Logos je grécky výraz pre slovo, reč, ale aj pre racionalitu, pre rád, usporiadanie a poriadok univerza. S počiatkom 8. storočia pred Kristom sa ľudia po celom svete začali odvracať od mytológie začali usilovať o rozumové pochopenie usporiadania vesmíru. V Číne prišiel Konfúcius s ideou Dao, v Indii védy hovoria o Urta a v Grécku skupina physiologoi, ktorú my voláme filozofovia, prišla s téoriou elementu, ktorý je posledným, základným prvkom reality. Tháles tvrdil, že je to voda, Anaxagoras hovoril, že je to vzduch a Herakleitos učil, že je to oheň. Čo tým mysleli? Čo Herakleitos myslel ohňom? Mienil tým energiu, ktorá je istou formou pohybu, ktorá sa stále mení, ale zostáva stále rovnaká. Zoberte si plameň sviečky, alebo jeho slávny výrok o rieke - že nemožno dvakrát vstúpiť do rovnakej rieky - stále sa mení, ale je stále tá istá. Meno, ktoré dali tomuto elementu je Logos.
Ten pojem je veľmi dôležitý, lebo prvý krát v dejinách opisuje princíp univerza a jeho poslednú skutočnosť - nemateriálne. Gréci dosiahli stupeň abstrakcie, aký sa nikde na svete nevyskytol. Ale pretože nemali ani mikroskop ani ďalekohľad, ich pokus pochopiť poslednú skutočnosť zlyhal. Grécki učenci sa potom sústredili na bezprostrednejšie záležitosti, ako napríklad umenie vyhrať súdny spor a to viedlo k nástupu sofistov ktorí hovorili, že človek je mierou všetkých vecí. A tak Trasymachos povedal, že spravodlivosť je názor mocných, čo ho priviedlo do sporu so Sokratom, ktorý bol pevne presvedčený, že v Logu je aj ľudská dimenzia a pre tento názor bol ochotný zomrieť. Sokratov žiak Platón pokračoval v tejto tradícií a vrátil Logos do univerza. Poslednou skutočnosťou sa stala forma - eidos (idea), ako ju on nazval. Duša je forma. Platón si predstavoval dušu ako to, čo my si predstavujeme pojmom anjel. Duša prebývala v stroji, ktorý sa volá telo, preexistovala a bola vložená do hmoty, ktorú mala oživovať. Keď sa Platónov študent Aristoteles pýtal, kde sa tieto preexistujúce formy nachádzajú, nedostal odpoveď. Aristoteles však teóriu formy neopustil, ale zdokonalil a tvrdil, že forma prebýva priamo vo veci samotnej. Duša nie je preexistujúcim anjelom, ale formou tela oveľa vnútornejším spôsobom, ktorý nazval entelechia. Forma vzniká spolu s vecou samotnou, a formuje aj jej účel, grécky telos. Takže duša je telu to, čo je videnie oku. Je jeho prvým aktom. Je jeho esenciou. Forma je čisto intelektuálny koncept, nie je to voda, oheň ani nič materiálne. Je to manifestácia Loga, racionality a zmysluplnosti univerza. Je tiež manifestáciou Boha. A tu začínajú problémy.
Boh musí byť transcendentný, inak nie je Bohom. Aristotelov Boh - známy ako nezapríčinená príčina alebo nehybný hýbateľ, teda je bezpochyby transcendentný, ale nemá žiadne vzťah so svetom jestvujúcim v čase a v dôsledku toho nemá žiaden vzťah ani so svojimi stvoreniami, ktoré žijú v čase. Koho zaujíma taký Boh? Nikoho, pretože taký Boh sa nezaujíma o nás. Platón skúsil tento problém vyriešiť postulovaním Demiurga, stvoriteľa ľudí, ktorý pôsobí v čase a preto sa o ľudí zaujíma. Ale skutočnosť, že pôsobí v čase ho zbavuje transcendentnosti, takže to nie je Boh, hoci má srdce na správnom mieste.
Neschopní rozriešiť tento spor sa Gréci nakoniec vzdali filozofie a vrhli sa na mágiu, vtedy známu ako neoplatónizmus. Plotinus bol ešte filozof, ale Jamblichos už bol mág. Tento problém nemohol vyriešiť človek, len Boh a to sa aj stalo, keď na zem prišiel Ježiš Kristus, ako židovský mesiáš. Odpoveďou na gŕecku dilemu je Trojica. Katolíckej cirkvi trvalo tri storočia ťažkých sporov vyriešiť otázku Trojice a jediný spôsob akým to dokázala urobiť bol návrat k Logu a teda ku gréckej filozofii.
Prvotná cirkev bola prežívala krízu, keď sv. Pavla a ostatných kresťanov vyhnali zo synagógy. Pavol však hovoril grécky. Peter nie. Preto sa Pavol stal apoštolom pohanov, kým Peter zostal v Jeruzaleme. Keď Pavol prišiel do Atén, vystúpil na areopágu, kde sa zhromažďovali filozofovia. Ale nehovoril dobre. Pavol hovoril podobne ako v Efeze, proti modlám a proti ich uctievaniu pred zástupom, ktorý chápal pojem Logos a rozumel gréckej filozofii. Keď ale povedal, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych, filozofovia sa zdvihli a odišli a trvalo ešte 500 rokov, kým sa v Aténach udomácnila cirkev. Sv. Ján vedel, že Pavol neuspel. Sv. Ján tiež žil v Efeze s preblahoslavenou Pannou a Efez vtedy bol veľké centrum modloslužby, ktorého hospodárstvo stálo na výrobe malých strieborných sošiek efezskej Diany. Keď tam prišlo kresťanstvo, celá ekonomika mesta bola ohrozená a vznikol spor, do ktorého bol zapletený aj sv. Pavol. Sv. Ján vedel, že Pavol v Aténach zlyhal a pochopil, že nemá zmysel písať nové synoptické evanjelium, s hebrejskou genealógiou, plnou hebrejských mien o ktorých Gréci nikdy nepočuli a tak začal svoje evanjelium s krátkou metafyzickou pasážou. Vedel, že toto lepšie zarezonuje Grékom, ktorí sú oboznámení s gréckou filozofiou.
Sv. Ján začal svoje evanjelium so kľúčovým gréckym slovom, ktoré preniklo do jadra jeho čisto gréckeho projektu, keď napísal: "En arche en ho Logos". Zvyčajne prekladáme: "Na počiatku bolo Slovo" ale ja používam "Na počiatku bol Logos", pretože pojem "slovo" robí túto vetu úplne nepochopiteľnou. V preklade do európskych jazykov a dokonca i v latinčine je to rovnaké. In principio erat verbum, Im Anfang war das Wort, In the begining, there was a Word. Jediný jazyk, ktorý má dostatočnú filozofickú bohatosť a plnosť, aby vyjadril význam slova Logos, je gréčtina. Takže, na počiatku bol Logos, kai ho Logos en pros ton theon, kai theos en ho Logos, a Logos bol s Bohom a Logos bol Boh. Ako som povedal, treba tu použiť výraz Logos, lebo výraz Slovo skrátka nemá dostatočne bohatý význam a potom sa najdôležitejšia pasáž v dejinách kresťanskej literatúry stáva v podstate nezrozumiteľnou. Prológ Jánovho evanjelia znamená, že v istom zmysle sa všetci musíme stať Grékmi, aby sme plne pochopili, čo to znamená byť kresťanmi. To je implicitný odkaz evanjelia sv. Jána. Logos je Boh. Logos je Osoba. Činiteľ. A nie hocijaký činiteľ, je to všemohúci činiteľ, ktorého slovo sa stáva skutočnosťou hneď, ako je vyslovené. Ježiš Kristus je vtelený Logos. A to vyriešilo grécku dilemu imanencie/transcendencie. Boh Otec je Aristotelova nezapríčinená príčina a nehybný hýbateľ, Boh Syn je Platónov Demiurg. Svätá trojica je absolútne transcendentná skrze svoju nekonečnú moc a zároveň je vnútorne spojená s uskutočnením univerza, teda sekundárnou kauzalitou, ako to nazval Akvinský a so životom človeka. V tomto momente cirkev nahradila v Aténach platónsku Akadémiu a stala s nositeľom Loga v dejinách. Trvalo ešte tri storočia, kým sa doktrína o Trojici dostatočne precizovala a to vďaka krvilačnej vojne medzi dvoma gréckymi slovami, ktoré sa líšili jednou čiarkou: homoúsion, rovnakej podstaty s Bohom a homoiúsion, podobnej podstaty s Bohom, čo bola heretická ariánska formula.
V priebehu pol storočia od tohoto prelomového intelektuálneho objavu sa Rímska ríša zrútila a bola ovládnutá mojimi barbarskými nemeckými predkami. Ich obľúbeným zamestnaním nebolo diskutovanie o gréckych pojmoch, ale pasenie svíň v dubových hájoch. Cirkev v tomto okamihu nereagovala zakladaním univerzít, pretože Germáni vtedy neboli schopní abstraktného myslenia na úrovni, ktorú si štúdium na univerzite vyžaduje. Reakciou Cirkvi bol kláštor a regula sv. Benedikta. Benediktínsky systém stál na princípe ORA ET LABORA - modli sa a pracuj. Za prácu sa považovalo i kopírovanie starovekých manuscriptov, i manuálna námaha v poľnohospodárstve. Istý rímsky senátor, ktorý sa raz pohyboval popri rímskej hranici na Dunaji napísal, že Germáni sú najsmutnejší národ na svete, lebo nepoznajú ani olivu ani vinič. Olivy nemajú doposiaľ, ale vinič majú, oberajú hrozno a robia víno a víno potešuje srdce, takže dnes sú šťastní. Viem to, pretože som v roku 2001 cestoval so skupinou turistov po Dunaji a na tomto výlete sme prechádzali popri množstve kláštorov, obklopených ovocnými sadmi, alebo vinohradmi.
A to nás privádza k Afrike. Aký je rozdiel medzi Nemeckom a Tanzániou? Konkrétne, aký je rozdiel medzi diecézou Wurtzburg v Nemecku a diecézou Embinga v Tanzánii? Tento rozdiel náhodou poznám, pretože wurtzburgská diecéza spolupracuje s diecézou Embinga a ja som čítal brožúru, ktorú o tom vydali. Čítame tam, že diecéza Embinga bola založená v roku 1987 a diecéza Wurtzburg bola založená v roku 737 - viac než tisíc rokov skôr. Takže, aký je rozdiel medzi Nemeckom a Afrikou? Tisíc rokov kresťanstva. Počas toho milénia sa Nemci riadili princípom ORA ET LABORA a naučili sa modliť, ale čo je dôležitejšie pre tému dnešnej prednášky, naučili sa pracovať. Dnes má Nemecko tú najkvalifikovanejšiu a najlepšiu pracovnú silu na svete. Ak mi neveríte, kúpte si BMW. A toto je podstatné, pretože práca je zdrojom všetkej hodnoty. A pretože Nemci vedia, ako mobilizovať pracovnú silu, sú bohatí. Afričania to nevedia a preto sú chudobní.
Čo je najväčšou prekážkou v organizovaní pracovnej sily v Afrike? Polygamia. Prečo to hovorím? Pretože som napísal životopis Julia Nyererea, katolíka a prvého prezidenta Tanzánie. Julius Nyerere mal len jednu manželku, lebo bol katolík. Jeho otec mal sedemnásť žien, jeho bral len osem. Keď sa pýtal brata, načo má osem manželiek, ten povedal že ich potrebuje, aby robili na poli. "Kúp si traktor," odpovedal Julius.
V tejto anekdote sa odhaľuje tragédia ekonomického vývoja Afriky v 20. storočí. Čo je chýbajúci medzičlánok, medzi polygamiou a traktorom? Logos. Prečo to hovorím? Keď som bol na Nyerereovej farme neďaleko Mosomy, videl som Toyotu Landcruiser s tanzánskou vlajkou, ako parkuje pred Nyererovým domom. Muž ktorý z nej vystúpil, bol guvernér tamojšej provincie. Prekvapilo ho, keď tento muzungu, teda ja, pristúpil a povedal: "Vodná pumpa v Kamuge sa pokazila." Kamuga je vzorová dedina ujamaa socializmu. Avšak tú pumpu tam nepostavili ani afričania, ani socialisti, ale rehoľníci zo združenia Maryknoll z Ameriky, ktorí tam prišli v 50-tych rokoch a našli v sebe nadanie pre mechaniku a strojárstvo, o ktorom ani netušili. A súčasťou toho nadania bolo umenie postaviť pumpu, ťahajúcu vodu z veľkej hĺbky. Človeka, ktorý túto pumpu postavil som neskôr, keď som navštívil centrum Maryknollskej rehole v New Yorku, osobne stretol. Stalo sa to počas zbierania materiálu na knihu o Nyerereovi. Ukázalo sa, že muž, čo tú pumpu postavil, otec Willie, šte žije. Mal 94 rokov a žil v domove dôchodcov. Keď som ho navštívil, povedal som mu to, čo guvernérovi: "Pumpa v Kamuge je pokazená." On povedal: "Keby som tam bol, opravil by som ju." Ale nie je tam a tak je pumpa stále pokazená. Prečo je to tak?
Jedným z dôvodov je Julius Nyerere. Na konci 60 rokov Nyerere, ktorý bol vtedy pozvaný vystúpiť v OSN (ktoré je neďaleko centrály Maryknollu v NY), prišiel do Maryknollu a kňazom a rehoľníčkam, ktorí celú tú infraštruktúru v Tanzánii budovali povedal, že ich už nepotrebuje. A povedal im, že ak chcú žiť v Tanzánii, musia žiť podľa zásad ujamaa socializmu, čo v praxi znamená, pol dňa chodiť po savane a zbierať drevo na kúrenie a pol dňa pešo kráčať ku blatistej kaluži niekde v púšti a doniesť odtiaľ krčah smradľavej a špinavej vody. Poľský kňaz, ktorého som v Tanzánii stretol, mi povedal, že je len jedna vec horšia ako socializmus a to je africký socializmus. A že je len jedna vec horšia ako africký socializmus a to je ujamaa socializmus. Podrobnosti tohoto príbehu nájdete v mojej knihe Broken pump in Tanzania.
Skúste si predstaviť, ako by dnes vyzeralo Nemecko, ak by benediktíni v roku 787 odišli a máte odpoveď, prečo je Afrika chudobná. Je to preto, lebo sa nikdy nenaučila, ako správne mobilizovať pracovnú silu. A nenaučila sa to preto, lebo ženy a deti, plody polygamického života, urobia väčšinu práce. Od Nyerereových čias sa veci ešte zhoršili. Keď ste v 60. rokoch prišli do Tanzánie, museli ste si kúpiť na mieru šitý odev, lebo vtedy sa tam všetko vyrábalo lokálne a z lokálnych surovín, ako vlna a bavlna. Dnes je to úplne opačne. Dnes nie je v diecézne Bungoma jediné pole s bavlnou. Stretol som tajomníka diecézy Bungoma, ktorý povedal, že jeho otec si mohol dovoliť poslať ho na školu a potom do seminára, lebo pestoval bavlnu. Dôvod, prečo tam už dnes nie sú žiadne plantáže s bavlnou, je mitumba - použité oblečenie. Mitumba zničila domácu ekonomiku celej východnej Afriky. Keď si to miestni zákonodarcovia uvedomili, uvalili na dovoz použitého oblečenia clá, ale židovskí kšeftári so starými handrami z New Jersey ktorí ovládajú obchod s mitumbou s sťažovali u pána Mnuchina, žida, ktorý bol ministrom financí USA v tej dobe, on pohrozil sankciami a afričania ustúpili.
Dobre, ale čo to má s Logom a univerzitou?
V 13. storočí sa v Európe chápanie pojmu Logos rozvinulo natoľko, že Cirkev musela zasvätiť celú inštitúciu prehlbovaniu a šíreniu tohoto chápania. Tá inštitúcia sa volá univerzita. Najlepšia univerzita tej doby bola parížska a najlepší učiteľ na tej univerzite bol sv. Tomáš Akvinský. Ten zdokonalil Aristotelovu filozofiu , ktorú objavil v spisoch arabských filozofov - najmä Ibn Rushda - ktorého latinsky volali Averroes. Averroes uviazol v rozpore, ktorý nevedel vyriešiť. Aristoteles tvrdil, že svet je večný, ale v Koráne stojí, že bol stvorený v čase. Averroes to vyriešil záverom, že obe tvrdenia sú pravdivé, hoci si protirečia a týmto rozhodnutím sa vývoj v chápaní Loga v arabskej filozofii nadobro zastavil. Siger z Brabantu, ktorý vyučoval v Paríži, si averroistickú teóriu dvoch právd osvojil a vyvolal tak výbuch hnevu u zvyčajne anjelsky pokojného sv. Tomáša, ktorý nazval Sigera slovom stultus - my by sme povedali idiot.
Sigerove názory vyvrátil sv. Tomáš v spise De eternitate mudi contra murmurantes, kde ukázal, že i keby bol svet večný, ako tvrdil Aristoteles, musel nejako vzniknúť. Nemohol sám seba priviesť k existencii, lebo to by musel existovať skôr, ako by existoval, čo je nemožné. Stanley Jaki, maďarský kňaz, benediktín a historik vedy povedal, že moderná veda vznikla v roku 1277, v okamihu, keď parížsky biskup Étienne Tempier zakázal vyučovať averroizmus. Zakázal vyučovať aj Akvinského filozofický systém, ale tento zákaz bol vďaka Albertovi Veľkému zrušený o pár rokov neskôr. Empirická veda sa vynorila z filozofie, keď učenci ako Albert a Tomáš začali investovať čoraz viac úsilia do spoznávania toho, ako funguje materiálny svet.
Poznámka na okraj. Sv. Augustín v Božom štáte hovorí, že salamandra žije v ohni. Nežije, ale ľudia tisíc rokov toto tvrdenie prijímali, lebo Augustín bol veľká kresťanská autorita, kresťanstvo prevzalo vládu nad svetom a trvalo tisíc rokov, aby sa táto vec preskúmala a vysvetlila. Nikto sa neunúval položiť otázku: Naozaj žije salamandra v ohni? Prečo si to ľudia mysleli? Lebo salamandry žijú v dutých kmeňoch a polenách. A keď niekto také hodil na oheň, jašterice sa pokúsili z ohňa utiecť. Hovorím to preto, aby som ukázal ako sa rozvinula empirická veda vďaka ľuďom, ako Albert Veľký. Kostrou vedy bola cirkev a cirkevné inštitúcie, školy a univerzity. Veda sa v islamskom svete nerozvinula pre problém, ktorý som spomenul vyššie. V tej dobe, v 13. storočí, sa veda chápala ako podmonožina Loga, racionálneho poriadku a princípu sveta. V priebehu pár storočí, sa vďaka ľuďom ako Descartes, stala veda náhradou Loga a následne sa stala antitézou Loga, čo je situácia, v ktorej sa nachádzame dnes.
Ukážkovým príkladom su všetky tie iracionálne reštrikcie spojené s Covidom, ktoré sa teraz používajú ako nástroj totalitárnej sociálnej kontroly, nástroj na odstránenie zastupiteľskej vlády a pravdepodobne aj nástroj na zničenie Cirkvi. Covid opatrenia tiež slúžia ako zámienka na odstránenie nespolupracujúcich politikov, ako bol nedávno zosnulý prezident Tanzánie Magufuli, keď zastupujú vôľu ľudu a nie vôľu veľkých farmaceutických korporácií.
Rozhodujúce spojenie medzi vtedy a dnes, medzi 13. a 21. storočím je Viliam z Ockhamu. Anglický františkán a nominalista. Ockham tvrdil, že všetky kategórie (to čo o veciach vypovedáme) sú kategórie rozumu a nemajú s realitou nič spoločné a tak do európskej kultúry importoval islamského boha, ktorý je čistá vôľa. Ockhamov najslávnejší žiak je Martin Luther, ktorý povedal, že "rozum je diablova kurva". Náboženské vojny, ktoré priniesla reformácia splodili zmrzačený Logos osvietencov, ktorý viedol k francúzskej revolúcii, ktorá viedla k sérii revolúcií počas celého 19. storočia, čo kulminovalo v roku 1917 v ruskej revolúcii, ktorá dala svetu komunizmus. Po revolúcii v roku 1848 si Katolícka cirkev uvedomila, že stratila vládu nad univerzitou. Po sérii stratených bitiek o ovládnutie veľkých intelektuálnych tém vydal Pius IX. encykliku proti modernizmu a založil magazín Civilta Cattolica, ktorý mal reagovať na všetky revolučné intelektuálne prúdy a témy tej doby návratom k tomizmu, učeniu sv. Tomáša Akvinského, ako jediného udržateľného metafyzického podkladu katolíckeho myslenia. Jedným z redaktorov bol Vincenzo Gioacchino Raffaele Luigi Pecci, ktorý sa stal pápežom Levom XIII a v roku 1879 vydal encykliku Aeterni Patris, v ktorej vyhlásil tomizmus za oficiálnu filozofiu Katolíckej cirkvi. Tento nový výhonok tomizmu bol medzi prvými implementovaný vo Francúzsku a jeho najznámeší proponenti sú Etiene Gillson a Jacques Maritain. Obaja skončili v Amerike. A hoci tam nevyučovali, mali nesmierny vplyv na univerzitu Notre Dame, ktorá urobil tomizmus svojou oficiálnou filozofiou v roku 1953. Preto sa univerzita Notre Dame, s ľuďmi ako Ralph McInerny (vedúci Maritainovho inštitútu i oddelenia dejín stredoveku) stala špičkou v chápaní Loga v Novom svete.
Ak ste sa nádejali, že tento príbeh má šťastný koniec, tak má, pretože Boh je riadi koleso dejín a všetko čo sa deje sa deje preto, že to Boh chce alebo dovoľuje. Pre univerzitu Notre Dame to ale šťastný koniec nemalo. Ani pre žiadnu z iných amerických unverzít, ani z univerzít po celom svete. Na Notre Dame Logos zahrdúsili už v kolíske dvaja muži - Ernie McMillan a Theodor Hesburgh v priebehu dvoch desaťročí, po tom ako bol tomizmus prijatý ako oficiálna filozofia univerzity. Detaily sa dajú nájsť v mojej knihe Logos rising - history of ultimate reality. Keď som v roku 1979 prišiel ako učiteľ anglickej literatúry na St. Mary college, ktorá je oproti Notre Dame, Logos sa stal prekážkou v kariére. Zistil som to na vlastnej koži, keď ma o rok neskôr vyhodili z toho, čo sa označovalo za katolícku univerzitu, pretože som sa postavil proti potratom. Vtedy som to považoval za katastrofu, lebo sme sa s celou rodinou presťahovali z Philadelphie a zrazu som bol bez práce. Vtedy som sa modlil: "Pane, načo si nás vyviedol z Egypta, aby sme zhynuli na púšti?" Teraz vidím, že to bolo požehnanie zhora, lebo som sa so školstva dostal práve včas. Vďaka tomu som založil magazín a magazín mi umožnil písať knihy, ako Logos rising. Teraz môžem povedať to, čo povedal Jozef svojim bratom, keď prišli do Egypta pre obilie: "Zlo, ktoré ste mi chceli spraviť, Boh svojou mocou zmenil v dobro."
Kniha Logos rising je rozdelená na dve časti. Prvá sa volá Dejiny Loga, druhá Logos dejín.
Ak je nejaká veta, ktorá stelesňuje Logos dejín, teda pôsobenie Boha v ľudských dejinách, tak je to spomenutá Jozefova veta: Zlo, ktoré ste mi chceli spraviť, Boh svojou mocou zmenil v dobro."
Boh neprestajne mení zlo na dobro. To je účel zla. Jediný dôvod, pre ktorý Boh dopúšťa zlo je, aby z neho vyvodil nejaké dobro. Hegel, nemecký filozof, o ktorom v tej knihe tiež píšem, prišiel s pojmom Die List der Vernunft - prefíkanosť rozumu. To je jeho opis pôsobenia Loga v dejinách a to je kľúč k pochopeniu toho, čo sa dnes deje. Ak bolo diskutovať o Logu pred 40 rokmi na univerzite nebezpečné, dnes je to nemožné. Prinajmenšom na univerzitách na západe, kam odchádzajú mnohí afričania, aby získali tituly. Pred pár rokmi som jednú z nich stretol, bola to rehoľná sestra z Kene, ktorá prišla do Notre Dame, aby študovala teológiu a nechápala všetky tie dúhové zástavy po celom univerzitnom areáli. Bola otrasená, keď sa dozvedela, že všetky tie zástavy sú znakom prohomosexuálneho hnutia, ktoré ovládlo univerzitu a stalo sa jej operačným systémom. Naivná africká rehoľníčka tomu nechcela veriť, až kým nedostala za úlohy pripraviť esej o gendere a obrátila sa na mňa, aby som jej pomohol. Spýtal som sa jej, či považuje ľudskú sexualitu za spoločenský konštrukt, ktorý nemá základ v biológií a nemá morálny význam a ona povedala, že nie, že tomu everí. Na otázku čomu teda verí, citovala pasáž z Genezis : "ako muža a ženu ich stvoril." Takže pohlavie je kategória reality, nie kategória rozumu. Keď svoje názory dala na papier, profesor, ktorý bol kňazom kongregácie Sv. Kríža, bol tak rozčúlený flagrantným porušením kánonu genderovej ideológie, ktorá sa stala ústavou univerzity, že odmietol tú prácu oznámkovať a dodal, že tá sestra je príliš hlúpa aby dokázala sama niečo napísať.
Ak idete na tzv. "katolícku univerzitu" kdekoľvek na západe, presne toto môžete očakávať, pokiaľ bránite Logos, čo i na tak základnej úrovni, ako je ľudská sexualita. Univerzita Notre Dame spravila všetko čo mohla, aby zničila vieru tejto africkej rehoľníčky, aby ju obrátila apoštola feminizmu a genderovej ideológie, aby ju mohli poslať späť do Afriky, aby tam podkopávala vieru svojich žiakov. Podľa plánu pripraveného mocnými oligarchmi sa takto mladí afričania dostávajú na americké univerzity, aby sa učili žiť a myslieť ako homosexuáli, i keď homosexuálmi nie sú. A to znamená, že v dôsledky toho ani nebudú mať deti a tak nebudú predstavovať hrozbu pre americké impérium, ktoré túžia obrať Afriku o jej prírodné bohatstvo.
Aká je teda odpoveď? Je univerzitné vzdelanie, ktoré mrzačí Logos, hodné tých peňazí? Stojí za to zadĺžiť sa, aby človek dostal diplom? Nie, nie je a nestojí. Univerzita už nie je nástrojom Loga v dejinách. V skutočnosti je univerzita nástrojom AntiLoga a treba sa jej preto vyhnúť. Existuje množstvo dôkazov, ale celkom nedávno som robil recenziu na knihu istého profesora z arizonskej univerzity, ktorá sa volá Vláda AntiLoga. O čom hovorí? O univerzite, v Amerike, dnes. Znamená to, že Logos už v dejinách nepôsobí? Samozrejme že pôsobí. Logos je ako mesiac. Je tam, i keď ho niekedy nevidno. Na univerzite ho nevidno, naposledy tam pozorovali zhruba pred 40 rokmi. Dnes, keď pôjdete na univerzitu, budete študovať Fouccaulta, Gramsciho a Derridu a ich epigónov. Všetci sú apoštolmi Antiloga. To je tá zlá správa. Dobrá správa je, že Logos povstáva. Dobrá správa je, že sme prenasledovaní, ale nie opustení. To povedal sv. Pavol a keď som bol v Keni prvý krát, pred 30 rokmi, dala mi skupina študentov drevenú plaketu s týmto nápisom. Dobrý správa je, že keď som slabý, som silný - to tiež povedal sv. Pavol. Toto mal bývalý profesor z Notre Dame, Ralph McInerny na svojom monitore ako šetrič obrazovky. Pred 10 rokmi som bol na univerzite Notre Dame a dozvedel som sa, že Ralph je na tom zle. Zotavoval sa po operácií rakoviny v domove dôchodcov. Navštívil som ho a on vtedy spomínal na svoj život, nie len na univerzite, ale aj na svoje úspešné pôsobenie ako spisovateľ (bol autorom obľúbenej série príbehov o otcovi Dowlingovi). Potom sa spýtal, ako sa mám ja.
V tej dobe som vydal knihu Židovský revolučný duch a jeho dopad na svetové dejiny a to ma priviedlo do konfliktu so základným zákonom amerického kultúrneho života : židovským tabu. Moje vydavateľstvo sa potácalo na pokraji prežitia a ja som čelil krachu ako vydavateľ a aj ako autor, ktorý mal byť vyvrcholením môjho krachu ako pedagóga, ktorý som zažil pred 30 rokmi. Vtedy sa ma Ralph spýtal, koľko peňazí potrebujem, aby som prežil. Keď som mu povedal, vypísal šek, ktorý zachránil moje vydavateľstvo a tak mi umožnil napísať Logos rising a tak mi umožnil povedať, že v istom zmysle som v tomto okamihu dejín aj ja nástrojom Loga. A vy, pretože, dnes počúvate moju prednášku, tak aj vy ste na špičke v chápaní Loga v dnešnej dobe. Skeptikom, ktorí označia toto tvrdenie za absurdné odpovedám: Prečítajte si Logos rising. A potom mi ukážte jednu, jedinú univerzitu, kde sa naučíte niečo, čo i len vzdialene podobné tomu, čo som napísal v tej knihe, alebo čo som spomenul v tejto prednáške.
Logos je v Afrike na vzostupe. Skutočnosť, že túto prednášku môžem mať na vašej univerzite, ale nemôžem ju mať na žiadnej univerzite na západe znamená, že Afrika, v tej miere, v akej odporuje genderovej ideológii a zachováva katolícku vieru, je dnes špičkou v chápaní Loga v ľudských dejinách.
