I. Význam slova brat
V Novom zákone k nám výraz „bratia Pána“ prichádza buď ako preklad slov pôvodne vyslovených v aramejčine (Mt 12, 47; 13, 55), alebo ich zapísal sv. Pavol a evanjelisti, pričom všetci, s výnimkou svätého Lukáša, to boli Židia píšuci po grécky. Nikto teda nemôže rozumne vylúčiť možnosť, že tento výraz je zafarbený semitským pozadím.[1] Preto najprv preskúmajme význam v Starom zákone použitého hebrejského slova pre brata, ah a potom význam gréckeho slova αδελφός v Novom zákone. Ah, hebrejské slovo pre brata, môže znamenať bratov pochádzajúcich z rovnakého otca a matky alebo nevlastných bratov. Môže ale mať aj význam, príbuzný. Abrahám nazýva Lóta svojím bratom (Gen. 13, 8), hoci Lót bol synom jeho brata, teda Abrahámovým synovcom (1. Gen 12, 5). Podobne Jakub seba volá Lábanovým bratom: „Ty si môj brat,“ hoci je synom Lábanovej sestry (Gn 29, 12-15). Ako bratia by sa dalo hovoriť nielen o synovcoch, ale aj o bratrancoch. To je jasné z 1 Krn 23, 21-22, „Synovia Moholiho boli Eleazár a Kis. Keď Eleazár zomrel, nemal synov, len dcéry, ktoré si vzali ich bratia, Kisovi synovia.“ (t. j. prvorodení si ich vzali). Pod ten pojem by sa dali zaradiť aj vzdialenejší príbuzní. Áronovi synovia Nádab a Abiu boli zničení pred Hospodinom za obetovanie cudzieho ohňa (Lv 10, 1). Potom: „Mojžiš zavolal Misaela a Elizafana, synov Oziela, strýka Áronovho, a povedal im, Choďte, vezmite svojich bratov spred svätyne a vyneste ich von za tábor.“ (Lv 10, 4). Tí, o ktorých Mojžiš hovorí ako o bratoch, budú po odstránení synovcami z druhého kolena, pretože Áron bol prvým bratrancom Misaela a Elizafana.
Napokon, slovo svojím rozsahom označuje príbuzných vo všeobecnosti a tak to chápe svätý Hieronym v Jakubovej výzve Lábanovi:
„Vtedy sa Jakub nahneval a vyčitoval Labanovi. A podráždený Jakub hovoril Lábanovi, Čím som sa previnil a v čom som sa prehrešil, že ma tak nástojčivo prenasleduješ a prekutávaš moje? Čo si našiel zo všetkých vecí svojho domu?! Polož to tu pred oči mojich a tvojich bratov! Nech oni rozhodnú, kto z nás dvoch je v práve!“ (Gen 31, 36-37).
Ezau, Jakubov brat, ale nebol prítomný a Lában nemal brata.[2] Z posúdenia týchto prípadoch možno ľahko pochopiť, prečo Brown-Driver-Briggs uvádza druhý význam slova ah ako „neurčitý-príbuzný“ a Gesenius-Buhl (17. vyd., 1921) uvádza ako druhý význam, príbuzný akéhokoľvek druhu (Verwandter jeder Art).[3]
Lagrange vysvetľuje situáciu takto. Keďže ani hebrejčina, ani aramejčina nemali slovo pre bratranca, výraz brat bol v mnohých prípadoch nevyhnutný. Dalo sa povedať syn strýka z otcovej strany, alebo povedať syn matkinho brata, alebo syn matkinej sestry, či syn otcovej sestry. Jakub, namiesto toho, aby povedal svojej sesternici, že je synom sestry jej otca, jej najprv povie, že je bratom jej otca a dodal, že je synom Rebeky (Gen 29, 12). Slovo brat bolo nevyhnutné na krátke označenie skupiny bratrancov z rôznych vetiev. Povedalo sa bratia, aby sa nemuselo povedať napríklad synovia strýka z otcovej strany a synovia matkinej sestry.[4] Hebrejské a aramejské zvyky sú jasné. Septuaginta používa αδελφός na preklad všetkých vyššie citovaných príkladov a brat má význam blízky príbuzný.[5] Je pravda, že v novom gréckom slovníku od Liddella a Scotta nie sú pre takýto význam slova brat uvedené žiadne príklady z klasickej doby, alebo z koiné gréčtiny.[6] Nie je ale dôvod si myslieť, že svätý Pavol a evanjelisti pociťovali k používaniu slova adelfos v semitskom zmysle väčší odpor, než k používaniu iných semitizmov. A tak, ako je nemožné užívať slovo Mesiáš, bez prihliadnutiu k jeho hebrejskému významu, je nemožné používať slovné spojenie „Pánovi bratia“ bez toho, aby ste študovali jeho pôvod a použitie v aramejsky hovoriacej komunite.[7]
Poznámky na tejto stránke:
[1] Cf. P. Joüon, S.J., Évangile de Boire-Seigneur Jésus-Christ. Traduction et commentaire du texte original grec, compte tenu du substrat sémitique (Paris, 1930), pp. x-xx.
[2] Jerome, De perpetua virginitate Β. Mariae adversus Haelvidium liber unus (PL, XXIII, 198).
[3] Cf. Jerome, „Jam nunc doceberis quattuor modis in Scripturis divinis fratres dici, natura, gente, cognatione, affectu“ (Adv. Haelvidium, 14; PL, XXIII, 197).
[4] M. J. Lagrange, O.P., Évangile selon saint Marc (5e éd.; Paris, 1929), p. 80.
[5] Cf. E. Hatch and H. Redpath, A Concordance to the Septuagint (Oxford, 1897), I, 20-2
[6] H. G. Liddell and R. Scott, Greek-English Lexicon, revised by H. S. Jones and R. McKenzie (Oxford, 1940), I, 20. Under 𐨝ά and αδελφή are given only LXX examples for the sense of kinsman, kinswoman.
[7] Lagrange, Marc, pp. 80-8v l.
