II. Nepovšimnutý trest pre Cirkev a svet
Kým nevypukol globálny chaos, ktorý sa dal do pohybu krátko potom, čo František v októbri 2019 predstavil svoju Pachamamu svetu, mnohí z nás nevedeli doceniť v akom rozsahu je jeho vláda bičom pre Cirkev a svet. Takmer všetko, čo robil od svojho zvolenia až do tej chvíle, bolo protikatolícke, ale dalo sa to ľahko vytesniť a len zriedka to spôsobilo narušenie v praktizovaní našej viery. Teraz však s každým ďalším týždňom vidíme čoraz jasnejšie, že Františkova úloha je byť bičom Božím, ktorý Boh dopustil na Cirkev. To nás vedie k otázke: „Čím sme si to zaslúžili?“
Na jednej strane si treba priznať, že v Cirkvi máme ohromné problémy už desaťročia. Napokon kardinálov, ktorí zvolili Františka, vymenovali pápeži, ktorých si vážilo mnoho konzervatívnych katolíkov. Milovaný svätý Ján Pavol II. nám dal modlitebné stretnutie v Assisi a množstvo kardinálov, vrátane: Josepha Bernadina, Godfrieda Danneelsa, Henriho de Lubaca, Carla Maria Martiniho, Bernarda Francisa, Hansa Ursa von Balthasar, Yvesa Congara, Waltera Kaspera, Theodora McCarricka, Cormaca Murphy-O'Connora, Karla Lehmanna a Jorge Maria Bergoglia.
K tomu treba pridať bezpočet dôkazov, že predstavení Cirkvi blahosklonne prihliadajú jej demolácií už od Druhého vatikánskeho koncilu. Napríklad, hoci chválime mnohé iniciatívy pápeža Benedikta XVI., zostáva skutočnosťou, že nedokázal alebo nechcel zbaviť Cirkev vlkov nivočiacich jej stádo. Je lákavé pristúpiť na tvrdenie, že pápež je v dnešnej dobe bezmocný - ale ak František môže spôspobiť nivočením Cirkvi cez Traditionis Custodes toľko škody, prečo si myslíme, že Duch Svätý by pápežovi nepomohol pri obnove Cirkvi?
Mnohí konzervatívni katolíci sa navyše sťažujú na „zneužívanie“ Ducha druhého vatikánskeho koncilu, ale odmietajú najlepší dostupný protijed: učenie pápežov pred druhým vatikánskym koncilom, najmä svätého Pia X. Na základe čoho čakáme, že nám Boh pošle skutočne katolíckeho pápeža, ak sa nedokážeme uchýliť k učeniu dobrých pápežov, ktorých nám už dal, aby nás varoval pred dnešným zlom?
Ak sa naše myšlienky obracajú k tým, ktorí boli Tradícií najvernejší, je ťažké pripísať im skutočnú vinu za súčasný stav Cirkvi. Koniec koncov, mnoho tradičných katolíkov prináša naozaj veľmi cenné ovocie. A predsa „komukoľvek je veľa dané, od toho sa bude veľa požadovať“ (Lukáš 12:48). V každom prípade, ak sú životy svätých sprievodcom, najviac robia tí, ktorí čo najhorlivejšie veria, že by mali robiť ešte viac. Táto pohroma bude pravdepodobne pokračovať, až kým sa nenájde dostatok katolíkov, ktorí vynaložia všetko úsilie na obnovu Cirkvi.
