Aby sme ukázali novoty ktoré priniesol Druhý vatikánsky koncil najskôr musíme uviesť dvadsať princípov, ktoré tvoria katolícke chápanie pravdy, či už tieto princípy sú katolíckymi dogmami, alebo sú s týmito dogmami len úzko spojené. Je to potrebné preto, aby sa v ich kontexte ukázali princípy, proti ktorým sa Koncil vyhranil. Najprv uvádzame zásady týkajúce sa pravdy všeobecne, potom zásady týkajúce sa pravdy v ultimátnom zmysle slova: to znamená to, čo sa označuje ako „samotná Pravda“ alebo jednoducho „Pravda“.
Pravda a poznanie pravdy všeobecne
- Existuje objektívna realita[1];
- Táto realita je predmetom poznania (poznania rozumom, intelektom)[2];
- Pravda je korešpondencia medzi objektívnou realitou a intelektom[3];
- Pravda má logickú prioritu pred Dobrom[4];
Pravda a poznanie pravdy v najvyššom slova zmysle:
- Objektívna realita / ontologická pravda je v konečnom zmysle slova[5] Bytie;
- Bytie je v konečnom zmysle slova sám Boh[6];
- Pravdu / Boha (v tomto zmysle) možno poznať už aj v tomto živote;
- Pravdu / Boha možno v tomto živote poznať pomocou rozumu[7];
- Pravdu / Boha možno v tomto živote poznať pomocou viery[8];
- Rozumom poznávame Boha, ako príčinu všetkého (v prirodzenom poriadku)[9];
- Vierou poznávame Boha v jeho prirodzenosti ako Najsvätejšiu Trojicu[10];
- Vieru vlastní Cirkev i jednotliví veriaci;
- Rozum je prirodzený a jeho predmetom je prirodzená pravda;
- Viera je nadprirodzená a jej predmetom je supernaturálna pravda;
- Vierou poznávame Boha a spolu s ním všetky ostatné články viery;
- Pravda / Boh môže byť v už tomto živote vyjadrená/ý v primeranom zmysle[11];
- Pravdu / Boha možno v tomto živote vyjadriť v primeranom zmysle pomocou dogmy[12];
- Viera predstavuje absolútnu jednotu[13]. Alebo niekto má vieru celú, alebo ju nemá vôbec;
- Viera je Pravda vo svojej plnosti[14];
- Viera je nemenná[15].
Rozpor pokoncilového a katolíckeho chápania pravdy bude predostretý v troch kapitolách:
I. Analýza textov;
II. Skepticizmus;
III. Porovnanie katolíckej a koncilnej náuky
Poznámky na tejto strane:
[1] e.g. strom, ktorý vidím, objektívne jestvuje. Objektívna realita sa nazýva aj ontologická pravda
[2] e.g. Poznávam strom predo mnou
[3] e.g. moje poznanie, že strom je predo mnou je pravda, práve a len vtedy, keď je predomnou. adæquatio rei et intellectus
[4] Čo tým myslíme, najjednoduchším možným spôsobom, je zásada, že to, o čo človek usiluje ako o dobré, sa musí zhodovať s tým, čo je objektívne pravdivé, s objektívnou realitou; inými slovami, človek musí usilovať o to, čo je objektívne dobré. Prepožičať prioritu Dobru pred Pravdou naopak znamená usilovať sa o to, čo je v súlade s vôľou alebo vášňami človeka, nezávisle od objektívnej reality. Tento názor možno nazvať „antirealistickým“ v jeho averzii k objektívnej realite alebo „subjektivistický“ vo svojom obrátení do seba.
[5] označovaná ako Pravda s „P“
[6] Boh je absolútne Bytie, nedostal svoje bytie od iného, ale sám je svjím Bytím
[7] „Ak niekto tvrdí, že Jediný Pravý Boh, náš Stvoriteľ a Pán, nemôže byť s istotou poznaný svetlom prirodzeného rozumu, Anathema sit.“ Vatican I, de Rev. can. 1
[8] Credo in unum Deum, Apoštolské vyznanie viery
[9] ako eficientá príčina (Stvoriteľ), a aj ako finálna príčina (cieľ človeka)
[10] teologické cnosti, viera, nádej a láska majú ako svoj objekt Boha.
[11] „Ak niekto tvrdí, že Božské ziavenie nemožno urobiť uveriteľným pomocou vonkajších znamení... Anathema sit.“ Vatican I, de Fide can.3
[12] dogma je božsky zjavená Pravda, predkladaná Magistériom aby bola ako taká verená
[13] jej predmet, Boh, je jednota
[14] jej predmet Boh, je plnosť pravdy
[15] jej predmet Boh, je nemenný