II. Doktrinálna dekonštrukcia
Pozrime sa teda na hore spomenuté zakázane oblasti a všimnime si, ako v nich konzílium postupovalo. Tak môžeme plne doceniť zámery konzília a jeho vplyv na Vieru našich otcov:
Negatívna teológia
Konzílium tento doktrinálny aspekt nikdy explicitne a presne nepomenovalo, ale to, čo cenzorom vadilo otvorene opísal jeden z nich, o. Auge:
Niektoré z modlitieb [určených na revíziu alebo vymazanie] okrem iného hovorili aj o trestoch, hneve alebo Božej odplate za naše hriechy, o kresťanskom ľude nesúcom bremeno viny, neustále sužovanom kvôli jeho nezriadenostiam, hrozili večným trestom atď. [Le Collette, 287].
Modernému človeku, ktorý odhodil okovy starej, strnulej a nevyvíjajúcej sa morálky to samozrejme znie veľmi nepríjemne.
Preto tieto modlitby odstránili, prípadne zásadne zrevidovali a veriacim ponúkli uistenie, že tento nový liturgický postoj nepochádza z nejakých inovácií, ale naopak, je to návrat k pôvodným liturgickým zdrojom, ktoré boli optimistickejšie, radostnejšie a oveľa menej negatívne. Nanešťastie pre editorov nového misála, zostalo v liturgickej literatúre množstvo dôkazov z najstarších čias, ktoré potvrdzujú, že tie najstarobylejších liturgické modlitby obsahovali aj tieto „negatívne“ koncepty.
Samozrejme, medzi bežnými veriacimi je málo patristov a liturgických odborníkov, a tak sa dali ľahko oklamať údajne „novými poznatkami“ a „objavmi“ v oblasti modlitby. Nechali sa poučiť ako by sa teraz mali modliť, ako majú ich modlitby znieť, ako treba usporiadať kostoly, aký postoj treba pri modlitbe zaujať, ako sa majú laici i klerici pri liturgii obliekať a pod.
Narážky na možnosť zatratenia alebo straty večnej spásy boli prepísané, alebo vymazané. Napríklad stará kolekta na druhú pôstnu nedeľu znie: Bože, ktorý vidíš, že sme pozbavení všetkej sily: stráž zvnútra aj zvonka, aby sme v tele boli ochránení od všetkých protivenstiev a v mysli očistení od zlých myšlienok.
Ak by sa mali odstrániť negatívne pojmy ako „protivenstvá“, „zlé myšlienky“ a „pozbavenie sily“, zostal by ten text bez zmyslu. Riešením bolo text úplne zrušiť. Dnešný človek o takých veciach nechce počúvať a misál Pavla VI. mu vychádza v ústrety.
Odlúčenie od sveta
Zrušené boli modlitby, ktoré obsahovali „odrádzajúci jazyk“, vrátane tých, ktoré odkazovali na pokoj, ktorý svet nemôže dať; pohŕdanie časnými vecami; vzdanie sa svetských ambícií; a oslabovanie našich pozemských náklonností.
Modlitby za zosnulých
Z 25 tradičných modlitieb zachovaných v novom misáli bolo 23 očistených od slova „duša“. V Novej omši na Dušičky (Sviatok všetkých verných zosnulých) sa slovo „duša“ neobjaví ani raz.
Kto sa zúčastnil moderného pohrebného obradu bol svedkom v zásade optimistického, takmer oslavného charakteru celej udalosti. Zosnulý je vítaný v Nebi po kvázi kanonizačnom procese, bez ťažkostí s osobným súdom a očakáva spokojne a blažene Posledný súd. Zmienka o Očistci predstavuje „spoločenskú nehoráznosť“. Zosnulému je tak odopieraná pomoc, ktorú by inak dostal skrze prosebné modlitby veriacich, ktoré majú pôvod v láske a milosrdenstve veriacich, a ktoré sú mimoriadne explicitné v starom obrade. Dnešní zosnulí ich asi už nepotrebujú.
Ekumenizmus
Všetky narážky na existenciu heréz a schiziem zmizli. Podobne aj odkazy na bojujúcu Cirkev, jedinú pravú Vieru, obrátenie pohanov a židovského národa. Namiesto prosieb za oslobodenie od bludov, pokánie a návrat k jednote pravdy a viery sa používa vágny a gumový pojem nešpecifikovanej jednoty všetkých kresťanov.
Zásluhy svätých
...sa odobrali do večného zabudnutia. Nový misál predpisuje len 3 z 13 orácií, kde sa spomínajú „zásluhy“, a ktoré v ňom zostali. Ostatné sú nepovinné. Dôvod odstránenia „zásluh“ je pravdepodobne ekumenizmus. Cirkev učí, že môžeme získať zásluhy pre seba i pre druhých, ak konáme dobré a cnostné skutky, v stave posväcujúcej milosti. Protestanti, pod vplyvom Lutherovho bludu, ale zásluhy ako také odmietajú a neveria, že nejaký skutok, okrem viery (sola fides), môže pred Bohom človeku nejako osožiť. A keďže nová omša mala, podľa zámeru Pavla VI., napomôcť jednote kresťanov, zrušenie slova „zásluhy“ v modlitbách odstraňuje ďalšiu prekážku tejto jednoty.
Zázraky
Ako poznamenal svätý Robert Bellarmin, Učiteľ Cirkvi, zázraky sú do katolíckej viery integrované natoľko, že je nemožné ich od nej oddeliť. Niektoré tradičné modlitby teda spomínajú, že svätci, ktorých sviatok sa práve slávi, robili zázraky a niektoré tie zázraky konkrétne zmieňujú. Nie je preto prekvapením, že všetky zmienky o zázrakoch boli v nových modlitbách odstránené. Pravdepodobne preto, ako povedal člen konzília o. Braga, aby viac vyhovovali „mentalite súčasného človeka“. Otec Braga, asistent Annibala Bugniniho, ktorý ho vymenoval do konzília – podskupiny 18B, ktorá tvorila nové modlitby, sa domnieva, že odkazovanie na nadprirodzené alebo zázračné udalosti je „charakteristické pre hagiografiu minulosti“ [Il Proprium, 405]. Nie je preto prekvapujúce ani zistenie, že orácia na sviatok Panny Márie Lurdskej už nespomína jej zjavenie, alebo že nové orácie na sviatok Panny Márie Ružencovej nespomínajú ruženec.
Ani orácie spomínajúce zázraky v živote nášho Pána neboli nedoktnuteľné. Napríklad Kristovo zázračné vzkriesenie Lazara zmizlo.
