II. Dve ťažkosti
Na tomto mieste musíme spomenúť dve námietky, ktoré sa môžu zdať neopodstatnené, no bohužiaľ sa vyskytujú s určitými obmenami v populárnych a príležitostne aj v odborných textoch.
Prvou námietkou je, že slová treba chápať v ich zrejmom význame. A zrejmým významom slova bratia je, že sú to tí, ktorí majú rovnakého otca a matku. Na to môžeme odpovedať, že význam slova môže byť zrejmý dvoma spôsobmi. Zrejmým významom môže byť buď prvý význam slova, alebo to môže byť význam zrejmý zo zváženia kontextu a všetkých súvisiacich faktov. To, že prvý význam slova netreba nevyhnutne brať, je jasné z mnohých príkladov. Inak by sme museli povedať, že Boh má oči, ruku a rameno, že sa nahnevá, že zmení názor, že ľutuje. Správne chápaný význam slova teda spočíva v tom, že rešpektuje kontext a paralelné pasáže.[8]
Druhá námietka je, že slová by sme mali brať v ich prirodzenom zmysle. Je najprirodzenejšie chápať slovo bratia, ako synovia toho istého otca a matky. Odpoveďou môže byť, že niečo môže byť prirodzené dvoma spôsobmi. Význam môže byť prirodzený, pretože nepácha násilie voči použitiu slova a voči kontextu. A v tomto zmysle je prirodzený význam alebo možný, alebo pravdepodobný, alebo istý. Druhý zmysel v ktorom možno brať prirodzenosť je, že je to význam, ktorý dnes prirodzene a takmer inštinktívne dávame tomu slovu. Ale tento význam termínu prirodzený nemožno prijať, pretože by sme riskovali, že svoje vlastné moderné významý vkladáme do slov, ktoré používali ľudia v staroveku. Toto varovanie zaznelo od Svätého Otca v jeho nedávnej encyklike.
„Ľudia na starovekom východe, nepoužívali pre vyjadrenie svojich myšlienok nutne tie formy a spôsoby vyjadrovania, ktoré používame dnes, ale skôr tie, ktoré používali ľudia tej doby a v tých krajoch. Čo presne mienia, komentátor nevie určiť vopred, ale až po dôkladnom preskúmaní starovekej literatúry Východu.“[9]
Nezriedka,
„...keď niektoré osoby vyčítavo obviňujú Svätých spisovateľov z nejakej historickej chyby alebo nepresnosti v zaznamenávaní faktov, sa pri bližšom skúmaní ukáže, že nejde o nič iné ako o zaužívané spôsoby vyjadrovania a rozprávania, ktoré sú typické pre starovekých ľudí, ktoré sa používali pri vzájomnom styku a spoločenskom živote a ktoré boli vtedy bežným zvykom.“[10]
Zdá sa, že používanie pojmu bratia vo význame príbuzní je názorným príkladom.
Poznámky na tejto stránke:
[8] Cf. A. Fernandez, S.J., Institutiones Biblicae (ed. 4a; Rome, 1933), I, 394-401; A. C. Cotter, S.J., Theologia Fundamentalis (Weston, 1940), pp. 693-94.
[9] Divino Afflante Spiritu, NCWC translation, §36.
[10] Ibid., §38.
