Po tom, ako 15. augusta zverejnila Konferencia biskupov Slovenska (KBS) dokument prinášajúci syntézu diecéznych výstupov z tzv. synodálnej cesty, dostal každý slovenský katolík možnosť nahliadnuť do kuchyne, v ktorej sa pripravuje duchovná menáž pre ďalšie desaťročia slovenského katolicizmu. Pre tradičných katolíkov to nie je pohľad radostný, avšak zrejme nikto z nich od „synodálneho procesu“ príliš radostných zážitkov neočakával.
Synodálna Cirkev
Pri posudzovaní celého „demokratizačného procesu“ v Cirkvi, aby sme si vypožičali pojem z „perestrojkového“ slovníka, ktorý je teraz, ako sa zdá, cirkevným predstaviteľom obzvlášť blízky, sa musíme hneď skraja pozastaviť nad novovytvoreným pojmom „synodálna Cirkev“. Tento pojem nachádzame tak na oficiálnej stránke, ktorá propaguje synodálnu cestu, ako aj v bežných vyjadreniach cirkevných predstaviteľov. Už samotné heslo celého synodálneho procesu, prináša tento novotvar v pozoruhodnej kombinácii politického aktivistického štýlu, s cirkevnou tematikou - Za synodálnu Cirkev: spoločenstvo, spoluúčasť, misia.
Revolučnosť tohto pojmu pochopíme najlepšie tak, že sa oboznámime s formou označovania a definovania názvu Cirkvi v minulosti. Na rozdiel od súčasnej zavádzajúcej podoby jej názvu – Katolícka cirkev, ktorý navodzuje dojem akoby išlo len o jednu z mnohých svetových partikulárnych „cirkví“, v rámci akéhosi pseudomystického zväzku všetkých kresťanských cirkví, ktorý následne tvorí globálnu Cirkev, bolo v minulosti používané označenie v podobe „katolícka Cirkev“. Prečo? Vysvetlenie je jednoduché: katolicita je len jednou zo štyroch nemenných vlastností Cirkvi a netvorí primárne jej názov. Cirkev je podľa tradície: jedna, svätá, apoštolská a katolícka. To sú vlastnosti Cirkvi po stáročia.
V katechizme sv. Pia X. sa píše:
„Ako je možné odlíšiť Cirkev Ježiša Krista od mnohých spoločenstiev alebo siekt založených ľuďmi, ktoré sa nazývajú kresťanskými?
Cirkev Ježiša Krista je ľahko odlíšiteľná od mnohých spoločenstiev alebo siekt založených ľuďmi, ktoré sa nazývajú kresťanskými a to štyrmi znakmi: je jednou, svätou, katolíckou a apoštolskou.“
Cirkevná vlastnosť katolicity bola vybraná na spresnenie označenia Cirkvi zo zrejmého dôvodu, aby bolo zvýraznené odlíšenie Cirkvi od bludárov, sektárov a odpadlíkov, ktorí neboli „katolícki“. Ale rovnako by sme mohli použiť na účely podobného upresnenia, aj ďalšie tri vlastnosti. Nič by to nezmenilo na fakte, že hovoríme stále o jedinej možnej, existujúcej a fyzicky viditeľnej Cirkvi - organizácii, ktorá má sídlo v Ríme a je spravovaná pápežmi.
Čo sa teda odohráva pred našimi očami v súvislosti s tzv. synodálnou cestou? K štyrom tradičným znakom Cirkvi, sa pridáva nová vlastnosť – synodálnosť a je priamo inkorporovaná do tej vizuálnej podoby označovania Cirkvi, aká bola používaná v minulosti, a ktorú vďaka zavedeniu názvu v podobe „Katolícka cirkev“, už veriaci nie sú schopní rozpoznať ako záväznú a správnu. Nutne teda ani nepripisujú prídavnému menu „synodálna“ pred pojmom Cirkev takú vážnosť, keďže je tento pojem písaný s malým "s", akú v skutočnosti má, čiže vážnosť ďalšieho revolučného aktu, ktorý mení „katolícku Cirkev“ na „synodálnu Cirkev“. So všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú.
Nie nadarmo preto hovorí zmienený dokument syntézy, v súvislosti so synodálnou cestou dokonca o akomsi „pastoračnom obrátení“, či priam celkovom „obrátení“, čo je termín používaný napríklad pre obrátenie sv. Pavla, akoby doteraz Cirkev žila v nejakom, ťažko definovateľnom, pastoračnom blude či neviere:
„Od začiatku bol synodálny proces vnímaný ako výzva na pastoračné obrátenie, ale aj na obrátenie v ostatných oblastiach života Cirkvi.“
Je preto príliš trúfalé vidieť v synodálnom procese na Slovensku konečný prielom cirkevnej revolúcie, na tak dlho odolávajúcom poli slovenského cirkevného „zápecníctva“? Prielom, ktorý je progresivistická klika odhodlaná využiť na definitívne pretvorenie lokálnej cirkvi podľa pokoncilového modelu? Odpoveď sa nachádza v danom dokumente.
Po tomto krátkom odbočení a vyjasnení si jednej z polôh, v ktorej sa odohráva proces pomalej infiltrácie a transformácie cirkevného pojmoslovia, sa teraz pozrime na celoslovenskú syntézu synodálnej cesty, ktorá zhŕňa výstupy zo „synodálneho kráčania“ z jednotlivých diecéz.
