"Margaret sa pokúšala zmieriť svoju víziu spoločnosti očistenej úsilím žien, so sociálnymi ideálmi, ktoré poháňali jej vlastnú radikálnosť. Neplánovala kontrolou pôrodnosti nahradiť "idealistické hnutia a filozofiu robotníckej triedy......Kontrola pôrodnosti nie je náhrada, je to predchodca.......Môže a musí byť základom, na ktorom bude postavený každý trvalý a úspešný rozvoj." Oboje sa však nedalo. Nastavením antikoncepcie ako všelieku podkopala ciele revolučného robotníckeho zápasu a inštalovaním vlastných abstraktných argumentov do praktického politického rámca zameraného iba na jeden problém, implicitne spochybnila hodnotu a plán každej inej progresívnej spoločenskej reformy.

 

Hospodársky rozvoj utrpel najväčšiu porážku práve od antikoncepcie, pretože pre antikoncepciu koreňom problému nie je nespravodlivá distribúcia, ale samotní ľudia. Preto sa stala antikoncepcia v Spojených štátoch príťažlivým riešením pre obe strany triedneho boja. Ľavica dostala svoje sexuálne oslobodenie a boháči si udržali ekonomické privilégiá a ľudia, ako Margaret Sangerová oboje prepojili tým, že ľavičiarsku túžbu po sociálnej spravodlivosti podriadili ľavičiarskej túžbe po sexuálnej slobode. Dopad na ľudí ako bola Sangerová a jej milenec H.G.Wells je zrejmý dokonca aj fanúšikom antikoncepcie, ako bola Ellen Cheslerová, ktorá naznačila, že keď sa obaja preslávili propagáciou Nového svetového poriadku, ktorého podmienkou sine qua non je práve antikoncepcia, ba ktorá sama o sebe je inštaláciou tohoto poriadku, potom "sa zdráhali odsúdiť nespravodlivú distribúciu bohatstva, tovaru a služieb, ktorá vyvolávala západnej spoločnosti širokú vlnu nespokojnosti."

Nie je preto prekvapením, že Rockefellerovci boli náramne ochotní financovať aktivity ženy, ktorá kedysi nabádala k ich zavraždeniu (po Ludlowskom masakri). Kontrola pôrodnosti v 20-tych rokoch nakoniec vyvolala rasové pnutie, ktoré zachytáva kniha Veľký Gatsby. Čím viac sú horné triedy uchvátené nereproduktívnym sexom, tým viac sa boja tých, ktorí chcú plodiť deti. Odtiaľto pochádza strach z "rozličnej miery plodnosti". V najzákladnejšej rovine, tento strach je o tom, že niekde jestvuje niekto, kto má viac detí, ako vrchné triedy spoločnosti. A nakoniec, keďže všetci lepší ľudia obmedzujú veľkosť svojich rodín, tí ktorí tak nerobia, nie sú dobrí ľudia. A tak sa eugenika stala liekom na utrápené maltuziánske svedomie bohatých tried prvej polovice 20. storočia. Antikoncepcia sa stala amorálnym imperatívom pre celé ľudstvo, teda prinajmenšom podľa názoru tých, ktorí ju užívajú.

Hospodárska kríza a snaha ľudí ako Msgr. Ryan uštedrili Maltuziánom silný úder, ktorý ešte zdupľoval všeobecný odpor k nacistickej ideológií, ktorá doviedla eugenické hnutie do jeho logického dôsledku. Ale antikoncepcia prežila a postupne sa jej užívanie rozširovalo, ako aj tlak použiť ju ako všeliek na všetky sociálne problémy. Birth Control League sa premenovala na Planned Parenthood v roku 1942. Ľudia, ako Bernard Berelson, s peniazmi z Rockefellerovho Population council, potom nasadili masívne rastúce komunikačné prostriedky a presvedčili ľudí, aby sami sebe robili to, čo doposiaľ od nich pod nátlakom vyžadoval štát.

Objav hormonálnej a vnútromaternicovej antikoncepcie v 60-tych rokoch bol takmer okamžite sprevádzaný strachom z preľudnenia. A opäť tu bola antikoncepcia, ako univerzálne riešenie sociálnych problémov. V tom čase bola Katolícka cirkev rozvrátená zvnútra ľuďmi ako rev. Theodore Hesburgh C.S.C., ktorý s peniazmi od Rockefellera organizoval tajné konferencie o antikoncepcii na katolíckej univerzite Notre Dame v rokoch 1962 až 1965. Rozvrátená cirkev nedokázala čeliť prílivu, Maltuziáni boli opäť na koni a to s finančnou podporou od vlády. Ironické je, že to boli demokrati, strana Msgr. Johna Ryana a pracujúcich ľudí, ktorí to nastolili. Maltuziánska ideológia sa stala uhoľným kameňom domácej i zahraničnej politiky a tvorila esenciu kultúrnej revolúcie 60-tych rokov.

Demokrati, ktorí kedysi verili v podporu rozvoja spoločnosti skrze obranu záujmov pracujúceho človeka, sa zmenili a prijali názor svojich protivníkov, prijali názor Rockefellerovcov, že problém je populácia. S nástupom Maltuziánskej ideológie sa zmenila aj úloha vlády a jej poslaním už nie je zaisťovať blahobyt občanov, ale stále viac upevňovať svoju moc nad nimi skrze znižovanie ich počtu.