I. Návrat k Pistoji
Pripomeňme si v krátkosti zmiešaný racionalizmus a antikvarizmus pistojského projektu, všimnime si podobnosti medzi zmenami v teológii a praxi, ktoré si želala synoda uskutočniť, a tými, ktoré sa de facto udiali od Druhého vatikánskeho koncilu. Patria sem tieto tvrdenia:
- že Cirkev je úplne kňazská (laici su tiež kňazmi) a preto klérus vystupuje iba ako od laikmi delegovaný a od laikov odvodzuje svoju autoritu;
- že aj pápež je takisto predstaviteľom Cirkvi, ktorý má svoju autoritu od nej a nie cez Petra od Krista;
- že Cirkev by nemala byť spravovaná záväznými zákonmi, ale iba morálnym odporúčaniami;
- že biskupi nemusia poslúchať pápeža, ale môžu riadiť svoje partikulárne cirkvi a meniť tradičnú disciplínu, ako uznajú za dobré;
- že kňazi majú rovnakú doktrinálnu autoritu ako biskupi;
- že miestne synody môžu rozhodovať o rímskych dekrétoch;
- že doktrinálne rozhodnutia prijaté v minulosti Rímom nie sú záväzné pre miestne cirkvi;
- že omše, ktoré koná kňaz len s miništrantom (bez ľudu), sú nejakým spôsobom chybné;
- že by sa nemalo nástojiť na doktríne transsubstanciácie;
- že omše nemožno slúžiť na konkrétne úmysly;
- že bočné oltáre by mali byť odstránené;
- že sa liturgia má sláviť nahlas a v ľudovom jazyku;
- že sa má upustiť od častého pritupovania k sviatosti pokánia a že sa nemajú vyznávať všedné hriechy;
- že odpustky nám pri príchode na onen svet neprinášajú žiaden úžitok a že ich navyše nemožno obetovať za zosnulých;
- že by mali byť zrušené menšie rády a že laici by sa mali zúčastňovať verejných bohoslužieb ako čitatelia, akolyti atď.;
- že cirkev by nemala upravovať manželské právo, ale mala by akceptovať čokoľvek, čo občianska spoločnosť o tejto záležitosti rozhodne;
- že treba odstrániť úctu k Najsvätejšiemu Srdcu;
- že by sa malo upustiť od konvenčných ľudových pobožností;
- že knihy odsúdené Svätým ofíciom by napriek tomu mali farári zverejňovať;
- že používanie svätých sôch a obrazov by sa malo vytesniť;
- že sviatočné dni by sa mali skrátiť alebo presunúť len na nedele;
- a napokon, že všetky tradičné formy rehoľného života by mali byť zrušené okrem niekoľkých málo kláštorov, kde budú rehoľníci z drvivej väčšiny laici, s výimkou pár kňazov, ktorí by koncelebrovali na jednej každodennej omši.
Sú to návrhy z roku 1780 alebo 1980? Sú z obidvoch.
Napriek tomu, že sú tieto paralely veľmi zarážajúce, je tu ešte dôležitejšia podobnosť. Synoda bola svojimi prívržencami chválená ako „tá možno najdôležitejšia, aká sa konala za desať alebo dvanásť storočí“, teda od čias svätého Gregora Veľkého. Pistojskí zobrali ako normu patristickú cirkev a vedení duchom revolučného pedantizmu, načrtli nemožný plán na jej znovuvytvorenie. Všimnite si, že to bola tá istá túžba vytvoriť modernú verziu tejto patristickej cirkvi, ktorá žila vo fantastických predstavách mnohých katolíckych reformátorov v prvej polovici dvadsiateho storočia a ktorá bola inšpirovaná rovnakým revolučným zápalom.