Pápež František sa počas svojej minulotýždňovej návštevy Kanady zúčastnil na pohanskom obrade, v ktorom indiánsky vodca vzýval „Veľkú matku (alebo pramatku) Západu“, o „prístup k posvätnému kruhu duchov“. Táto účasť sa zdá byť v súlade s Františkovou náukou o tom, že Boh chce rozmanitosť náboženstiev a že nekatolícke náboženstvá nie sú v zásade zlé, ale dobré. Táto náuka sa zdá byť interpretácia koncilu podľa pápeža Františka.
Magazín Le Monde o udalosti hovorí:
Na žiadosť Raymonda Gros-Louisa, „staršieho“ z národa Huron-Wendat, si pápež František, jeho sprievod kardinálov a biskupov, kanadský premiér Justin Trudeau a generálna guvernérka Kanady Mary Simonová, počas uvítacieho ceremoniálu položili ruku na srdce. Potom, v súlade s tradíciou, tento predstaviteľ Pôvodných obyvateľov zapálil „posvätný oheň“, aby sa „spojil“ so štyrmi svetovými stranami a „štyrmi životnými prvkami“. Zapískal na píšťalku a požiadal „Pramatku Západu o prístup k veľkému posvätnému kruhu“. Tak sa začalo stretnutie pápeža Františka s kanadskými úradmi v stredu 27. júla v Citadele v Quebecu, v tretí deň návštevy hlavy katolíckej Cirkvi.
Skôr ako sa pozrieme bližšie na povahu tohto obradu, všimnime si, že tradície domorodých pohanov sú rešpektované viac než tradície katolíckej Cirkvi. V neodmysliteľnej tlačovej konferencii v lietadle okrem iných, zaujímavých vecí, František povedal:
Indietrizmus [pohľad späť] je hriech, pretože nejde vpred s Cirkvou. Niekto opísal tradíciu – myslím, že som to spomenul v jednom z prejavov – ako živú vieru mŕtvych ale namiesto toho pre týchto „indietristov“, ktorí sa nazývajú „tradicionalisti“, je to mŕtva viera živých.
Takže indiánski tradicionalisti majú živú vieru mŕtvych, kdežto katolícki tradicionalisti majú mŕtvu vieru živých. Tento výrok bezpochyby padne na úrodnú pôdu i v slovenskom intelektuálnom katolicizme, sústredenom okolo populárnych „konzervatívnych“ denníkov.
Ten istý pápež, sa zároveň usiluje obmedziť a následne úplne odstrániť prastaré obrady Cirkvi. Chce tým bojovať proti tomu, čo nazýva „rozdelenie“ a zabezpečiť, aby všetci katolíci boli „jedno“ v „prijímaní Druhého vatikánskeho koncilu“.
Teda ak kňaz ochotne vyhovie príkazu a prestane používať prastaré liturgické obrady, tak vlastne súhlasí s istým výkladom Druhého vatikánskeho koncilu. To vedie k dvom možnostiam:
Ak je interpretácia Druhého vatikánskeho koncilu podľa pápeža Františka správna a Boh chce rozmanitosť náboženstiev, potom je dôležité učenie pápeža Pavla VI.: Druhý vatikánsky koncil nemal v úmysle učiť nič neomylne. A keďže Cirkev dôsledne vyučovala po 19. storočí, že je len jediné pravé náboženstvo, to, ktoré nám Zjavil Kristus a Cirkev ho stráži a opatruje a Boh chce aby všetci ľudia prijali toto náboženstvo, lebo mimo neho niet spásy, z tohto dôvodu dospievame k záveru, že koncil sa v tomto učení mýlil a toto učenie treba odmietnuť a držať sa pôvodného učenia Crkvi.
Ak je však výklad pápeža Františka nesprávny a Druhý vatikánsky koncil učí, že Boh chce len jedno pravé náboženstvo a že všetky ostatné náboženstvá sú zlé, potom treba prijať koncil a odmietnuť jeho výklad podľa pápeža Františka.
V oboch prípadoch však rozdelenie, proti ktorému František bojuje zákazom starých liturgických foriem pochádza od Františka.
František má pravdu, stará omša rozdeľuje. Je symbolom tých, ktorí prijímajú prastarú zjavenú a tradovanú vieru a odmietajú taký výklad Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý túto vieru korumpuje. Stará omša je vonkajší znak vnútornej viery, že Kristus a jedine Kristus je Spasiteľom všetkých ľudí. Novus Ordo, žiaľ, tú symbolizujúcu jednoznačnosť nemá. Môžu ho slúžiť katolíci, ktorí sú presvedčení o nevyhnutnosti Krista a Kristovej Cirkvi na ceste ku spáse, ale môžu ho používať aj tí, ktorí sa síce ku katolíkom hlásia, ale vzývajú Pachamamu, či Pramatku západu a jej posvätný kruh duchov.
Snaha o jednotu, ktorú po koncile vidíme vo všetkých kútoch Cirkvi je chvályhodná, veď za jednotu svojich učeníkov sa modlil aj sám Pán. Tá jednota však má svoje limity. Zároveň treba pripomenúť, že je to práve Pán, Ježiš Kristus, ktorý rozdeľuje a keď opäť príde definitívne rozdelí všetkých ľudí na skupinu po svojej pravej a ľavej ruke. Neexistuje žiadna stredná cesta. V tom dni bude bezpečnejšie nestáť v skupine tých, ktorí vzývali Veľkú matku Západu a jej posvätný kruh. Bezpečnejšie bude stáť v skupine tých, ktorí vzývali a uctievali jediného pravého Boha.
Vráťme sa k indiánskemu obradu. Exorcisti hovoria, že žiadny démon nemá vlastné meno. To je súčasť ich trestu. A preto démoni o nejaké meno a identitu žiadostivo usilujú, aby mohli byť rozpoznaní a začať pôsobiť na duše. Vzývanie falošného boha alebo ducha je trik, ktorým si démoni privlastňujú identitu a vstupujú aktívne do ľudských dejín. Súčasťou obradu exorcizmu je prinútenie démona, aby prezradili svoje meno – vidíme to už u Krista:
A spýtal sa ho: „Ako sa voláš?“ Odpovedal mu: „Volám sa pluk, lebo je nás mnoho.“. (Mk 5, 9)
Exorcisti – Kristovou mocou a autoritou – nútia démonov, aby priznali svoje mená, ktoré sú neraz menami pohanských bohov - ako Ares, Baal a pod. Nie, že by „Ares“, naozaj bol gréckym bohom, ale démon si osvojil meno „Ares“, pretože ľudia kedysi „Area“ uctievali. Jeden exorcista hovorí, že démoni „stoja v rade“ na meno, ktoré získavajú skrze invokácie vo falošných náboženstvách a kultoch, len aby získali identitu.
Nezáleží na tom, kedy, ako a kde si ľudia vytvorili svojich bohov. Nebeských, podzemných, vodných, vesmírnych, či ich vzývali krvavými ľudskými obeťami, alebo pri nejakom komerčnom new age obrade. Ak vzývate nejakú mocnosť menom a titulom, vyvolali ste démona, ktorý má teraz meno a má svoj cieľ.
Ak ste sa dobrovoľne zúčastnili na obrade, pri ktorom niekto vzýval „Veľkú matku Západu“, zúčastnili ste sa na invokácii démona. Asmodeus, Lucifer alebo Belzebub sú určite pôsobivejšie mená, ale aj „Veľká matka“ je meno a vzývanie duchov, síl, bohov atď. znamená vzývanie démonov. Je to ťažký hriech proti prvému prikázaniu. Môžeme sa tu dohadovať o prvkoch pravdy a posvätenia (Lumen Gentium, VKII; Ut unum sint, JPII.), nad našou debatou však stojí neľútostný výrok Dávida „Všetci bohovia pohanov sú démoni.“ (Ž 95:5)
Kardináli, biskupi a pápež urobili podľa pokynov hurónskeho predáka – položili si ruku na srdce, „stredisko“ toho, kým sú, symbol ich ja a prizerali sa a počúvali ako bol vzývaný démon.
Čo je obsahom tohoto rituálu? Kde vznikol? Mohli tí, čo pripravovali návštevu pápeža v Kanade vedieť o čo pôjde? Krátky internetovy prieskum poskytol nasledovné informácie:
V roku 2020 vyšla kniha Arlyn J. McDonaldovej s názvom Celebrate!: Ceremonies and Blessings for Individuals, Families, and Spiritual Communities. Dá sa kúpiť na Amazone, a je publikovaná aj na Googlebooks. Meno autorky je pravdepodobne pseudonym. Časť knihy sa zaoberá new age rituálmi zvanými HUNA. Tie sú založené na nejakom tajnom havajskom kulte, ale boli zostrojené až v 20. storočí. Pri bližšom zoznámení sa je zrejme, že ide o návod ako vzývať démonov. V knihe je aj kapitola zvaná Obrad múdrej ženy, čo je iniciačný rituál, ktorým sa žena, či dievča stane Múdrou ženou, či Pramatkou. Získa tým moc uzdravovateľky, ktorá jej náleží. V knihe je detailne predpísané obradné náčinie a celá procedúra. V prvom kroku ten, ktorý rituál vykonáca uctieva štyri strany sveta a Pramatku, ktorá ako duch prebýva vo vnútornom kruhu. Obradne sa vodou pokropia štyri strany sveta, otec nebo, matka zem a prizvú sa k ceremónií. Potom sa žehnajú zúčastnení, žehná sa žena, ktorá prechádza iniciáciou. Celý obrad je šamanskou formou koncipované vzývanie démonov a obrad, ktorý absolvoval pápež so svojím sprievodom je voľnou štylizáciou tejto ceremónie. Sedeli, usmievali sa a prihliadali tomuto flagrantnému prestúpeniu prvého prikázania. To čo sme videli a pohoršilo nás v prípade Pachamamy je tu opäť a v ešte horšej forme.
Čo si o tom myslieť?
V prvom rade neslobodno zabudnúť, že tok dejín neriadia ani pápeži, ani kanadský komunistický premiér, ani Pramatka Západu. Tok dejín riadi Božia prozreteľnosť, ktorá má svoj plán. To, že sme sa dožili bolestnej situácie, keď kniežatá Cirkvi kapitulujú, verejne zapierajú Krista, ako jedinú cestu ku spáse a berú podiel na pohanských ceremóniach, je skúškou našej viery v nepremožiteľnosť Cirkvi. Je veľmi lákavé zlomiť nad tým všetkým palicu a ísť si po svojom, ale mimo Cirkvi niet spásy, je to Kristovo mystické telo. Panna Mária stála pod krížom, keď fyzické telo jej Syna utýrali až k smrti. Som si istý, že dnes, keď týrajú mystické telo jej Syna stojí opäť pri ňom a my musíme stáť s ňou. A spolu s ňou sa budeme radovať, keď mystické Telo znova opäť povstane vo svojej kráse, sile a čistote, pretože vieme, že Kristus, vzkriesený z mŕtvych, už viac nezomiera, smrť už viac nad ním nepanuje.
Obrázok:
Na obrázku vytvorenom zo záznamu na Youtube môžeme vidieť záber z návštevy pápeža Františka, keď bozká ruku kanadskej indiánke Alme Desjarlaisovej, pri uvítacom ceremoniále 24. júla 2022, na letisku v Edmontone.
Zdroje:
[1] wdtprs.com
[2] rorate-caeli.blogspot.com
[3] lemonde.fr
[4] wikipedia.org
