I. Návrat k Pistoji

Pripomeňme si v krátkosti zmiešaný racionalizmus a antikvarizmus pistojského projektu, všimnime si podobnosti medzi zmenami v teológii a praxi, ktoré si želala synoda uskutočniť, a tými, ktoré sa de facto udiali od Druhého vatikánskeho koncilu. Patria sem tieto tvrdenia:

• že Cirkev je úplne kňazská (laici su tiež kňazmi) a preto klérus vystupuje iba ako od laikmi delegovaný a od laikov odvodzuje svoju autoritu;
  
  
• že aj pápež je takisto predstaviteľom Cirkvi, ktorý má svoju autoritu od nej a nie cez Petra od Krista;
  
  
• že Cirkev by nemala byť spravovaná záväznými zákonmi, ale iba morálnym odporúčaniami;
  
  
• že biskupi nemusia poslúchať pápeža, ale môžu riadiť svoje partikulárne cirkvi a meniť tradičnú disciplínu, ako uznajú za dobré;
  
  
• že kňazi majú rovnakú doktrinálnu autoritu ako biskupi;
  
  
• že miestne synody môžu rozhodovať o rímskych dekrétoch;
  
  
• že doktrinálne rozhodnutia prijaté v minulosti Rímom nie sú záväzné pre miestne cirkvi;
  
  
• že omše, ktoré koná kňaz  len s miništrantom (bez ľudu), sú nejakým spôsobom chybné;
  
  
• že by sa nemalo nástojiť na doktríne transsubstanciácie;
  
  
• že omše nemožno slúžiť na konkrétne úmysly;
  
  
• že bočné oltáre by mali byť odstránené;
  
  
• že sa liturgia má sláviť nahlas a v ľudovom jazyku;
  
  
• že sa má upustiť od častého pritupovania k sviatosti pokánia a že sa nemajú vyznávať všedné hriechy;
  
  
• že odpustky nám pri príchode na onen svet neprinášajú žiaden úžitok a že ich navyše nemožno obetovať za zosnulých;
  
  
• že by mali byť zrušené menšie rády a že laici by sa mali zúčastňovať verejných bohoslužieb ako čitatelia, akolyti atď.;
  
  
• že cirkev by nemala upravovať manželské právo, ale mala by akceptovať čokoľvek, čo občianska spoločnosť o tejto záležitosti rozhodne;
  
  
• že treba odstrániť úctu k Najsvätejšiemu Srdcu;
  
  
• že by sa malo upustiť od konvenčných ľudových pobožností;
  
  
• že knihy odsúdené Svätým ofíciom by napriek tomu mali farári zverejňovať;
  
  
• že používanie svätých sôch a obrazov by sa malo vytesniť;
  
  
• že sviatočné dni by sa mali skrátiť alebo presunúť len na nedele;
  
  
• a napokon, že všetky tradičné formy rehoľného života by mali byť zrušené okrem niekoľkých málo kláštorov, kde budú rehoľníci z drvivej väčšiny laici, s výimkou pár kňazov, ktorí by koncelebrovali na jednej každodennej omši.