I. Milí dezoláti...
Táto druhá poloha súčasnej liberálne demokratickej moci - strach, sa prejavila počas tohto týždňa, keď prebiehal protivládny protest pred Grasalkovičovým palácom. Televízia Markíza označila protest, vo svojej reportáži z námestia titulkom – Dezoláti v uliaciach. Nahnevaná reakcia prišla ešte v tej chvíli a priamo z tribúny, keďže správy o podobných drzostiach a provokáciách sa šíria rýchlo.
V prvej fáze škandálu, boli teda prezentované autentické city a arogancia vládnucej liberálnej kliky: pohŕdanie neliberálmi, čiže „dezolátmi“, verejné použitie ich nenávistného označenia, z dielne liberálneho ministerského slangu v „serióznom“ médiu, škodoradostné a arogantné tváre redaktorov na obrazovke. Viera vo vlastnú intelektuálnu prevahu, beztrestnosť a sila nenávisti slávili svoj triumf, avšak len na známych „päť minút“ Andyho Warhola.
Tým inteligentnejším klusákom z liberálnej stajne totiž okamžite došlo, pri pohľade na zúriaci dav, ktorý sa zišiel v počte 10 000 zrejme len kvôli veľmi nepriaznivému počasiu (a bude nabudúce asi väčší – a zúrivejší), že dráždiť hada bosou nohou a ťahať tigra za fúzy, sú predsa len zábavy určené trochu odvážnejším typom občanov, než sú kaviarenskí slniečkári a súdružky z mimovládno-feministických ideových komún. Predstava davu, valiaceho sa k nežne učupenej vilke v podhradí, patriacej nejakému mladému nádejnému redaktorovi, či vykrikovanie (prípadne inzultácia) od „dezolátov“, pod balkónom premúdrenej súdružky ochrankyne minorít, ako aj akékoľvek iné schladzovanie hnevu a vypúšťanie pary z davu, v podobe agresívnych činov, zaiste nevzbudzujú v liberáloch tú pravú predstavu dobre spravovanej a slušnej spoločnosti, o ktorej tak radi referujú z tribún.
Preto sa v druhej fáze zatrúbilo na ústup a ešte v priebehu televíznych novín, sa redakcia ústami redaktorov (značne ovisnutými a pokorenými), celému národu ospravedlnila za „omyl“, ktorého vinník nebol doteraz presne špecifikovaný. Ozvali sa aj známe tváre liberálneho spektra, ktoré vyjadrili svoj nesúhlas. Europoslankyňa Duriš Nicholsonová, novinárka Kovačič Hanzelová, (čitateľov menej zasvätených do tajov života liberálnej elity, treba upozorniť, že ide o dve a nie štyri osoby), ale aj takmer poloprotisystémový novinár Dag Daniš a ďalší. Všetci s veľmi podobnou, pragmatickou výstrahou.
Prečo ten nesúhlas? O ich láske a úcte k „dezolátom“ môžeme samozrejme s úspechom pochybovať, a preto predstava, že ich pobúrila arogancia redaktorov Markízy, patrí skôr do politického šlabikára Václava Havla, než do reálnej politiky. Pozrime sa na ich zdôvodnenie, prečo bol titulok na Markíze nesprávnym činom. Všetci unisono vravia to isté: naháňa to masy k Ficovi, fašistom, konšpirátorom a rusofilom! Rozvracia to spoločnosť, alebo skôr: môže to uškodiť liberálom. Čiže, máme strach...
Európa je momentálne veľmi prehriatym kotlom, ktorého výbuch môže priniesť našim liberálom určité krajne nepríjemné chvíle. Tí inteligentnejší z nich si to už začínajú uvedomovať a snažia sa držať svoje emócie a nenávisť trochu na uzde. A to nám opäť pomáha poznať pravú tvár ich moci a povahy. Otázky, ktoré tu pozorovateľovi automaticky vystúpia v mysli na povrch sú ľahko domysliteľné:
A čo keby nebola kríza, vojna a davy sa nesprávali agresívne? Čo keby bola situácia plne pod kontrolou a nehrozil by návrat Fica a údajných fašistov? Keby boli „dezoláti“, podobne ako počas covidovej hystérie, pekne pod zámkom, kontrolovaní, pacifikovaní a paralyzovaní, otupení a rezignovaní? Čo keby liberálne demokratický koláč (s neomarxistickým obložením), nehnil v rozklade, ale rozváňal v globálnej pekárni na všetky strany sveta? Aj potom by sa niekto „dezolátom“ ospravedlňoval?
Nebuďme naivní. V prípade možnej budúcej konsolidácie liberálnej demokracie, na zeleno rozkvitajúcej a diverzifikovanej, ošetrenej schwabovsko-hororovou víziou centrálne kontrolovaných bio-robotov, to „dezolátom“ páni redaktori všetko vrátia aj s úrokmi.
