Vďaka moderným masovokomunikačným prostriedkom máme možnosť sledovať priebeh niektorých veľkých a svetom hýbucich udalostí priamo z gauča. Pandémie, vzbury, protesty, vojny, hladomory a revolúcie to všetko s náležitým ideovým komentárom dostávame priamo, bez námahy ako na striebornom podnose. Pre pivo a čipsy treba zájsť do kuchyne.
Má to však aj tienistú stránku. Tí čo informácie predkladajú, nie sú anjelsky čisté a nezištné bytosti, ale majú svojich pánov, svoju agendu a svoje ciele a tie sa usilujú dosiahnuť. Ako sme sa už viac krát presvedčili pri rôznych príležitostiach, vojna v Iraku, Afganistane, Sýrii, farebné revolúcie, Majdan a naposledy pri Covide, klamstvo, podvod, zavádzanie a zastrašovanie si nepatentovali iba v tábore „hoaxerov a dezinformátorov“, ale je bežnou pracovnou metódou aj naväčších mediálnych hráčov. A preto, aby sme si vytvorili objektívny názor na udalosti spojené s vojnou na Ukrajine a nedostali sa do rovnakých psychologických pascí nastražených tým istým establišmentom, ktorý nás posledné dva roky klamal, zakrýval a systematicky zavádzal pri organizovaní najväčšej šarády v dejinách, osviežme si základné princípy propagandy uvedené v knihe Arthura Ponsonbyho Falsehood in War Time (1928).
Sú trvale platné a aplikované boli univerzálne. V dobách dávno minulých však propaganda mala dopad len na neveľký kruh ľudí, ktorí mali tú smolu, že sa vyskytovali blízko centra diania. Rozhlas, televízia a internet však rozsah a dosah a teda význam propagandy neuveriteľne zväčšili a ak je pero mocnejšie než meč, tak tieto tri sú mocnejšie než atómová bomba. V rozpore s dnes prevládajúcim presvedčením sa však ľudia nemenia, lebo ich prirodzenosť je stále rovnaká a preto sa propagandistické princípy, ako ich identifikoval a formuloval Ponsonby tiež vo svojej podstatne nemenia, mení sa len ich dosah a dopad.
Sú to tieto:
- My vojnu nechceme, chce ju druhá strana.
- Za túto vojnu je vinná výhradne druhá strana.
- Nepriateľ je bytostne zlý a diabolský.
- My bránime ušľachtilú vec, vôbec nám nejde o vlastné záujmy.
- Nepriateľ pácha zverstvá úmyselne; ak sa prihodili na našej strane, bolo to neúmyselne a nedobrovoľne.
- Nepriateľ používa zakázané zbrane, my nie.
- Naše straty sú malé, straty nepriateľa sú obrovské.
- Uznávaní umelci a intelektuáli podporujú našu vec.
- Naša vec je svätá, bránime univerzálne a všetkým sväté princípy.
- Všetci, ktorí pochybujú o našej propagande, sú zradcovia.
Odporúčam pri sledovaní mediálneho pokrytia ukrajinských udalostí zobrať si tento zoznam, a robiť si čiarky. Sotva nájdete reportáž, správu alebo komentár, v ktorom by neboli všetky body. Ak náhodou niekde niektoré chýbajú, stačí pozrieť nasledujúci článok na webstránke, či ďalšiu reportáž v poradí.
Keďže na Slovensku bola ruská propaganda vypnutá a v mene slobody slova bola sloboda slova obmedzená, môže si Slovák robiť čiarky iba pri správach s ukrajinskou propagandou: za vojnu môže len a výhradne Rusko, Putin je Hitler, Satan, Rusko je krajina temna, Ukrajinci bránia slobodu, demokraciu a to najlepšie z ľudstva, Rusi sú diabli, ktorí chcú ovládnuť svet, zverstvá, vraždy a násilie páchajú len a iba Rusi, Rusi majú a používajú kazetové bomby, chcú použiť biologické a jadrové zbrane, Rusi stratili desaťtisíce vojakov, Ukrajinci len pár. Celá umelecká, vedecká a intelektuálna obec je na strane Ukrajiny, ktorá bojuje hrdinsky ako posledná bašta svetla, pravdy a lásky a kto si myslí niečo iné, je proruský špión a vlastizradca a treba ho zatvoriť. To je oficialny „naratív“ v našej republike.
Je ruská propaganda iná? Z toho, čo sa sem dostalo sa zdá, že nie je. Vojnu chce Západ, ktorý šíri satanské ideológie a chcel si vybudovať baštu a vojenský oporný bod na Ukrajine, Rusi bránia svätú vec, kresťanstvo, prirodzenosť a morálku proti nacistickým a zvráteným ukrajinským diablom, Ukrajinci majú biologické zbrane, zabijajú a mučia etnických Rusov v krajine a kto o tom pochybuje je zradca a dostane 15 rokov za mrežami.
Keby naši „demokratickí“ a slobodu „brániaci“ vládcovia pripustili aplikáciu prastarého pravidla „Audiatur et altera pars“, a zaznelo by tu ruské stanovisko v celej, necenzurovanej šírke, možno by mohlo byť tých čiarok na ruskom zozname viac. A možno by sme sa dozvedeli to, čo nevieme.
Keďže však, podľa prezidentky v prípade ukrajinskej vojny už neplatí nepriestrelná mantra, ktorú liberáli vyťahujú vždy, keď sa snažia presadiť nejakú zvrátenosť - teda už neplatí, že pravda je niekde medzi, že veci nie sú čiernobiele a že realita je zložitejšia, že každá minca má dve strany a že raz sa možno ukáže ako to naozaj je - a takto dnes uvažuje takmer celá, zázračne zjednotená liberálna i konzervatívna mediálna scéna podporená štátom vynúteným vypínaním nekompatibilných entít, tak na situáciu na Ukrajine sa hľadí len a iba z jedného jediného uhla pohľadu a prípustný je len jeden jediný názor.
Preto je vhodné zopakovať si všeobecne platne propagandistické zásady a pri konzumácií voľne dostupného a štátom povoleného spravodajského obsahu postupovať opatrne. Veriť v dobe štátom vynucovanej cenzúry štátnym médiam nie je znakom rozumného človeka.
