Dňa 17.novembra si marginálna a ideovopoliticky vrcholne nezaujímavá časť slovenskej progresívnej a liberálnej spoločnosti pripomína výročie „Nežnej polúcie“ (nie nepomýlil som sa, poznám rozdiel medzi revolúciou a polúciou, sémantický, prenesený aj skutočný. Ľahostajná a katolícky indiferentná mohutná časť slovenskej spoločnosti sa teší že má opäť voľno, prípadne predĺžený víkend, nemusí ísť do práce a môže sláviť nakupovacie bakchanálie v obchodných centrách – novodobých svätyniach organizovaného konzumu. Ja, jednoduchý a bigotne názorovo netolerantný katolík však zásadne oslavujem dňa 17.novembra sviatok svätého Gregora Divotvorcu.
Priznám sa, že aj keď sa v rannom starovekom období dejín katolíckej Cirkvi neorientujem tak dobre ako v dejinách Cirkvi 16. a 17.storočia (16. a 17.storočie je mi duchovne, kultúrne a politicky veľmi blízke, určite bližšie ako 20. a 21. storočie), svätý Gregor Divotvorca patrí k svätcom, ktorých životný príbeh ma veľmi zaujal. Možno aj vďaka jednému môjmu dobrému pravoslávnemu priateľovi, veľkému znalcovi byzantských dejín a východnej cirkevnej tradície, ktorý mi svojho času nadšene a podrobne rozprával o „svjatitelovi Grigorijovi Čudotvorcovi“.
Časť z jeho nadšenia prešla aj na mňa a niečo som si preto o svätom Gregorovi Divotvorcovi naštudoval, aj keď sa musím priznať, že aj naďalej sú moje celkové vedomosti zo starovekého obdobia dejín Cirkvi len priemerné. (Holt, kto raz prepadol čaru 16. a 17.storočia, ten to má potom s udržaním pozornosti pri štúdiu iných období cirkevných dejín dosť ťažké. Viď: Španielske tercie). Dúfam, však že aj informácie o svätom Gregorovi Divotvorcovi čitateľskú obec nášho portálu ABC Tradície zaujme.
Stretnutie s Origenom navždy zmenilo život sv. Gregora Divotvorcu
Svätý Gregor Divotvorec (gréc. Γρηγόριος ὁ Θαυματουργός rus. Григо́рий Чудотво́рец) sa narodil okolo roku 213 v oblasti mesta Nová Cézarea v Ponte a umrel okolo roku 275 v tom istom meste. Patrí do panteónu najvýznamnejších svätcov kresťanov byzantského aj latinského obradu a jeho sviatok slávi katolícka Cirkev a veľká časť Pravoslávnej cirkvi dňa 17.novembra. Veľmi konzervatívna časť východných autokefálnych cirkví slávi kvôli juliánskemu kalendáru a neakcepttovaniu gregoriánskeho kalendára sviatok sv. Gregora Divotvorcu dňa 30.novembra. Celkovo je pre Pavoslávnu cirkev svätý Gregor Divotvorca jednou z najvýznamnejších postáv.
Svätý Hieronym, kňaz a učiteľ Cirkvi tvrdí, že rodným menom sv. Gregora Divotvorcu bolo meno Teodor a ďalší Cirkevný otec a učiteľ Cirkvi Eusébius z Cezarei píše, že sv. Gregor Divotvorec patril k najlepším Origenovým žiakom a až po krste a v dospelom veku prijal meno Gregor.
Svätý Gregor Divotvorca pochádzal z bohatej gréckej obchodníckej rodiny a jeho rodičia dopriali svojim dvom synom Teodorovi a Athenodorovi nadštandardné vzdelanie. Keď mal Teodor 14 rokov, umrel im otec, matka chcela mať z oboch synov právnikov. Tu sa však po prvý krát prejavil kladný charakter budúceho svätca – prirodzene sa mu hnusil podvod každého druhu, takže sa právnikom stať jprincipiálne nemohol. Spoločne s bratom Athenodorom, na ktorého mal budúci svätec veľký vplyv potom obaja bratia opustili štúdium práva a začali študovať filozofiu, politiku a rétoriku. (Ikona svätý Gregor Divotvorca)
Obidvaja bratia odišli niekedy okolo roku 230 do Týru (okolie Bejrútu), kde bolo v tom čase vychýrené vedecké centrum a kde žil a pôsobil vtedy aj známy teológ Origenes, ktorý významne ovplyvnil vývoj katolíckej Cirkvi. Tu začali obaja bratia navštevovať Origenove prednášky – najprv z filozofie a neskôr aj teológie.
Origenove prednášky od základu zmenili život oboch bratov. Bol vynikajúcim učiteľom a takisto znalcom ľudských duší. Odhadol vzácny potenciál, skrývajúci sa v Gregorovi a rovnako aj priemernosť jeho brata Athenodora. Pomocou Sokratovej filozofie začal pripravovať pôdu na to, aby sa Gregor naučil brilantne používať logiku a dialektiku. Vďaka Origenovi sa budúci svätec naučil prísne a podrobne skúmať podstatu každej veci a problému, podrobovať skúmanú problematiku prísnej vedeckej kritike.
Origenes prednášal samozrejme aj etiku a jeho študenti sa dokonale orientovali aj v geometrii a astronómii. Voči Gregorovi bol Origenes ako učiteľ oveľa prísnejší ako voči Athenodorovi, pretože dobre vedel, že skutočné zlato sa kalí v ohni a skutočný diamant treba opatrne a precízne vybrúsiť. Podarilo sa mu s Božou pomocou sformovať Gregorov charakter a vzdelanie a čoraz hlbšie ho privádzal k hlbšiemu spoznávaniu kresťanstva a kresťanských cností. Gregor, Origenov nadaný žiak sa čoskoro prestal zaujímať o pohanskú filozofiu a pohanských filozofov správne označil za „duchovne mŕtvych“.
Okrem toho sa začal sv. Gregor čoraz hlbšie sa začal ponárať aj do štúdia biblickej exegézy. Ako neskôr vo svojich pamätiach sv. Gregor Divotvorca napísal: „Vďaka Milostivému Bohu a Origenovi padla Božia iskra do mojej duše a zapálila ju láskou k Najposvätnejšiemu a najmilšiemu Vtelenému Slovu, k nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi“. Kristovo učenie, duchovné vedenie Origena a duchovný kvas, ktorý sa s Božou pomocou zasial do Gregorovej hlavy dokonale zmenil jeho myslenie. Surová múka pohanského sveta sa zmenila na chutný a zdravý chlieb kresťanstva.
Je zaujímavé, že od určitého štádia v Gregorovom vzdelávaní začal Origenes vedome svojmu nadanému žiakovi podsúvať aj knihy, ktoré sa ku kresťanstvu stavali veľmi kriticky. Origenes si to mohol dovoliť, pretože sa vo svojom šikovnom žiakovi nemýlil a odhalil v ňom správne ukrytú Božiu perlu. Svätý Gregor Divotvorca podrobil tieto knihy podrobnej kritike a len na základe formálnej logiky protikresťanské tvrdenia a učenie týchto kníh bravúrne vyvrátil.
U Origena študoval sv. Gregor Divotvorca spoločne so svojim bratom Athenodorom 5 rokov. Diabol však útočil na budúceho svätca aj počas štúdia. Niekoľko študentov filozofie, s ktorými začal svätý Gregor študovať filozofiu, a ktorým sa vďaka hlbšiemu spoznávaniu katolíckej viery nakoniec definitívne vzdialil, podplatilo kurtizánu, tá vtrhla medzi študentov počas prednášky a verejne žiadala od svätého Gregora peniaze za jej služby a rozkoš, ktorú mu poskytovala. Bol to nehanebný útok na česť a nevinnosť svätého Gregora. Ten sa však dôverujúc Bohu s ohavnicou ani nepustil do reči a len požiadal jedného z priateľov, aby jej zaplatil požadovaný finančný obnos. Hneď ako sa však nehanebnica dotkla peňazí, vstúpil do nej démon a opanoval ju. Nehanebnica sa zvalila na zem, z úst sa jej rinula pena a nekontrolovateľne sa metala na zemi. Svätý Gregor Divotvorca však na nej vykonal exorcizmus a „zlý duch nehanebnú ženu opustil“. Či však táto žena zmenila úplne svoj život legendy nehovoria. Pravdepodobne však nie, ináč by bola táto skutočnosť v legendách zaznamenaná.
Okolo roku 235 prijal sv. Gregor krst a následne sa ako silne veriaci kresťan vrátil do rodného mesta Novej Cezarei, kde pokračoval usilovne v štúdiu Svätého Písma. Ostal v neustálom písomnom kontakte so svojim učiteľom Origenom de facto až do jeho smrti. Chýr o jeho výnimočnom vzdelaní a svätosti sa niesol celým krajom a niekedy okolo roku 245 sa stal biskupom v meste Nová Cezarea. (Obrázok: Origenes učí svojich študentov)
Biskup, ktorý si získaval srdcia ľudí a zapaľoval v nich živú a zrelú vieru
O charaktere, vzdelaní a odbornej teologickej erudovanosti sv. Gregora Divotvorcu veľmi pozitívne píše cirkevný učiteľ sv. Gregor Nyssyjký. Podľa jeho slov, „keď začal svätý Gregor Divotvorca pôsobiť v Novej Cezarei, bolo v meste len 17 kresťanov, na konci Gregorovho života však v meste ostalo len 17 pohanov“. Týchto 17 spomenutých kresťanov bolo doslovne horčičným zrnkom, z ktorého ale vyrástol mohutný kresťanský strom s bohatými plodmi.
Každý deň prichádzal sv. Gregor do kostola v Novej Cezarei a neúnavne kázal. Počet veriacich sa zvyšoval, muži privádzali svoje manželky a deti. Pohania sa nechávali krstiť, následne prichádzali chorí a posadnutí, ktorých svätý Gregor Divotvorca mocou Ducha svätého uzdravoval. Všetci hovorili, že bol ako jeden z apoštolov: kázal, nabádal, učil i uzdravoval, jeho dar reči a myslenia bol strhujúci a plný Božej sily a nadšenia.
Staroveké kresťanské legendy obraz úspešného pôsobenia sv. Gregora Divotvorcu pretavili do zázračnej podoby. Podľa týchto legiend, keď sa sv. Gregor Divotvorca rozhodol postaviť nový chrám, problémom bol nevhodný terén, ktorý sa však po nočnej modlitbe sv. Gregora Divotvorcu zázračne upravil. Takáto legenda sa môže intenpretovať ako skutočnosť, že sv. Gregor Divotvorca dokázal ľudí motivovať k ozajstne bravúrnym pracovným výkonom, pre ktoré sa neskôr nenašlo adekvátne vysvetlenie.
Ľudia vnímali sv. Gregora Divotvorcu aj ako spravodlivého sudcu. Podľa jednej z legiend sa dvaja bratia neustále hádali o jazero, ktoré ležalo na ich otcovských pozemkoch. Nevedeli sa dohodnúť a nenávisť medzi bratmi sa značne stupňovala. Po celonočnej modlitbe sv. Gregora Divotvorcu však voda jazera vsiakla do zeme a bratia sa následne dohodli na rozdelení pozemkov.
Sv. Gregor Divotvorca takisto skrotil rieku Lykos, ktorá sa často vylievala z brehov a ničila úrodu i domy ľudí. Sv. Gregor zapichol do miesta, kde sa rieka najčastejšie vylievala svoju palicu (exegéti môžu vybadať podobnosť s Mojžišom) a zabránil tak záplavám. Z palice vyrástol strom a voda, ktorá sa chystala vyliať dokázala obmyť len kmeň stromu, následne sa vrátila do koryta (Pojem „zabodol svoju palicu“ sa môže interpretovať aj ako fakt, že sv. Gregor zorganizoval ľudí a tí upravili brehy rieky tak, aby sa viac rieka nevylievala).
Podobne ako väčšina svätcov mal aj sv. Gregor Divotvorca veľmi silné sociálne cítenie. Jeho dobrotu a štedrosť (podobne ako dobrotu a štedrosť iných svätcov), však mnohí nehodní ľudia zneužívali. Kresťanské legendy uvádzajú príklad dvoch podvodníckych Židov, ktorí na ceste do mesta čakali na biskupa sv. Gregora Divotvorcu, aby nehanebným klamstvom vymámili od neho peniaze.
Podľa legendy jeden zo Židov si ľahol na zem a robil sa mŕtvym, druhý zo Židov usedavo nariekal a prosil biskupa sv. Gregora Divotvorcu o milodar, aby mohol svojho priateľa pochovať. Sv. Gregor nemal pri sebe peniaze, mal však kvalitný plášť, ktorý položil na domnele mŕtveho Žida, pomodlil sa nad jeho telom a odišiel. Keď sa sv. Gregor so svojím sprievodom dostatočne vzdialil, žid so smiechom vyzval svojho priateľa, aby sa prestal pretvarovať a zdvihol sa zo zeme. Aké však bolo jeho prekvapenie, keď zistil, že jeho priateľ je skutočne mŕtvy....
Táto legenda pravdepodobne tiež reflektuje na známe čítanie z Nového zákona, zo Skutkov apoštolov (Sk 5,1-11): „1 Aj istý muž, menom Ananiáš, predal so svojou manželkou Zafirou pozemok 2 a s vedomím manželky si stiahol z utŕžených peňazí a len istú časť priniesol a položil apoštolom k nohám. 3 Peter povedal: "Ananiáš, prečo ti satan naplnil srdce, aby si luhal Duchu Svätému a stiahol z peňazí za pozemok? 4 Azda nebol tvoj, kým si ho mal? A keď si ho predal, nebolo v tvojej moci, čo si zaň dostal? Prečo si prepožičal svoje srdce na túto vec? Neluhal si ľuďom, ale Bohu!" 5 Len čo Ananiáš počul tieto slová, padol a skonal; a všetkých, čo to počuli, zmocnil sa veľký strach. 6 Tu vstali mladší z nich, zavinuli ho, vyniesli a pochovali. 7 Asi o tri hodiny prišla aj jeho žena, nevediac, čo sa stalo, 8 Peter jej povedal: "Povedz mi, či ste za toľko predali ten pozemok?" Ona povedala: "Áno, za toľko." 9 Peter jej povedal: "Prečo ste sa dohovorili pokúšať Pánovho Ducha? Počuj za dverami kroky tých, čo pochovali tvojho muža; vynesú aj teba." 10 A hneď mu padla k nohám a skonala. Keď mladíci vošli dnu, našli ju mŕtvu; vyniesli ju a pochovali k jej mužovi. 11 A veľký strach sa zmocnil celej cirkvi i všetkých, čo o tom počuli...“. (Obrázok Smrť Ananiáša od Rafaela Santiho. Freska sa nachádza v Sixtínskej kaplnke v Ríme)
Pod duchovným vedením sv. Gregora Divotvorcu sa z kedysi pohanských obyvateľov Novej Cezarei stali výnimoční kresťania. To sa v plnej miere ukázalo v roku 250, počas prenasledovania kresťanov za vlády rímskeho cisára Décia. Mnohí kresťania z mesta podstúpili s radosťou mučenícku smrť a pripojili sa tak k zástupom svätých v nebi. Iným sa podarilo utiecť a ukryť sa v okolitých horách. Mučenícku smrť počas Deciovho prenasledovania podstúpili ale aj pápež Fabián v Ríme (250) a teológ Origenes v Týre (253) .
Podľa legendy pri úteku chránili sv. Gregora Divotvorcu samotní Boží anjeli. Sv. Gregor Divotvorec a jeho diakon na ceste v horách uvideli, že ich doháňa oddiel vojakov, ktorých niekto upozornil, že v oblasti sa ukrýva biskup z mesta. Sv. Gregor Divotvorca a jeho diakon zišli z cesty, kľakli si na kolená pri ceste a vrúcne sa začali modliť a pripravovať na istú smrť. Začudovaní však spozorovali, že oddiel katov prešiel bez povšimnutia vedľa nich. Vojaci ich nevideli, videli len dva silné duby pri ceste. Vrátili sa domov, no rozčúlený veliteľ, ktorý dostal priamy rozkaz sv. Gregora Divotvorcu zatknúť vyhnal vojakov opäť do kopcov s tým, aby sa bez sv. Gregora nevracali.
Podľa neskorších informácii jedného z vojakov, ktorý sa neskôr stal kresťanom však ani tentoraz vojaci sv. Gregora a jeho diakona nenašli. Vojak sa čudoval, pretože on sv. Gregora a jeho diakona zreteľne videl. Uvedomil si však, že sa stal svedkom zázraku a správne pochopil, čo od neho Boh očakáva. Preto sa stal hlboko veriacim katolíkom a nakoniec ho pokrstil samotný sv. Gregot Divotvorca.
Je zaujímavé, že pokiaľ cisár Decius nenávistne prenasledoval všetkých kresťanov, ktorí odmietali vykonávať obety tradičným rímskym bohom, v prípade Židov urobil zázračnú výnimku. Židia sa nemuseli obávať, že budú popravovaní za to, že nepriniesli obety rímskym bohom. Stačilo, keď sa pomodlili za cisára a nielenže ich nikto neprenasledoval, ale nikto im neskrivil ani vlas na hlave.
Počas prenasledovania kresťanov do Novej Cezarey vtrhla pohanská luza z okolia, ktorá obsadzovala prázdne domy po kresťanoch. Preživší kresťania, ktorí sa zachránili v okolitých horách pozorovali z kopcov, ako sa pohanská luza rozťahuje v ich domoch. Pohanov, ktorí chceli rabovať kresťanský majetok bolo toľko, že ulice mesta boli beznádejné plné a ulice mesta stávali sa svedkami excesov sexuálnych necudností a zločinov každého druhu.
Svätý Gregor Divotvorca videl smútok kresťanov, ktorí sa v lesoch zhromaždili v jeho blízkosti a ktorí videli, ako sa pohanská luza rozťahuje v ich domovoch. Sv. Gregor karhal preživších veriacich a vystríhal ich pred silným naviazaním sa na majetok a takisto ich karhal za to, že nedôverovali Bohu. Duchovne ich povzbudzoval a nakoniec im povedal: „Nič si nerobte z toho, že mesto je preplnené, čoskoro bude úplne prázdne“.
Svätý Gregor Divotvorca sa nemýlil, čoskoro zasiahol preplnenú Novú Cezareu nemilosrdný mor a ten skolil nielen pohanov v meste ale aj cisára Décia, ktorý pôsobil v tom čase takisto na Balkáne. Morová rana zasiahla veľkú časť ríše a vyžiadala si množstvo životov aj v židovskej komunite. Kresťania, ktorí sa usilovne modlili aj zo svojím biskupom svätým Gregorom Divotvorcom sa pred morom zachránili.
Nakoniec práve morová rana mala na celú oblasť pozitívny dopad. Pohania, ktorí morovú ranu prežili uvideli, že kresťania, ktorých na Déciov príkaz prenasledovali a hubili, ostali morom nedotknutí. To nimi výrazne otriaslo, spoznali Božiu veľkosť a moc a následne väčšina z nich prijala krst a stali sa kresťanmi. Mesto Nová Cezarea sa opäť stalo kresťanským a jeho obyvatelia rástli a velebili Božiu veľkosť. (Obraz prenasledovanie kresťanov a triumf viery od francúzskeho katolíckeho maliara Eugena Thiriona)
Podľa legendy o živote sv. Gregora Divotvorcu niekoľko týždňov pred svojou smrťou v roku 275 sa všetkými milovaný a obdivovaný biskup (ktorého zdravotný stav sa rýchlo zhoršoval, takže musel často odpočívať na lôžku) opýtal ľudí zo svojho najbližšieho okolia: „Porátajte bratia, koľko je ešte pohanov v našom meste“. Keď sa dozvedel, že len 17 radostne zvolal: „Ďakujem ti Bože, keď som tu pred rokmi začínal, bolo tu len 17 kresťanov“. Následne vypustil ducha.
Kvôli svojej svätosti a zázrakom ktoré vykonal, od 5. storočia začali sv. Gregora označovať termínom Divotvorca. Svätý Gregor Divotvorca je podľa mnohých teológov svetlým vzorom pre každého katolíka vo viere, vytrvalosti i apoštolskej práci.
Cirkevný učiteľ svätý Bazil Veľký na jeho adresu uviedol: „Duch Svätý pôsobil mimoriadnym spôsobom cez tohto muža. Konal tak veľké zázraky, že ho i Židia i nepriatelia Cirkvi označovali ako druhého Mojžiša. Boží duch prežiaril všetky jeho reči a skutky nadprirodzeným svetlom. Z jeho srdca sa vylievala Božia moc viery, ktorá všetko pretvárala a obnovovala v Bohu. Všetko čo činil činil z úcty ku Kristovi a jeho oslave, pretože si bol vedomý, že Kristus v ňom pôsobí a prináša spásu ľudským dušiam. “