III. Stále je Svätým Otcom
Niektorí povedia, že pápež sa správa ako otec v podobenstve o márnotratnom synovi (Lukáš 15:11-32). Rozhorčený starší syn v tomto výklade podobenstva predstavuje tradicionalistov, zatiaľ čo márnotratný syn predstavuje katolíkov, ktorí neposlúchajú cirkevné učenie o manželstve a rozvode.
Ale to prirovnanie je smiešne. Po prvé, márnotratný syn v podobenstve robí pokánie a výslovne odmieta špeciálny prístup. Nehovorí: „Mám v úmysle pokračovať v nemorálnom živote, ale aj tak požadujem nejaké to vykŕmené teľa." Po druhé, otec sa k staršiemu synovi nespráva vôbec tvrdo, skôr ho jemne uisťuje, že ho nemiluje menej ako márnotratného syna.
Napriek tomu je pápež otcom – v skutočnosti je stále Svätým otcom všetkých katolíkov, tradicionalistov nevynímajúc. A aj keď Cirkev za určitých okolností pripúšťa kritiku pápežov, tú nemožno robiť inak , ako s pokorou, rešpektom a zdržanlivosťou. Pápež nie je nejaký politik alebo výkonný riaditeľ spoločnosti, ktorého je možné vysmiať, vyhodiť z funkcie alebo odvolať. Je Kristovým zástupcom a na zemi nemá nadriadeného. Môžeme ho s úctou nabádať, aby prehodnotil niektoré svoje kroky, ale ak odmietne, musíme nechať na Kristovi, aby problém vyriešil spôsobom a v čase, ktorý si sám zvolí.
Navyše, keďže je pápežom, musíme v tomto prípade ešte viac ako v ktoromkoľvek inom nasledovať Kristov príkaz nastaviť druhé líce a modliť sa za tých, ktorí nám ubližujú. Musíme byť ochotní prijať utrpenie, ktoré to prináša, a obetovať ho za iných – vrátane samotného pápeža Františka.
