I. Rozkazy nech sú triezve
Nemiernosť je chyba, ktorá práve tak škodí nášmu mravnému vplyvu na bližného ako nášmu zdraviu.
Požívať pokrm je skutok mravne dobrý — pažravosť je veľká chyba.
Uznanie vo vhodnej chvíli povzbudzuje vôľu dieťaťa — neprestajné lichotenie ho rozmazná.
Aj modlitba, hoci sama v sebe je výborná, stáva sa chybou, ak ju konáte nad mieru miesto povinnosti.
Uvážte len, aké zlé následky má nemiernosť v užívaní rodičovskej nadvážnosti.
- Stratí sa chuť poslúchať; čím sme presýtení, to sa nám ošklivie.
- Príroda sa vzbúri, veď i malé dieťa cíti, že mu Stvoriteľ dal dar slobodnej vôle.
- I dobrá vôľa zmalomyseľnie, keď ju zavalíme nespočetnými rozkazmi a predpismi.
Akýsi spisovateľ opisuje sedemročné dievčatko.
Matka mu prikazuje: — Zapamätaj si šesť nasledujúcich príkazov:
- Nesmieš robiť toto.
- Nesmieš ísť ta.
- Nesmieš tak hovoriť.
- Nesmieš sa tak stavať.
- Nesmieš tak jesť.
- Nesmieš tak chodiť.
— Nikdy si nezapamätám toľko rozkazov naraz! — rozplače sa maličká. — Čo ako sa budem namáhať, nie je možné, aby som nezabudla aspoň na jeden rozkaz. Mama tak či tak potresce.
Opovrhnutie rodičovskej nadvážnosti
Všimnite si chlapčeka, ktorý nie je taký úzkostlivý ako to dievčatko. Šibal prefíkaný, ešte si aj zažartuje z prestúpenia rozkazov, čo sa naň sypú ako krúpy. A nemá väčšej radosti, ako keď zbadá, že si protirečia.
— Paľko, pozor, odoberieš sa! — Paľko, dívaj sa pred seba! — Paľko, vykroč, nemotaj sa mi pod nohami! — Paľko, neponáhľaj sa toľme! — Paľko, pomalšie! — Paľko, vyjdi na chodník! — Paľko, teraz zíď z chodníka! — Paľko, postav sa ku mne sprava! — Paľko, prejdi naľavo! — Dáždnik si drž vyššie! Nie tak vysoko! Trocha napravo! Nakloň ho trocha dopredu! Nestískaj ho tak! Chyť ho zľahka! — Nestúpaj do vody! — Nestúpaj po mokrom piesku! — Nestúpaj po kameňoch! — atď., atď., atď.
Kto tak nemierne rozkazuje, sám si rúca nadvážnosť v očiach dieťaťa.
- Dieťa je neposedné. — Sústredíte jeho pozornosť na jednu jedinú vec: zapamätá si ju a urobí, čo mu kážete. Ale zaťažte mu pamäť naraz dvadsiatimi rozkazmi! Ani sa len nepousiluje zapamätať si ich.
- Dieťa vie lepšie usudzovať, ako sa nazdávate. Zneužitie rodičovskej moci budí v ňom odpor. Zaraz vybadá, že neviete rozkazovať.
- Dieťa máva vrtochy. Často len preto robí dačo, lebo mu to zakázali.
Naostatok dieťa sa chce tešiť. Z čírej zábavy bude vám stále vystrájať priestupky. Aby si spravilo prechádzku zaujímavejšou, bude sa chovať tak, aby vyvolalo vzájomne si protiviace rozkazy a práve tým sa vám bude zabávať. Či vám to nevraví jeho huncútsky úsmev?
![Tradícia a živé Magistérium [na pokračovanie: III. časť] - Organizácia a výkon živého magistéria](https://abc.tradi.sk/media/com_jvrelatives/images/thumbs/com_content_85_50.jpg)
