho. U neho je najväčšia pravdepodobnosť, že bol synom Márie, keďže je prednostne nazývaný bratom Pána. Jakub je volaný apoštolom, ako nám hovorí svätý Pavol (Gal. 1, 19). Nebol apoštolom ako Pavol či Lukáš, keďže neodišiel, aby obrátil iné národy na vieru. Jakub zostal v Jeruzaleme ako biskup až do svojej smrti. Preto mohol byť volaný apoštolom, len ak bol jedným z Dvanástich. Medzi apoštolmi boli dvaja Jakubovia. Nemôže to byť Jakub, syn Zebedejov, ktorý bol umučený v roku 44 n. l., pretože Jakub, brat Pána, pôsobil ešte dlho potom, bol aj na koncile v Jeruzaleme a keď sa svätý Pavol vráti zo svojej tretej misijnej cesty. Ak sme Jakuba, syna Zebedejovho, vylúčili, Jakuba, Pánovho brata, treba stotožniť s jediným ďalším Jakubom medzi apoštolmi, Jakubom, synom Alfejovým. A ak je synom Alfeja, nie je synom našej Panej. Toto je argument, na ktorom trval sv. Hieronym.[16]
Proti stotožneniu Jakuba, brata Pána, s niektorým z apoštolov možno vzniesť jednu námietku. Svätý Ján povedal, že Jeho bratia v Neho neverili a my nemôžeme povedať, že by apoštoli v Neho neboli verili. Preto Jakub apoštol nie je Jakub, Pánov brat. Na to jestvujú dve odpovede. Jedna je tá Knabenbauerova, že nevera tu nie je úplná, ale že sa tým myslí, že v Neho neverili dostatočne. Tento postoj by nebol cudzí ani apoštolom, ktorí ešte aj po Nanebovstúpení hľadali predovšetkým pozemské kráľovstvo. Druhou odpoveďou je chápať to tak, že neverili v poslanie nášho Pána. Výrok svätého Jána však pripúšťa jednu alebo viacero výnimiek. Lagrange prijíma toto riešenie a poznamenáva, že kritici by túto námietku nemali preháňať. Ján je veľmi všeobecný a nevylučuje výnimky o nič viac ako Marek.[17]
Dôkazy z textov možno zhrnúť takto. Žiadny pisateľ Nového zákona nehovorí o synoch Panny Márie. Svätý Pavol naznačuje, že Jakub, brat Pána, bol apoštol, ktorého môžeme stotožniť s Jakubom Alfejovým. Svätý Matúš a svätý Lukáš vo svojej správe o narodení z panny vylučujú starších bratov nášho Pána. Svätý Lukáš tým, že cituje slová Panny Márie: „Nepoznám muža.“ (Lk 1,34), ukazuje, že Mária bola vždy pannou a tým vylučuje všetkých bratov. Svätý Matúš a svätý Marek identifikujú dvoch bratov ako synov inej Márie, nie presvätej Matky. Svätý Ján zobrazuje Kristovu matku pod krížom, ako vdovu bez druhého syna, ktorý by ju živil.[18] Správne chápanie týchto textov teda jednoznačne potvrdzuje náuku o trvalom panenstve Matky Božej.
Poznámky na tejto stránke:
[11] In Matt. 27, 56, Lagrange, Tischendorf, and Westcott-Hort read Joseph, while Merk, von Soden, and Vogels prefer Jose; cf. Lagrange and Merk in h. I.
[12] Matt, has, „Mary the mother of James and Joseph“. Mark reads, „Mary the mother of James the Less and Joseph.“
[13] Lagrange, Marc, p. 83; cf. Jerome, Adv. Eelvidium, 13-14 (PL, XXIII, 196).
[14] Cf. J. J. Collins, S.J., „Our Didy's Vow of Virginity (Luke 1, 34)“, Catholic Biblical Quarterly, IV (1943), 371-80, especially 378-79.
[15] Jerome, Adv. Eelvidium, 13 (PL, XXIII, 195); Lagrange, Marc, p. 81; J. B. Lightfoot, Epistle to the Galatians (London, 1896), p. 272. Pozri aj „The Brethren of the Lord,“ ibid., pp. 252-91.
[16] Lagrange, Marc, p. 85; Jerome, Adv. Eelvidium, 13-14 (PL, XXIII, 196).
[17] Lagrange, Marc, p. 85.M Ibid., p. 84.
[18] Ibid., p. 88.
