IV. Výhliadky do budúcnosti
Belloc očakáva, že Kresťanstvo (v civilizačnom zmysle) bude pohanskými nájazdníkmi našej doby zredukované až na pokraj vyhynutia. Avšak rozličné motory odporu proti Cirkvi nemajú dobre zadefinovaný základ pre svoju existenciu. Nie je na nich nič pozitívne a všetko, čo je v nich negatívne, prináša príležitosť na nápravu. Katolícka cirkev si za dvetisíc rokov vybudovala ustálený a dobre definovaný filozofický a teologický základ svojej existencie a preto je v pozícii premeniť moderný svet z jeho sebeckého zúfalstva na niečo oveľa ušľachtilejšie a duchovnejšie. Nové pohanstvo sa rozhodlo vyhnúť sa veľkým otázkam existencie Boha, ľudskej duše, prečo sme boli stvorení, aký je náš osud atď. Je to, ako keby sa tieto záležitosti vyriešili bez toho, aby sa čo i len preskúmali. Ale Cirkev sa týmto záležitostiam nikdy nevyhýbala a ak by ju počúvali tí, ktorí na to nevidia dôvod, dokázala by zvíťaziť vo Veľkej diskusii.
Noví pohania napríklad odmietajú kresťanskú vieru vo vzkriesenie s odôvodnením, že je v rozpore so zákonmi chémie. Je zrejmé, že nemajú žiadnu skutočnú predstavu o kresťanskej náuke, ktorá neučí nič také, ako vzkriesenie, ktoré vedie k obnoveniu telesných rozkoší súčasného života. Novopohanské vyvracanie akejkoľvek katolíckej doktríny je vedené hlúpou predstavou, že záležitosť netreba skúmať hlbšie, ako je prvý povrchný dojem. Belloc teda uzatvára: „Úspech alebo neúspech nášho boja proti novému pohanstvu bude v budúcnosti oveľa viac závisieť na tom, aby ľudia vedeli, čo je Katolícka cirkev, než od čohokoľvek iného.
