II. Tradicionalista neznamená konzervatívec
Tradicionalista a konzervatívec sú slová s odlišným významom. Konzervatívec chce konzervovať existujúce dobro, t. j. zachovávať staus quo, a súčasne naprávať existujúce pochybenia. Konzervatívec nemá žiadnu zásadnú motiváciu vracať sa k tomu, čo bolo stratené, a oživovať to, keďže nemá žiaden dôvod považovať to za vzácnejšie a cennejšie, než súbor dobier, ktoré existujú práve teraz.
Konzervatívec myslí nasledovne:
„Ak existujú rehoľníčky, ktoré nosia aspoň nejakú rovnošatu a krucifix, je to skvelé. Je potrebné to udržovať, pretože nechceme to stratiť. Aj niečo je lepšie než nič.“
Tradicionalista myslí nasledovne:
„Ak rehoľníčky nenosia kompletný habit so závojom, týmto rehoľníčkam je potrebné dať na výber, a to prijať tradičný odev, alebo vrátiť sa do sveta.“
Tradicionalista myslí podobne, ako svätý Vincent Lerinský, cirkevný otec z 5. storočia. Pre tohto svätca, podobne ako pre učiteľov Cirkvi a pápežov, Tradícia je nadradená novotám, novotám je potrebné nedôverovať a odolávať voči nim zo všetkých síl.
Ak dôjde k strate niečoho tradičného, tradicionalista snaží sa obnoviť to v čo najväčšej úplnosti, konzervatívec uspokojí sa so zachovaním toho, čo existuje, aj keby to bolo len priemerné, alebo by to bola novota trvajúca len niekoľko rokov. Výsledkom je napríklad pozoruhodný postoj konzervatívnych katolíkov, ktorí snažia sa zachovať aj veľmi nevhodné hudobné vystúpenia v kostoloch po liturgickej reforme, a to len preto, lebo existujú už niekoľko desaťročí.
Konzervativizmus vo svojej podstate je pomalšia a menej uvedomelá verzia liberalizmu. Liberalizmus vyznáva zásadu, že zmena je vnútorne dobrá, a preto rýchlejšia zmena je ešte lepšia, a to v zmysle zmeny v akomkoľvek smere preč od Tradície. Konzervativizmus zastáva navonok opačný postoj, že lepšie je držať sa toho, čo máme, avšak nedokáže uznať problém, že kvôli prevládajúcemu liberalizmu dochádza k neustálemu opúšťaniu ďalších dobrých vecí. Následne stále menej je toho, čo možno konzervovať.
Peter Kwasniewski, tradicionalistický katolícky spisovateľ, konštatuje, že mnohí súčasní biskupi, vrátane tých tzv. „najlepších“, sú len konzervatívcami, a nie milovníkmi Tradície, ktorí túžili by vzkriesiť, obnoviť a odovzdávať ďalej toto najcennejšie dedičstvo v plnosti. Má to najmä tieto príčiny:
- Neboli dôkladne oboznámení s Tradíciou, a s tým, ako bola stratená.
- Netúžia poznať cenu Tradície, aby mohli sa aspoň pýtať na to, akou tragédiou môže byť jej strata.
- Súčasný status quo považujú za vyhovujúci, pokiaľ nedochádza k tomu, čo považujú za zrejmé deformácie a excesy.[2]
Poznámky na tejto stránke
[2] KWASNIEWSKI, Peter: Proč je konzervatismus součástí problému, nikoli řešením. Převzato z duseahvezdy.cz. Původní zdroj: onepeterfive.com. Přeložila: Lucie Cekotová. In: Te Deum, 2019, č.: 2, s. 18 - 19.
