II. Skepticizmus
Pokiaľ ide o predmet skepsy, vieme identifikovať dve formy skepticizmu[44]: skepticizmus o Pravde ako takej a skepticizmus o Bohu. Ďalej zvažujeme:
- skepsa voči Pravde ako takej;
- skepsa voči Bohu;
- osobitný charakter koncilného skepticizmu.
II.a) Skepsa voči Pravde ako takej
Videli sme, že sa koncil postavil proti katolíckej náuke, že Cirkev vlastní Pravdu, a učil, že Cirkev že je v procese hľadania Pravdy, vyjadrovania Pravdy, a smeruje k plnosti Pravdy. Takýto postoj k Pravde, ako vysvetlíme ďalej, má za následok koniec evanjelizácie.
Ale ak je niekto v procese približovania sa k pravde a v procese jej formulovania, potom ju ešte nevlastní a ešte ju neformuloval; ale ak ju človek ešte nevlastní a ešte ju nemá sformulovanú, tak skrátka nemá. Ale keďže Pravda, o ktorej hovoríme, nie je nič iné ako Viera a jej formulácia nie je nič iné ako dogma, tieto koncilné texty znamenajú, že Cirkev nevlastní ani vieru, ani dogmy.
II.b) Skepsa voči Bohu
Ďalej, keďže Pravda je v konečnom dôsledku sám Boh, ako výslovne uvádza aj náš Najsvätejší Pán[45], preto texty tiež znamenajú, že Cirkev nevlastní, nepozná a nemôže ani pochopiť Boha, teda predmet svojej viery.
Ale toto je ateizmus. Existujú dve formy ateizmu, pozitívna a negatívna. Prvý popiera existenciu Boha; druhý (inak známy ako „agnosticizmus“) tvrdí, že Boha nemôžeme poznať ani dokázať jeho existenciu. Negatívny ateizmus alebo agnosticizmus, ktorý označila a odsúdila ako modernistickú doktrínu encyklika Pascendi[46], je potom obsiahnutý v textoch samotného koncilu, čo znamená, že nemôžeme poznať Boha, aspoň nie na tomto svete.
Navyše, predpokladať, že Cirkev a katolíci nevlastnia alebo nepoznajú Pravdu či Boha, znamená to, že nie sú schopní milovať Boha, pretože láska vyžaduje znalosť svojho predmetu. To ale je očividne nepravda, pretože Boha je možné milovať, skutočne aj s dokonalou láskou, pretože dokonalá láska je svätosť, ktorú mnohí ľudia skutočne dosiahli.
II.c) Osobitný charakter koncilného skepticizmu
Aký je typ pravdy, ku ktorému sa koncilný skepticizmus ? Nie nadprirodzená Pravda, ako sme už povedali, ale domnelý typ prirodzenej Pravdy, ktorú na tomto svete nemožno poznať ani ju vyjadriť. Takáto koncepcia je nepochybne zafarbená modernou filozofiou. Descartes, „otec modernej filozofie“, vychádzajúc z princípu „univerzálnej pochybnosti“, tvrdil, že človek si môže byť istý iba svojimi vlastnými myšlienkami a existenciou a že vonkajší svet skutočne nemusí vôbec existovať; Kant neskôr postuloval existenciu „veci o sebe“ do sveta mimo skúsenosť a tvrdil, že realita ako taká je nepoznateľná. Takéto teórie, ktoré agnosticizmus obsahujú[47], charakterizujú modernú filozofiu už viac než tri storočia, a prepožičali jej názov „imanentizmus“ a formovať svetonázor koncilných expertov.
Aby sme ukázali, ako radikálny je skepticizmus koncilu, môžeme ho zrhnúť takto:
- Cirkev Pravdu nevlastní;
- ak by ju aj vlastnila, nevedela by ju vyjadriť;
- ak by ju dokázala vyjadriť, nevedela by ju komunikovať[48];
Pripomíname učenie Gorgiasa z Leontín (487 - 375 pred Kr.):
- nič neexistuje;
- ak by niečo existovalo, nedalo by sa to poznať;
- ak by sa to dalo poznať, nedalo by sa to komunikovať.
Ak takéto teórie zarážajú u aj sofistu a rétora, tak zarážajú ešte viac ak zaznievajú z úst biskupov celého sveta, ktorí majú v úmysle vykonávať svoju božsky ustanovenú službu, aby človeka učili zvrchovanú Pravdu o Bohu.
Poznámky na tejto strane:
[44] ratione objecti
[45] „Ja som Cesta, Pravda a Život.“ (Jn. 14. 6)
[46] s. 5-6
[47] ako vysvetľuje sv. Pius X. v Pascendi, s. 5-6
[48] Prinajmenšom na praktickej úrovni, pokiaľ zostane v platnosti politika ekumenizmu.
![Logos a univerzita. Príhovor Dr. Jonesa pre univerzitu v Nairobi [mierne krátené]](https://abc.tradi.sk/media/com_jvrelatives/images/thumbs/com_content_56_50.jpg)
