Pred dvadsiatimi rokmi vytvoril spisovateľ George Weigel frázu „prímerie z roku 1968“, čím chcel opísať dôsledky verejného odporu k Humanæ Vitæ, encyklike Pavla VI., ktorá potvrdzuje učenie Cirkvi o antikoncepcii. Weigel povedal, že obrovská chyba Cirkvi, ktorá odmietla verejne napomenúť a potrestať teológov, ktorí odmietali Humanæ Vitæ (Vatikán umožnil kňazom, ktorí verejne nesúhlasili, aby odvolali súkromne), naučila katolíkov, že možno bez väčších dôsledkov nesúhlasiť s morálnymi a dogmatickými stanoviskami Cirkvi a že Vatikán nepodporuje biskupov, ktorí sa snažili dodržiavanie encykliky presadiť.

V roku 1999 vyšla kniha amerického katolíckeho historika E.M. Jonesa s názvom Libido Dominandi. Podtitul knihy - Sexuálne oslobodenie ako nástroj politickej kontroly naznačuje o čom kniha je. Autor sa pokúša na úseku posledných  štyroch storočí zdokumentovať dejiny sexuálneho oslobodenia. Nezostáva však len pri suchom výpočte historických skutočností a farbistých náčrtoch charakterov hlavných postáv. Jones osobitým štýlom, na podklade všeobecne dobre zdokumentovaných a známych udalostí odhaľuje súvislosti, hlavné motívy a skutočné dopady. Čo ma na Jonesovi baví je, že ukazuje súvislosti, ktoré boli celý čas na očiach, akurát ich človek nechce alebo nedokáže vidieť. 

Keď 10. októbra kardinál Pietro Parolin, štátny sekretár Svätej stolice, pre Vatikánsky rozhlas, s pravým moderným nadšením pre pojmy etablované počas Revolúcie z roku 1789, oznamoval, že biskupská synoda o rodine „pokračuje veľmi dobre“ a „nastolila atmosféru veľkého bratstva a slobody“, ešte netušil, že ani nie o osem dní neskôr, po zverejnení správy zo synody, prehovorí juhoafrický kardinál Napier o tom, že:

Počas tohto týždňa predviedli poslanci chorvátskeho parlamentu čo to znamená liberálna demokracia. Z hlasovania o registrovaných partnerstvách sodomitov uťapkali osliu hlavu a nasadili ju na krk úbohým chorvátskym katolíkom, pevne veriacim v posvätnú kravu demokracie. Katolíci však budú zaiste s hrdosťou nosiť nasadenú okrasu, ktorá tak priliehavo pasuje k chovaniu a mysleniu pokrokových a demokratických kresťanov. Ich voľba je totiž jasná: než by mala padnúť posvätná krava demokracie, tak to radšej osliu hlavu na krk. Nič už nemôže moderných katolíkov odohnať zo stáda milcov liberálnej demokracie, ani keby museli mať všetci povinne súpohlavného partnera a navrch žiť v konkubináte s túlavým psom. Systém je skvelý a všetky katastrofy, ktoré sa valia na hlavu zdesených cirkevníkov sú podľa ich predstáv a predstáv ich pastierov spôsobené nie demokraciou a liberalizmom ale nedostatkom demokracie! Predstava, tak logická z pohľadu dejín a bežná v 19. storočí, že demokracia a liberalizmus boli uskutočnené za účelom deštrukcie Cirkvi a kresťanstva, je im dnes rúhaním väčším než satanistická omša. A tak im nezostáva nič iné, než začudovane pozerať okolo seba a krútiť nechápavo hlavou kam sa podela všetka tá referendová energia, ktorá bola vynaložená na demokratické presadenie normálnosti.


Z archívu:

Hymnus Pange Lingua Gloriosi

z dňa 29. október 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Prevrátené evanjelium

z dňa 31. október 2023 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Kríza

z dňa 23. január 2023 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Existuje existencia?

z dňa 16. január 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Dejiny rímskeho kánonu

z dňa 20. august 2012 v rubrike Cirkev Čítaj viac
­