Redakčné spracovanie prejavu Jozefa Tisu na verejnom zhromaždení 5. júla 1927 v Nitre.
Svoju reč započal spomienkou na sv. Cyrila a Metoda. Dvaja svätí, ktorí už pred tisíc rokmi boli slovenskými apoštolmi katolicizmu, položili vlastne základy nášho dnešného štátu z čoho možno dôvodiť, že ich požehnaná práca mala nielen cirkevné, ale aj politické vzťahy. Z toho plynie, že v určitých vzťahoch štát a Cirkev sú na seba odkázaní a musíme hľadať cestu, na ktorej by sa našli. Musíme smutne konštatovať, že za minulých 9 rokov dožil sa katolicizmus u nás trpkých sklamaní. Museli sme počuť z úst najzodpovednejších politikov výroky: „Řím musí být souzen a odsouzen“, „toľko práv budete mať, koľko si ich vydobyjete“ atď. Činy, ktoré nasledovali za týmito výrokmi nám dokazujú, že katolicizmus bol u nás v demokratickej republike zaznávaný zo všetkých strán.
Sviatok sv. Cyrila a Metoda je dňom, keď sa má stretnúť celý katolícky svet nášho štátu v boji za vydobytie práv, ktoré mu náležia. Musíme sa spamätať a zaujať nám patriace miesta nielen v súkromnom, ale aj vo verejnom živote a politike.
Je neodškriepiteľným faktom, že slovenský národ bol vychovávaný katolicizmom. Slovenský národ tvorí pevnú a nezlomnú baštu katolicizmu a nestrpí, aby ďalej ničili jeho katolícky ráz. Katolicizmus ignorovali nielen v hraniciach republiky, ale aj za hranicami. Ak je pravdou, že jednotlivé zeme sú na seba odkázané a musia hľadať správne vzťahy, nevzali do ohľadu fakt, že v medzinárodných vzťahoch katolicizmus má byť na prvom mieste. Hľadali iné riešenie, kráčali po iných cestách, ktoré nepriniesli rozriešenie.
Povedali, že intenzívne zasiahnutie katolicizmu do politiky vyvolalo by nemožný stav, lebo na vedúce politické miesta dostali by sa kňazi. Pýtam sa, či je to vôbec dáke nebezpečenstvo, že by vedúce miesta mnohomiliónového katolíctva našej republiky obsadili niektorí kňazi? Zrútili by sa vari všetky hospodárske pomery, stúpol by počet nezamestnaných a prestalo by svietiť slnko?
Nie! Uplatnil by sa iba cit pravdy, svedomitosti a lásky. Ani potom by nebolo hriechom zbohatnúť poctivou prácou, nebolo by hanbou pracovať a v každom skutku by sa skvela pravdivosť! V úradoch by sa práve tak pracovalo, lebo katolicizmus nežiada od úradníkov, aby oni protizákonne konali, naopak, požadoval by všade a vo všetkých smeroch spravodlivosť.
A práve takto je to nielen u jednotlivca, ale aj v štáte. Práve tak by mal štát vojsko – ak by ho potreboval – ako teraz, ale bolo by skutočne národnou obranou a nie na agitácie. Aj daň by sa musela platiť ako teraz. Lenže by sa prizeralo viac k spravodlivosti. I zo strany úradov i zo strany daňovníkov.
Aj v zahraničnej politike treba pracovať podľa cieľu primeraného programu. Katolicizmus dáva jednotlivcovi charakter, dušu, cítiace srdce, to isté dáva aj štátu. Nič nechceme iba práva, ktoré nám náležia ako vo veľkej väčšine. Nie je lichým snom nádej, že katolicizmus zaujme toto miesto. Silno a stále viac a viac dujú vetry, ktoré prinesú so sebou dávno kýžené práva katolíkov u nás.
Každý vie, že našou zbraňou je nie násilie. Revolúcie robiť, búrať je nie ťažké, ťažšie je, pravdaže, stavať. Revolúciu môžeme prirovnať k dynamitu. Dynamitom možno búrať, ale stavať nikdy. My katolíci chceme stavať a nie búrať. K stavbe je potrebné, aby sa katolícke duše zomkli a ruka v ruke bojovali za vydobytie svojich práv, po čom bude nasledovať stavba.
Nakoniec zdôrazňoval minister Tiso, že napĺňa ho veľkou radosťou, že všetko toto môže povedať práve v Nitre, kde strávil toľko rokov svojho života. Svoju reč zakľúčil výzvou, aby katolíci vo svojom spravodlivom boji vytrvali až do víťazstva.
