« Predošlá strana
Ďalšia strana »

III. Noví nepriatelia

Belloc potom hovorí o nováčikoch, ktorí čakajú na krídlach na povel k útoku na Cirkev. Keďže sú za horizontom, je ťažšie ich identifikovať, pomenovať a opísať ich charakter. Belloc sa doteraz zaoberal útokmi proti katolíckej teológii a Cirkvi, ale v novej vlne predpokladá útok na katolícke morálne učenie, nové pohanstvo, ktoré bude určite súperiť s pohanstvom starovekého Ríma, alebo ho dokonca prevýši. Belloc definuje nové pohanstvo ako náboženstvo, ktoré sa vzpiera náboženstvu samotnému. Zdá sa, že nový pohan nemá dobre vyvinuté svedomie, nemá ho založené ani na prirodzenom zákone, ani na Písme. Belloc sa pýta, či si nový pohan o sebe myslí, že má jeho existencia nejaký iný účel, ako len starosť o jedlo, drogy a genitálie. Tento nový pohan nevidí vo svojom bytí žiadny metafyzický účel. Neuvažuje ani o tom, či prežije svoju fyzickú smrť v akejkoľvek podobe, ani sa netrápi súdom. Je skrátka protikladom katolíka. Je padlý, ako padol Adam, ale stále považuje svoj bezbožný svet za rajskú záhradu. Namiesto Boha si postavil obraz Satana, pretože sám je stvorený na podobu Satana, je to rebel až do krajnosti. Vzdoruje všetkým tradíciám a predstavuje si, že je slobodný, konečne slobodný, aby mohol vládnuť vo svojom, vlastnoručne vyrobenom pekle.

Ale v skutočnosti si tento slobodný pohan zúfa. Uctieva iracionálne a škaredé povyšuje nad krásne, o čom svedčí nová literatúra, architektúra, maľba a hudba. Najviac zo všetkého obhajuje rozpustenie morálky, čo je úplné etické zúfalstvo. Ak v nejakej inštitúcii možno vidieť, že nový pohan sa topí v zúfalstve, je to manželstvo. Belloc mal pravdu, keď si v roku 1929 všimol, čo odvtedy exponenciálne rastie. Ako hovorí: „...je zrejmé, že ľahkosť a frekvencia rozvodov sú mierkou toho, ako ďaleko tá ktorá kresťanská spoločnosť pokročila smerom k pohanstvu.“

Rýchly pokrok pohanstva možno badať najmä v spojení Európy s cudzími kultúrami, najmä z Afriky a Ázie, ale hlavne s vonkajšími vplyvmi, ktoré sú filozoficky ateistické. Belloc hovorí:

Nie je to dobrá vec; je to veľmi zlá vec, tento nový rešpekt voči nekresťanským a protikresťanským kultúram mimo Európy. Nakoľko to bude pokračovať, nevyhnutne to vyvolá, ako to už v mnohých prípadoch vyvolalo, pohŕdanie kresťanskou tradíciou a filozofiou, ako niečím, čo je zároveň staromódne i detinské. Nejeden prominentný európsky autor priznáva nie len dôvernú znalosť, ale aj úctu k budhistickej negácií Boha a osobnej nesmrteľnosti. Na opačnom konci zasa máte úctu k pohanskej bezohľadnosti a pohanskej doktríne práva dobyvateľa.

Ďalším veľkým nepriateľom katolicizmu je islam, ktorý Belloc považuje za starú hrozbu aj za nového nepriateľa. Prestal byť starou hrozbou, keď zaostal za rýchlym pokrokom Európy v priemyselnej výrobe a vývoji zbraní. Ale v poslednej dobe rýchla expanzia islamu do celého sveta vzkriesila jeho súperenie so Západom a islam stále berie katolicizmus ako svojho najväčšieho rivala. Nedávny rast islamu znamená, že by nám tu mali biť poplašné zvony, no Belloc nám pripomína, že samotný islam je výtvor proroka, ktorý čerpal inšpiráciu z Katolíckej cirkvi, a preto je islam v skutočnosti herézou, lebo do istej miery obdivuje Ježiša a Máriu. Či Cirkev a islam niekedy uzatvoria prímerie, zostáva otvorenou otázkou.

Nové sekty subjektívneho charakteru, založené nie na Tradícii alebo autorite, ale skôr na osobných duchovných skúsenostiach, sa pripojili k islamu v súťaži o dominantné svetové náboženstvo. Jednou takouto sektou, ktorá je v súčasnosti populárna, je hnutie Christian Science. Belloc nemyslí, že by tieto druhy siekt mohli mať v budúcnosti akúkoľvek nadvládu nad ľudskou rasou. Pre Belloca: „Vaše čisto subjektívne náboženstvo sa neodvoláva na dôkazy. Odvoláva sa len na intenzitu nadšenia a možno ešte na niečo viac. Chýbajúca podstata a pravdepodobný nedostatok vytrvalosti nám nedáva veľa dôvodov sa subjektivistov báť.“ (Avšak len o pár rokov prišlo Hitlerovo hnutie naplnené hrubo imaginárnym vzývaním temných okultných síl, založené na pohanskom černoknažníckom náboženstve, ktoré existovalo v Nemecku pred príchodom kresťanstva.)

« Predošlá strana
Ďalšia strana »

Súvisiace články:

Zmyslom lásky k národu je duchovné, vnútorné rozširovanie
Zmyslom lásky k národu je duchovné, vnútorné rozširovanie 06. 01. 2020
Prvky posväcovania a pravdy aj mimo Cirkvi ako pasca pre pokoncilných katolíkov
Prvky posväcovania a pravdy aj mimo Cirkvi ako pasca pre pokoncilných katolíkov 12. 03. 2024
Protirímska strana a ekumenizmus - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 17).
Protirímska strana a ekumenizmus - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 17). 26. 10. 2023
Cirkev putujúca a mariánsky minimalizmus - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 15).
Cirkev putujúca a mariánsky minimalizmus - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 15). 12. 09. 2023
Koncil neodsúdil komunizmus - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 20).
Koncil neodsúdil komunizmus - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 20). 22. 12. 2023
Progresivisti spochybňujú Petrov primát - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 16).
Progresivisti spochybňujú Petrov primát - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 16). 04. 10. 2023
Konferencia vo Fulde a moderátori koncilu - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 14).
Konferencia vo Fulde a moderátori koncilu - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 14). 24. 08. 2023
Pápež Pavol VI. a potvrdenie progresívneho smeru - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 13).
Pápež Pavol VI. a potvrdenie progresívneho smeru - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 13). 08. 08. 2023
Nové vedenie koncilu a smrť pápeža Jána XXIII. - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 12).
Nové vedenie koncilu a smrť pápeža Jána XXIII. - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 12). 26. 07. 2023
Pápež Ján XXIII. a jeho dve tváre - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 5).
Pápež Ján XXIII. a jeho dve tváre - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 5). 21. 12. 2022

Z archívu:

Hymnus Pange Lingua Gloriosi

z dňa 29. október 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Je nový lekcionár naozaj lepší?

z dňa 23. október 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Existuje existencia?

z dňa 16. január 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Dejiny rímskeho kánonu

z dňa 20. august 2012 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Život nie je fér 

z dňa 26. apríl 2023 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Hnilé ovocie dnešného ekumenizmu

z dňa 21. december 2021 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Úvaha o latinskom jazyku

z dňa 02. január 2023 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Synodálne načúvanie

z dňa 20. august 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac
­