V. Čo naši nepriatelia chcú
Vo všeobecnosti môžeme rozdeliť naších nepriateľov do dvoch kategórií: Satan a jeho skutoční nasledovníci na jednej strane a globalisti na strane druhej. Aj keď sú ich záujmy z praktíckých dôvodov v mnohom zosúladené, každý z nich má svoje vlastné odlišné ciele.
Satan sa usiluje stiahnuť duše do pekla a urážať Boha a jeho Cirkev - to sú jeho hlavné ciele. Snaží sa tiež vytvoriť na zemi zvrátené peklo, ktoré by skazilo celé Božie stvorenie. Satan nechce katolíckych mučeníkov - pretože tí vzdávajú Bohu veľkú slávu a zaslúžia si blažené videnie -, ale považuje ich za nevyhnutné straty spojené s jeho podnikaním.
Globalistom veľmi nezáleží na satanových cieľoch, pretože spravidla neveria v peklo ani v koncept urážania Boha. Napriek tomu vedia, že zdravá Katolícka cirkev je prekážkou pre splnenie ich zámerov, zatiaľ čo unesená Katolícka cirkev je obrovským prínosom. Chcú tiež na zemi vytvoriť zvrátené peklo, aj keď nie z rovnakého dôvodu, aký má Satan.
Čo chce Bergoglio? Zdá sa, že globalisti ho zbožňujú a považujú ho za kľúčového spojenca. Bol tiež miláčikom mafie zo St. Gallenu, ktorá sa sprisahala, že ho zvolí do pápežského úradu, pretože v ňom videli niečo, čo vyhovovalo ich zámerom. Henry Sire v Pápež Diktátor opísal, ako sa na Bergoglia pozeral jeden zo spojencov st. gallenskej mafie, kardinál Murphy-O’Connor:
„Hneď po konkláve, v rozhovore pre denník The Independent Murphy-O'Connor naznačil, že pred sedemdesiatšesťročným Argentíncom leží konkrétny program, ktorý by mal naplniť asi za štyri roky.“ Anglický kardinál povedal novinárovi a autorovi Paulovi Vallelymu: „Na zmenu vecí stačia štyri roky Bergogliovej vlády.“
Tak ako Satan a globalisti, aj František sa snaží transformovať Cirkev na niečo iné, čím vždy bola. Ak by štyri roky stačili na „zmenu vecí“, osem rokov od jeho zvolenia stačilo na to, aby sa zmenilo takmer všetko. Zdá sa, že ani Satan, ani globalisti nemohli dúfať vo viac, ale František nejaví žiadne známky spomalenia, kým nespôsobí Cirkvi tie škody, ktoré Boh vo svojej múdrosti dopustil. P. Alvaro Calderon identifikuje konečné dôsledky tejto škody vo svojom filme Prometheus: Náboženstvo človeka:
„Ak srdcia ľudí nie sú pozdvihované k Bohu pravdou, podporovanou Učiteľským úradom a milosťou, vlievanou skrze sviatosti Cirkvi, nevyhnutne upadajú do sebectva a vládne im Satan. A to, čo platí pre jednotlivca, platí aj pre spoločnosť.“
Dnes nemôže žiadny katolík oprávnene nasledovať Františka v jeho pokusoch zmeniť Cirkev, pretože vieme, že tá zmena je vlastne deštrukciou, ktorá vedie duše skôr k Satanovi ako k Bohu. Navyše, pri súčasnom zložení kardinálskeho kolégia (väčšinu z nich vybral František) sa zdá, že bez Božieho zásahu je obnova nemožná. Nemôžeme preto len tak čakať na iného pápeža. Pomoc nie je na ceste, pokiaľ do toho zasiahne Boh.
Možno že sa raz dozvieme, že Jorge Bergoglio nikdy nebol pápežom, ale aj keby sme vedeli už dnes, nemení to nič na tom, čo máme robiť. Kým Boh nezasiahne, musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme si zaslúžili Jeho pomoc a minimalizovali Františkovo ničivé úsilie. Preto sa zdá, že by sme mali vynaložiť maximálne úsilie, aby sme:
- Uznali, že Boh pripúšťa túto veľkú skúšku preto, aby sme sa mohli k Nemu utiekať o pomoc;
- Pokorne sa obracali k Bohu s modlitbou a pokáním;
- Bránili a šírili nefalšovanú katolícku vieru;
- Prijímali Božiu milosť, žili skutočne kresťansky a pritiahli ostatných k jedinej pravej viere;
- Pomáhali druhým pochopiť, že napriek zdaniu, tí, ktorí šíria bludy, nehovoria v mene Katolíckej cirkvi;
K tomu všetkému nech nás Nepoškvrnené Srdce Panny Márie vedie k plneniu Božej vôle. Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, oroduj za nás.
