I. Prvá pornokracia (882-964)
Keďže porneia znamená smilstvo a modloslužobníctvo, potom pornokracia označuje vládu skorumpovanú, skazenú tým najhorším spôsobom. Znamená to sexuálnu korupciu, finančnú korupciu a predovšetkým duchovnú korupciu postihujúcu pápežstvo a Vatikán.V Cirkvi bola korupcia, vždy, už od Judáša a rovnako bola korupcia vždy predtým v Izraeli. V desiatom storočí však pápežstvo dosiahlo dovtedy nevídanú úroveň skazenosti. Sexuálna a finančná korupcia pápežstva mocnými rodinami súperiacimi o moc bola rovnako strašná ako je súčasná vatikánska mafia, ale k tomu sa vrátime nižšie. V desiatom storočí bola pápežská vláda mimoriadne skazená násilím, vraždami, cudzoložstvom, modlárstvom, chamtivosťou a temnotou. Najvačší úpadok prišiel s pápežom Jánom XII. (955-964). Roberto de Mattei opisuje jeho pontifikát:
Historické pramene jednomyseľne dosvedčujú, že mladý pápež bol ako pontifex úplne nemravný a neprerušil svoj život v bezstarostnej zhýralosti a bezuzdných radovánkach ani po zvolení na pápežský trón [v osemnástich].
Pápež Ján XII. bol pápežom, ktorého sv. Robert Bellarmine opísal ako „prakticky najhoršieho zo všetkých pontifikov.“[3] Cisár Otto bol požiadaný, aby zasiahol a De Mattei pokračuje:
Oto cisár zvolal do Svätého Petra synodu, na ktorej sa zúčastnili biskupi a arcibiskupi z jeho dŕžav, klerici a rímska kúria, predstavitelia mesta a zástupcovia ľudu. Ján XII. však Večné mesto opustil. Keď sa cisár opýtal na dôvody jeho neprítomnosti, Rimania odpovedali, že ich možno nájsť v pápežovej nemravnosti, ktorú doložili dlhým zoznamom zločinov: simónia, svätokrádež, rúhanie, cudzoložstvo, incest, zdržiavanie sa sviatostí, používanie zbraní a obcovanie s diablom.
Všetci, klerici aj laici svorne vyhlásili, že, premenil Svätý palác na skutočné bordello‘ [nevestinec]; „oslepil Benedikta, svojho duchovného otca, ktorý krátko nato zomrel; zabil Jána, kardinála subdiakona, tým že mu dal odrezať genitálie; zakladal požiare; nosil meč prilbu a štít: o tom všetkom svedčili. Všetci, klerici i laici, volali, že pripíja na zdravie diablovi; hovorili, že pri hre v kocky si privoláva pomoc Jupitera a Venuše a iných démonov; že sa nemodlil matutínum a kánonické hodiny a odmietal robiť znamenie kríža.‘[4]
Sedevakantisti by chceli aby sme verili, že kázne a oficiálne doktrinálne vyhlásenia Jána XII. boli nejakým zázrakom stopercentne ortodoxné a to isté sa dá povedať o iných pornokratických pápežoch.
Ale čo by sme sa dočítali od Jána XII., keby mal účet na Twitteri? Čo keby dával rozhovory v lietadle? Ak aj Ján XII. nebol dosť bystrý na to, aby si vymyslel nejakú novú herézu, sotva by sa naňho dalo spoľahnúť, že pri svojich verejných prejavoch bude kázať čistú a pravovernú náuku. Povedal by som, že ten pápež bol aj vo svojich oficiálnych magisteriálnych aktoch a verejných kázňach (ktoré sa chvalabohu stratili) prinajmenšom nejednoznačný. A dôkazy o úrovni jeho osobnej zbožnosti nenechávajú veľa nádeje a dôvery v jeho doktrinálnu pravovernosť.
Preto duchovenstvo a rímsky ľud žiadali, aby bol zosadený, a naozaj tak urobili, keď na jeho miesto zvolili Leva VIII. Odsudzuje cirkev rímsky ľud ako schizmatikov? Nie. Po zvolení Leva s ním Ján XII. nejaký čas ešte bojoval, ale rozsudok medzi nimi vyniesol sám Boh: Pápeža Jána zavraždil manžel jeho milenky.[5]
[3] Citované podľa De Mattei v De Romano Pontifice, l. II, cap. XIX, in De controversiis christianae fidei, Apud Societatem Minimam, Venetii 1599, s. 689.
[4] De Mattei tu cituje De Iohanne papa et Ottone imperatore, Paolo Chiesa, Edizioni del Galluzzo, Firenze 2018), 15.
[5] Charles Coulombe, Vicars of Christ (Tumblar House: 2014), 132. Iné zdroje naznačujú, že išlo o posadnutie od diabla.
