Manželka a matka je slnkom a radosťou rodiny. Čo sa však stane, keď sa rodine stratí toto slnko? Čo, ak žena ustavične alebo aspoň zavše dáva pociťovať, aké obete ju stojí manželský život? Kde sa podela jej milá sladkosť, keď nemierna tvrdosť vo výchove, neskrotená vznetlivosť a podráždená chladnosť v pohľade a v rečiach znemožňuje deťom, aby sa pri matke rozveselily a našly u nej potechu. A čo, ak matka svojím neprívetivým hlasom, nariekaním a výčitkami stále znepokojuje a strpčuje dôverné spolunažívanie v rodinnom kruhu. Kde sa nájdu šľachetná jemnosť a útla láska, keď miesto ženy, vytvárajúcou svojou prirodzenou jednoduchosťou ovzdušie príjemnej spokojnosti v domácnosti, nastúpi žena nespokojná, nervózna a náročná otrokyňa módy?
To neznamená vyžarovať okolo seba dobrotvorné a života-darné lúče, lež ničiť mrazivou búrkou všetko v rodine. Kto sa bude čudovať, ak muž, keď nenachádza doma, čo by ho priťahovalo, vábilo a posilňovalo, od domova sa vzďaľuje. To zapríčiňuje, že i manželka a matka odcudzuje sa domácnosti. Muž i žena začínajú hľadať pokoj, oddych, zábavu inde, lebo už ich doma nenachádzajú. A toto je spojené s veľkým nebezpečenstvom a s nezdravým uvoľnením manželských pút. V takýchto pomeroch bezpochyby najviac trpia deti.
Hľa, ženy, aká je vaša zodpovednosť za pokoj a šťastie v rodine! Povinnosťou vášho manžela je hmotne zaistiť život rodiny. Vy však musíte doniesť do rodiny šťastie, zabezpečiť jej pokojné ovzdušie. Túto povinnosť vám neukladá len príroda, lež je to vaša náboženská povinnosť a záväzok kresťanskej čnosti. Plnením tejto čnosti získate si zásluhy a porastiete v Božej láske a milosti.
Niektorá z vás však povie: ,,Ale takto sa vyžaduje od nás život plný obetí!" Áno, je to život plný obetí, ale neskladá sa len z obetí. Myslíte azda, že tu na zemi možno sa stať šťastným bez obetí a odriekania? Nazdávate sa, že niekde tu na zemi je miesto, kde vládne dokonalé šťastie ako v Nebi? Domnievate sa, že váš muž azda neprináša obete? Veru od neho sa často vyžadujú ťažké obete, spojené s poctivým obstarávaním každodenného chleba pre rodinu. Lenže tieto spoločné obete, spoločne znášané a prinášané na spoločný oltár rodinného šťastia dodávajú manželskej láske a rodinnému šťastiu srdečnosti a stálosti, hĺbku a vznešenosť, prejavujúcu sa vo vzájomnej úcte a vo vďačnosti deti. Obeta matky je najväčšia a najbolestnejšia, ale mierni ju vyššia sila. Obeta však naučí matku súcitu s druhým. Starosť o šťastie rodiny nevyčerpáva celú ženu; láska k Bohu, ktorá ju v obetiach povyšuje nad jej osobu, otvára jej srdce pre nábožné činy a posväcuje ju.
Možno ešte namietať: ,,Dnešný stav robotníckych a vôbec sociálne slabších tried núti mnoho vydatých žien opustiť domácnosť, pracovať inde a zapojiť sa do verejného života." Dobre, o tom vieme, milované dcéry. Je pochybné, či takýto sociálny stav je ideálom. Lenže musíme sa pridŕžať holej skutočnosti. Prozreteľnosť Božia, ktorá stále bedlí nad ľudstvom, vštepila do duše kresťanskej rodiny vyššie sily na zmiernenie a premáhame ťažkostí takého sociálneho položenia a na odstránenie nebezpečenstiev, ktoré taký stav v sebe skrývajú. Či ste ešte nepozorovali, ako obeta matky, ktorá je prinútená okrem svojich domácich povinností, prijať zamestnanie a zarábať každodenný chlieb, u detí nielenže nezmenšuje lásku a úctu, ale zväčšuje. A čím je náboženský život a dôvera v Boha hlbšie zakorenená v členoch rodiny, tým sú jej vďačnejšie.
Taká je skutočnosť! Teda s úplnou dôverou v Boha, ktorý rád pomáha tým, čo sa Ho boja a slúžia Mu, vo chvíľach a dňoch, ktoré môžete úplne venovať svojim milým, zdvojnásobte svoju lásku a pridajte k obvyklej starostlivosti o dobro rodinného života aj sväzok žiarivých lúčov, vycho-diacich vám zo srdca, posilňujúcich, podporujúcich a obšťastňujúcich muža i deti. Takto sa udrží stále silným vnútorné spojivo medzi členmi rodiny, i keď ich navonok oddeľujú životné pomery.
A vy, milovaní manželia, ktorí ste hlavami svojich žien a rodín, nezabúdajte, popri hmotnom zabezpečení rodiny, pomáhať manželkám v ich svätej a vznešenej úlohe, ktorá je často veľmi ťažkou. Spolupracujte s nimi, plní starostlivosti a lásky, ktorá z dvoch sŕdc robí jedno srdce, jednu silu a jednu lásku. Ale o tejto spolupráci a o týchto povinnostiach a záväzkoch manželových bolo by treba mnoho povedať a preto si o torn prehovoríme na zvláštnej audiencii.
Drahí novomanželia! Pred vami boli tu mnohí novomanželia, ktorých sme požehnali. Prichodí nám pritom na myseľ výrok Písma sv.: „Pokolenie sa míňa a pokolenie prichádza, ale zem stojí naveky." (Eccl. 1, 4.) Veky sa míňajú, ale Boh zostáva vždy ten istý. Nemení sa ani Evanjelium, ani večné určenie človeka. Nemenia sa ani zákony rodiny, ani nevýslovný príklad Nazaretskej rodiny, veľkého slnka z troch slnk, jedno bož-skejšie žiariace ako ostatné dve, ktoré sa okolo neho krútily. Pohliadnite na túto skromnú rodinu, otcovia a matky! Pozorujte „tesárovho syna", narodeného z Ducha svätého a z Panny Márie, služobnice Pánovej! Čer-pajte z tohto príkladu silu, aby ste mohli znášať ťažkosti a prinášať obety každodenného života. Zohnite pred svätou rodinou kolená ako deti, vzývajte ju a proste ju. Učte sa od nej, že ťažkosti rodinného života neponižujú, ale povyšujú. Bieda nerobí muža ani ženu menejcennými, ale ich vychováva pre nebo, dáva im možnosť získať si šťastie, akého na zemi niet, lebo tu je všetko prechodné a pominuteľné.
Končiac svoj prejav, vrúcne prosíme Svätú Rodinu z Nazareta, aby pomohla každej rodine splniť všetky povinnosti podľa príkladu Márie a Jozefa. Nech vám, milovaní synovia a dcéry, svätá Rodina pomôže vychovať dietky, ktoré sú živými údmi Kristovými a ktoré sú určené, aby spolu s vami tešily sa v nebi. O toto prosíme Božského Majstra a udeľujeme vám z celého srdca svoje otcovské apoštolské požehnanie!
Prejav pápeža Pia XII. k ženám vyšiel v časopise Duchovný pastier 6/1942 ; digitálne bol upravený Dominikánskou knižnicou
