Liberáli a nacionalizmus? To je nemožné!

Tak bude zaiste reagovať väčšina roduverných čitateľov, s pevnou vierou, že nacionalizmus a liberalizmus, sa majú k sebe ako oheň a voda. Povzbudzovaní dichotómiou týchto údajne nezlučiteľných pojmov, budú následne neustále krútiť hlavou a čudovať sa, ako je možné, že v takom nacionálne uvedomelom štáte ako Ukrajina, kde sa nachádza toľko zapálených novopohanov klaňajúcich sa Národu, sa tak expresne presadil Istanbulský dohovor. Alebo ako je možné, že sú tam najnovšie na spadnutie „manželstvá“ homosexuálov, ktorých potrebnosť si uvedomuje aj sám nebojácny prezident (dovolávajúc sa, ako inak, dvoch najosvedčenejších nástrojov logického myslenia – modernej doby a 21. storočia), a len stanné právo bráni ich prijatiu. 

Ľudia sú radšej súčasťou väčšiny, ako by mali pravdu s menšinou...

Nedávno bolo na Youtube zverejnené zaujímavé video. Pretože nie každý vie dobre anglicky a tiež je dosť možné, že bude čochvíľa stiahnuté, tak si dovoľujeme autorovi poďakovať za brilantný kúsok a uvádzame slovenský prepis. Úroveň originálu to samozrejme nedosahuje. Originál je mimoriadne podarený pokus odkryť unikátny, vnútorne koherentný a mravne vyspelý vnútorný svet ľudí, ktorí cítia potrebu po sociálnych sieťach a iných verejných fórach demonštrovať svoji mravnú nadradenosť. Začalo to s „Je suis Charlie“ a nemá to konca kraja. Odznačiky s „All For Jan“ a „Vakcína je sloboda“ už v móde nie sú, teraz je všetko treba premaľovať na žltomodro.

To, čo dnes najviac kvitne v každom národe, je nacionalizmus, láska k národu. Úloha Cirkvi a katolíkov v tejto veci nie je ľahká, zato tým dôležitejšia. Cirkvi aj tu musí ísť o to, aby ukázala pravú hodnotu nacionalizmu a povedala svoje rozhodujúce slová proti výstrednostiam nacionalizmu, proti šovinizmu a tým svojim nepriateľom, ktorí hovoria, že Cirkev svojou nadnárodnosťou oslabuje národnostné povedomie, že je protinárodná, alebo aj keď azda nie vedome, vychováva ľudí k národnej ľahostajnosti.

Tikkun Olam je judaistický koncept, ktorý reprezentuje názor, že židia nesú zodpovednosť nie len za seba samých, za ich vlastný morálny a materiálny rozvoj, ale nesú zodpovednosť za dobro a blaho celého sveta. V Mišne je tento koncept predkladaný v nerozvinutom a legalistickom zmysle. Tikkun znamená nápravu, opravu, zlepšenie či prípravu sveta prostredníctvom praktických zákonných noriem a predpisov, ktoré majú zlepšiť spoločenské pomery vo svete.  V priebehu času však tento koncept nadobudol širší, viac eschatologický význam. Orol synagógy a pomerne preceňovaný talmudský znalec Maimonides chápe tikkun všezahrnujúco, od znalosti Tóry, cez osobné mravné zrenie, až po plnenie príkazov Talmudu a vykonávanie jurisdikčnej spravodlivosti. Iný rozmer získal Tikkun v učení významného kabalistu, Izáka Luriu. Tikkun je rituálny úkon. Boh uzatvoril svetlo svojej múdrosti, dobroty a bytia do obrovských nádob. Tieto boli rozbité a iskričky božieho svetla boli uzväznené vo svete. Pomocou modlitby, kontemplácie rozličných aspektov božstva a rôznych mystických úkonov, ktoré sa tieto iskry vyslobodia a spoja s božou esenciou. Toto oslobodenie môžu vykonať iba ľudské bytosti tým, že seaparujú zo stvoreného sveta to, čo je božské a sväté. Tým hmotný svet príde o svoju vlastnú existenciu a tým sa všetko vráti k jednote s Bohom, ktorá bola pred tým, ako boli rozbité nádoby so svetlom.

Pod národom rozumieme všetkých obyvateľov niektorého kraja, čo tú istú reč hovoria a mimo toho majú viac alebo menej spoločný pôvod, spoločný dejepisný vývin a tak aj isté duchovné a telesné zvláštnosti. Slovo „národ“ nemá toho istého významu, čo „štát“ alebo „krajina“; lebo v jeden štát môžu byť spojené rozličné národy, ktoré spoločnou polohou druh na druha sú odkázané a majú spoločné zákony i spoločnú vládu. Rôznosť národov dopustil Boh s jednej strany čo pokutu ľudskej vysokomyseľnosti, s druhej strany z múdreho úmyslu k blahu národov. Ako zo sv. Písma môžeme vyrozumieť, pôvodne bola len jedna reč. Z výsledkov porovnávacej jazykovedy je zrejmé, že rozličné reči na svete vyšly z jednotlivých rečových rodín. Pri ďalšom skúmaní možno s veľkou pravdepodobnosťou i dokázať jednotu reči. Dľa zprávy sv. Písma dopustil Boh pri stavaní veže babylonskej pomätenie rečí, aby ľudí pokoril a k odlúčeniu prinútil. (1. Mojž. 11) Ale Boh najláskavejší má pri všetkom, teda i pri trestoch, úmysel pomáhať ľuďom. Rôznosť národná totižto mala prispieť i k tomu, aby sa medzi národmi zápas a tak i pokrok a osveta napomáhali. Ďalej rôznosť národná mala prekážať zmáhajúci sa mravný a náboženský úpadok. Ako pomätenie rečí zmarilo spupný podnik v Bábeli, tak neskôr i národnosť mala byť plotom, ktorým národy mali byť chránené od modlárstva a mravnej nákazy susedných národov.

Aby sme však mali príčinu ovládať cit k národu a držali ho v medziach, ako sme na to viazaní zákonom prirodzeným, treba vedieť, aký zmysel má pravá láska k národu. Nijaká láska prirodzená, ľudsky teplá, nie je uzavretým systémom: láska je podstatne otvorená k inému. Pravá láska v dôsledku toho vychováva k čím širšiemu rozpätiu. Láska totiž núti a vychováva k šľachetnosti a veľkodušnosti. Kde niet šľachetnosti, tam niet lásky. Láska nás učí nadosobnému a nadsebeckému chápaniu skutočnosti. Teda i zmyslom lásky k národu je výchova nášho ducha k veľkodušnosti, obetavosti a zriekaniu. Zmyslom lásky k národu je duchovné, vnútorné rozširovanie. Obeťami duša rastie a otvára sa pre širšie obzory.

Je bez významu pre človeka, že patrí k nejakému národu a že sa cíti úzko spojený s celým svojim národným kolektívom? Má to celkom iste svoj význam. Národnosť má pre človeka veľkú časnú hodnotu, ba uplatňuje svoj vplyv až na plnenie večného poslania človeka. Časný význam národného bytia pre človeka je už, alebo by už aspoň mal byť všeobecne uznávaný. V našich dňoch sa píše o význame národného bytia veľmi mnoho, hlavne vplyvom ideológie fašistickej a novej nemeckej.

Drahí bratia a sestry, v dnešnom evanjeliu vidíme, ako Ježiš vyučuje. Čo je na jeho učení zaujímavé, že reaguje na to, čo je aktuálne pre ľudí v jeho čase. Robí to dokonca aj takým spôsobom, že riskuje, že si znepriatelí autority náboženského a spoločenského života, keď farizejov a zákonníkov nazýva pokrytcami. Počas týždňa sme v evanjeliu čítali, že sú akoby „vybielenými hrobmi“, totiž že nápisy na hroboch sú také vyblednuté, že už nie je vidno, čo je na nich napísané, nemožno z nich vyčítať identitu ľudí. Inými slovami – Ježiš kritizuje farizejov a zákonníkov, pretože sú pokrytcami, pretože stratili svoju autentickosť, svoju pravdivosť a hoci vedia možno naspamäť Písmo, tak nedokážu jeho hodnoty pretaviť do každodenného života. Inými slovami, chýba im opravdivá životná múdrosť.

Konečne, po dvadsiatich šiestich rokoch, naplní sa sen slovenského občana z roku 1989 a on bude obohatený. Nebojovali ste nadarmo na barikádach bratia, necedili nadarmo krv v boji, naplnenie vášho sna o markách za tri koruny, o výletoch robotníkov v mercedesoch a o dôchodcoch ležiacich na Malorke, sna o ešte mastnejších hrncoch a bohatších rohoch hojnosti, lebo, priznajme si to, také boli aspoň z polovice sny roku 1989, sa blíži. (Druhou polovicou sna, o vláde ľudu nad svojimi vecami, ktorú veštila jedna popová modlitba, je zbytočné sa za danej situácie čo i len zaoberať. Dnes musia človeku buď dobre zaplatiť, aby veril v demokraciu, alebo musí absolvovať namáhavú a únavnú procedúru lobotómie.)

Z archívu:

Pútnik Absolútna - Léon Bloy

z dňa 07. december 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Mimo Cirkvi niet spásy

z dňa 01. január 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Dialóg

z dňa 02. február 2023 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Život nie je fér 

z dňa 26. apríl 2023 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Už niet oltára

z dňa 26. január 2023 v rubrike Cirkev Čítaj viac
­