IV. Katechéza
Ako o. Braga predpovedal, obsah Nového misála mal „transformačný účinok na katechézu“ [Il Nuovo, 274]. Nové katechizmy, ktoré sú vydávané a používané buď vynechávajú, alebo prinajlepšom neuspokojivo riešia: dedičný hriech, aktuálnu a posväcujúcu milosť, ľútosť, pokánie, strach z Pekla a straty Neba, súd, dušu, očistec, anjelov, diablov, príhovor svätých... . Zoznam nie je ani zďaleka úplný, ale slúži na ilustráciu, že tieto pojmy stihol podobný osud v oráciach modernej omše i v katechizme. Je potom naozaj až príliš pritiahnuté za vlasy pýtať sa, či to neboli radikálne cenzorské zásahy skupiny 18B, ktoré spôsobili úpadok modernej katechézy, nad ktorou tak nariekame?
Dekrét koncilu o ekumenizme (11) uvádza: „Nič nie je také vzdialené od ekumenizmu ako falošný irenizmus, ktorým sa narúša čistota katolíckeho učenia a zatemňuje sa jeho pravý a nepochybný zmysel.“ Ale presne takto to dopadlo. Ján Pavol II. v Catechesi Tradendae (1979) nabáda k osvojeniu si právd viery didaktickým spôsobom, pričom poznamenáva, že moderné vyučovacie metódy ich možno vedia prezentovať inak, ako doposiaľ. Opäť si treba položiť otázku: kde sa pred vydaním nového katechizmu nachádzali pravdy viery, ak nie v kázňach, katechizmoch a predovšetkým vo svätej omši – a po prevratnej pokoncilnej revízii sa pristúpilo k rozsiahlemu zatemňovaniu, vynechávaniu a dekonštrukcii mnohých z týchto právd.
