Tesne predtým, ako sa v roku 1198 stal pápežom Inocentom III., napísal kardinál Lothario zo Segni De miseria humanæ conditionis (O biede ľudského stavu). Dielo je meditáciou o krátkosti a strastiach ľudského života a nabádaním pripraviť sa na nebeské kráľovstvo. V jednej z kapitol kardinál Lothario povzbudzuje mladých mužov, aby si zvolili celibát. Súčasťou jeho argumentácie je vychvaľovanie zásluh cnostného panenstva, podobné, aké vidíme v mnohých klasických dielach, napríklad u sv. Augustína, sv. Gregora z Nyssy, Tertulliana, sv. Ambróza a iných. Ale druhá časť tejto kapitoly sa snaží presvedčiť mladých mužov proti manželstvu tým, že hovorí o biedach stavu manželského. Uvádzame tu pre vaše poučenie – a pobavenie – niekoľko dôvodov, prečo by sa muž nemal ženiť – podľa knihy De miseria humanæ conditionis kardinála Lotharia de Segni, budúceho pápeža Inocenta III. Mimochodom, jedného z najlepších a najvplyvnejších pápežov stredoveku.
Dielo, hoci bolo v stredoveku veľmi populárne, nie je často prekladané do moderných jazykov. Našiel som anglický preklad z roku 1969 z ktorého si dovoľuje vypožičať argumenty, ktoré predložil kardinál Lothario, prečo by si mal muž radšej zvoliť celibátny život ako manželstvom. V dnešnej humanistickej dobe, keď nejedna žena a nejeden muž trpí hyperinfláciou vlastnej „dôstojnosti“, by takéto reči sotva obstáli, no v príkrej a nevyberavej reči je nemálo užitočnej pravdy:
O biede ženatých i slobodných ľudí
Telesná žiadostivosť pominie až vtedy, keď oheň pri horení nebude páliť a voda tečúca dolu korytom rieky sa začne sypať. Lebo je jedno ako veľmi ste bojovali, vedzte, že Jebuzejcov z hradu nikdy skutočne nevyženiete.
Prirodzenosť môžeš vyháňať vidlami, ale ona sa zase vráti. [1]
„Nie všetci,“ povedal Pán, „dokážu prijať toto učenie. Nech ho prijme kto môže“. [2] Keď Boh vydal príkazy o kňazských rúchach, ktorým mal Mojžiš zaodieť Árona a jeho synov, nedával pokyny len o samotnom páse, ktorým sa majú prepásať, ale prikázal, že majú byť opásaní, vždy keď vstupujú do svätostánku zmluvy.[3]
Dokonca aj apoštol hovorí: „Neodopierajte si jeden druhému, iba ak na čas so vzájomným súhlasom, aby ste sa mohli venovať modlitbe, a opäť buďte spolu, aby vás satan nepokúšal pre vašu nezdržanlivosť.[4] Lebo je lepšie vstúpiť do manželstva ako horieť.“[5]
Preto Satanov posol bojuje proti zdržanlivosti. Podpichuje telo a bolestne bije dušu, rozpaľuje oheň prirodzenosti náporom sugescie, prilieva oleja do tohoto ohňa, dáva nám schopnosti a poskytuje príležitosť. Pekný vzhľad, ktorý je ľahko vidieť a ľahko po ňom túžiť, tiež bojuje proti zdržanlivosti.. Keď si Dávid poobede vyšiel na prechádzku na slnečnú verandu kráľovského paláca, videl, ako sa Bersaba neďaleko odtiaľ umýva, tak pretože to bola naozaj krásna žena, poslal po ňu a vyspal sa s ňou.
Okrem toho, ženatý muž je sužovaný nepokojom o veci tohoto sveta a má rozpoltenú myseľ. Lebo ho rozptyľujú mnohé problémy a všetko na čo pomyslí je preniknuté starosťami: zabezpečiť potreby jeho detí a manželky, jeho služobníkov a slúžok. „Ale takíto budú mať telesné trápenia.“ [6]
Manželka trvá na tom, že musí mať vzácne šperky a obrovský šatník, takže jej oblečenie často stojí, viac ako jej manžel zarobí; ale inak neprestajne vzdychá a plače, šomre a sťažuje sa vo dne v noci.
Sú tri veci, ktoré človeka odrádzajú od toho, aby zostal doma: dymiaci kozub, deravá strecha a hašterivá manželka.
„Tamtá žena,“ hovorí manželka, „chodí von lepšie oblečená ako ja, tá je ctená všetkými; ale ja biedna som medzi nimi ženami jediná, ktorou opovrhujú – všetky sa pozerajú na mňa zvrchu.“
Manželka chce všetku mužovu pozornosť a všetku jeho chválu; ak chváli inú ona to berie ako poníženie. Chce vyhrať, ale jej víťazstvo je bezcenné,
Mužovi sa musí páčiť všetko, čo má rada, musí nenávidieť všetko, čo ona odmieta. Chce ho ovládať, ale sama nebyť ovládaná. Nebude slúžkou, musí rozkazovať. Vo všetkom musí mať prsty. Ak je krásna, muži o ňu neodbytne usilujú; ak je škaredá, tak sama neodbytne usiluje o mužov. Ale je ťažké držať sa toho, čo mnohí milujú, a je ťažké vlastniť to, čo si človek neželá mať.
Jedného muža priťahuje žena postavou, iného svojím šarmom, alebo humorom, alebo osobnosťou; tak či onak skôr či neskôr podľahne, pretože je obliehaná zo všetkých strán.[7]
Keď si kúpiš koňa, osla, vola, psa, oblečenie a posteľ, dokonca aj pohár a džbán, najskôr máľ možnosť dôkladne si ich prezrieť. Ale nikto neukazuje nevestu, aby sa pred sobášom neznepáčila nádejnému ženíchovi; bez ohľadu na jej stav ju človek musí brať takú, aká je. Či je škaredá alebo zapácha, či je chorá alebo hlúpa, či je pyšná alebo, ľahko vzplanie, alebo ak má nejakú zlú povahovú vlastnosť; len pre cudzoložstvo môže muž prepustiť svoju ženu. Ale aj vtedy, ak sa s ňou rozíde, nemôže si zobrať inú.
Lebo každý, kto „prepustí svoju ženu, okrem prípadu cudzoložstva a ožení sa s inou, cudzoloží, a prepustená ak sa vydá, cudzoloží tiež.“ [8] Ale ak žena opustí svojho manžela, musí zostať nevydatá, alebo sa s ním zmieriť a to isté platí pre muža, ak opustí manželku.
Takže bremeno manželstva je skutočne ťažké, pretože „Ten, kto si doma drží cudzoložnicu je hlúpy a zlý,“[9] a je ochrancom hanby svojho domu ten, kto zatajuje zločin svojej manželky. Ale ak cudzoložnicu odoženie, je potrestaný bez vlastného zavinenia a dokedy je ona nažive, on musí zostať v celibáte. Z tohto dôvodu učeníci povedali Kristovi: „Ak je to tak, potom je lepšie neženiť sa.“[10] Kto by kedy len pokojne žil so svojím sokom? Už len podozrenie mučí žiarlivého muža, lebo hoci je napísané: „Budú dvaja v jednom tele“ [11] mužská žiarlivosť sotva znesie dvoch mužov v tele jednej ženy.[12]
Poznámky
[1] Horatius, Listy I X.24
[2] Mt 19, 12
[3] Ex 39, 27 – Spodky
[4] 1 Kor 7, 5
[5] 1 Kor 7, 9
[6] 1 Kor 7, 28
[7] Hieronym, Contra Iovinianum I.47
[8] Mat. 5, 32
[9] Prís 18, 22
[10] Mat 19, 10
[11] Gen 2, 24
[12] Celá pasáž je nádherne antifeministická
