III. Smrť, blahorečenie a svätorečenie pátra Mandiča
Na konci roku 1940 sa začalo aj tak chatrné zdravie pátra Mandiča zhoršovať. V roku 1942 ho kvôli prudkým bolestiam hospitalizovali v miestnej nemocnici v Padove, kde lekári zistili, že má rakovinu pažeráka. Napriek svojej vážnej chorobe a bolestiam páter Mandič pokračoval v dlhotrvajúcom maratóne spovedania. Takmer odmietal opustiť spovedeľnicu, pretože cítil, že jeho smrť je blízko a počet kajúcnikov sa nezmenšoval. Dňa 29. júla 1942 vyspovedal 50 kňazov a následne strávil celú noc v modlitbách.
Ráno, 30.júla 1942 pri prípravách na rannú Svätú omšu páter Mandič odpadol. Spolubratia ho preniesli na lôžko, kde prijal Viaticum a umrel neustále opakujúc posledné slová modlitby Zdravas Kráľovná („Ó milostivá a nad všetky Pobožná, Ó presladká Panna, Matka Božia Mária“), pričom ruky mal vystreté smerom k Nebu, akoby kráčal Komusi v ústrety. Keď umrel, celý Padov sa zhromaždil okolo jeho telesných pozostatkov a jeho pohreb mal triumfálny charakter. Pohreb pátra Leopolda sa konal 1. augusta 1942. Pre veľké množstvo ľudí sv. omša musela byť vo veľkom kostole v strede mesta. Aj ulice, ktorými prechádzal smútočný sprievod, lemovalo množstvo ľudí. Niektorí si kľakali, iní hádzali kvety na rakvu, keď prechádzala okolo. Hrob obetavého spovedníka ľudí s Bohom a izbička, v ktorej spovedal, sa stali cieľom pútí a miestom mnohých omilostení. V máji 1962 sa so súhlasom pápeža Jána XXIII. začal beatifikačný proces. Keď otvorili jeho rakvu, našli telo sv. Bohdana Leopolda Mandiča neporušené. Dňa 2.mája 1976 ho pápež Pavol VI. beatifikoval a dňa 16.októbra 1983 ho pápež Ján Pavol II. svätorečil.
Neporušené telo Pátra Mandiča - zdroj: wikimédia commons
Dodnes rezonujú medzi mnohými kňazmi slová sv. Bohdana Leopolda Mandiča, ktoré zanechal pre budúce generácie kňazov: „Kňaz sa musí obetovať a musí umrieť následkom ťažkej apoštolskej práce, neexistuje žiadna iná smrť hodná skutočného kňaza.“
