IV. Skutočná škoda
Vzhľadom na to, že žiadny racionálny katolík nebude nasledovať žiadnu z Františkových noviniek, môže sa zdať, že Františkovo ničenie je v skutočnosti obmedzené iba na nátlak na biskupov aby zakázali slúženie tridentskej omše. Takýto obmedzený pohľad ale ignoruje obrovské pohoršenie pre Cirkev a svet ktoré spôsobuje účinkovanie zjavne nekatolíckeho pápeža. U mnohých ľudí takáto situácia vyvoláva pochybnosť o neporušiteľnosti Cirkvi. A to je hlavný dôvod, prečo sa sedevacantisti domnievajú, že Bergoglio (a niektorí z jeho predchodcov) nemôže byť skutočným pápežom.
Pohoršenie v očiach katolíkv a potenciálnych konvertitov je naozaj obrovské, ale v posledných rokoch sme svedkami úplne inej katastrofy: František uniesol Cirkev podobne ako teroristi, ktorí uniesli lietadlá z 11. septembra. Teraz ho vidíme, ako riadi morálnu autoritu Cirkvi tak, aby podporovala rôzne ciele Veľkého resetu, ktoré ohrozujú celý svet: pretvorenie našich životov na „záchranu životného prostredia“, kolaps kapitalizmu, prijatie hodnôt LGBTQ, degradáciu náboženstiev na ich najnižších spoločných menovateľov a zaočkovanie sveta. Obrazne, možno že sme pripravili na divokú jazdu, lebo sa nám zdalo, že on je len mizerný vodič; teraz, keď vieme, že vedie procese odzbrojovania Cirkvi proti svetu, sme oveľa menej pokojní.
Kto dokáže najlepšie rozoznať nebezpečenstvá, ktoré Bergoglio prináša? Iste sú to verní katolíci, rovnako ako by to boli cestujúci v unesenom vozidle. Chápeme význam jeho sekulárne orientovaných akcií, ale máme tiež najpresnejší pohľad na jeho konkrétne protikatolícke akcie. My sme tí, ktorí by mali ostatných varovať pred jeho skutočnými zámermi. Zdá sa, že práve preto on a jeho globalistickí partneri potrebujú nominálnych katolíkov, aby zostali na svojich pozíciách a nedovolili aby sa ozval poplašný tón. Toto mlčanie o Františkovej protikatolíckej agende tiež jemu a jeho spolupracovníkom umožňuje ďalej marginalizovať a démonizovať tých, ktorí sa verejne postavili na obhajobu ozajstného katolicizmu.
Ako v tomto svetle chápať Traditionis Custodes? V mnohých farnostiach už vidíme, že biskup je ochotný dovoliť ďalšie používanie „mimoriadnej formy“ - ale v týchto prípadoch to často bude znamenať, že veriaci musia mlčať a vyhnúť sa akejkoľvek kritike Františka alebo Ducha Druhého vatikánskeho koncilu. Ako by to mohlo byť inak? František si takto kúpi mlčanie mnohých katolíkov, ktorí už začínali príliš hlasne protestovať. Okrem toho vie, že to, čo dnes vymení za mlčanie - prístup k tridentskej omši - môže zajtra znova zobrať, najmä ak už nezostane nikto, kto by počúval plač tých, ktorí dnes tak krátkozrako vyjednávali.
