Nedávno vodil akýsi valach vyobliekanú opicu po meste, ktorá svojim tancom a rôznymi kúskami zabávala obecenstvo. Medzi divákmi sa tlačilo nápadne veľa žien a dievčat - oblečených podľa najnovšej módy. Keď to istý starý pán zbadal, uštipačne poznamenal: „Sem sa, sem, dámy - naučte sa trochu slušnosti v odeve, v tanci a aj v ostatnom!“ Bolo na neho zle. Vynadali mu. Aby sa vraj staral o chlapov a ich módu. 

Tak nad vecou rozmýšľam. Je to so slušnosťou bledé. Niektoré ženy, najmä tie, ktoré chcú aby ich pokladali za „inteligentné“, sú skutočne na pohoršenie. Ich účesy, šaty a celé vystupovanie - ako by nemali ani toľko ostychu, ako jedna dobre vycvičená opica. Naši muži však nie sú o nič lepší. Dovoľujú si často veci, za ktoré by sa hanbil aj trochu poriadnejší - pes. 

Hľa, smutné zrkadlo modernej duše! A zvrátenosť sa ďalej šíri. Už je módou. V mene pokroku, vedy, umenia a slobody sa stvárajú ohavnosti, za ktoré by boli kedysi každého poslali za mreže. Plagáty, noviny, knihy, obrazy a ešte viac zábavy, divadlá, kiná, niekde aj samotné školy napomáhajú šíriť nákazu. 

Kde je vlastne koreň zla? V mysliach a srdciach. Materializmom a zmyselnosťou otrávený svet, sa vzdal náboženských a morálnych zásad a upol sa k mamonu a k telesnosti. To sú jeho bôžikovia, ktorým obetuje - všetko. 

V celom tom špinavom vývoji majú prsty hlavne slobodomurári a iní nepriatelia Ježišovho evanjelia. Radi by uskutočnili nové pohanstvo. Priamo a otvorene sa im to darí menej, preto to skúšajú postrannými cestami. Zavádzajú nahotu a zvyky, ktoré vyhovujú zvieracej stránke človeka. Hlásajú heslo: Uži si život! V nízkych pudoch vidia prejav krásy a sily prírody, v sebaovládaní hlúpu bojazlivosť, slabosť a zaostalosť. Chvália bezočivú nehanebnosť a vysmievajú sa z cnosti. Aká teória, taká je aj prax; aké učenie, také činy.

Sv. Gregor Naziánsky píše: „Kde je Kristus, tam je aj cudnosť.“ 

Nuž, kde niet cudnosti, tam nemôže byť ani Kristus. A čo iné si žiadajú falošní proroci, než to aby nebolo Krista? Aby Ho nebolo ani v jednotlivcoch, ani v rodinách, ani v štáte, ani v ľudskej spoločnosti vôbec. Preto mi cudnosť zavadzia!

Ak nám teda záleží, aby bol v nás a medzi nami Kristus, musí nám záležať na tom, aby sa cudnosť všade obnovila a prekvitala. To si, pravdaže, bez premáhania zmyselnosti nemožno predstaviť. Načo hromžiť a nadávať na iných? Začnime reformu u seba!

Sv. Pavol píše: „Sme za divadlo svetu i anjelom, i ľuďom.“ (I. Kor. 4, 9) Herec v divadle si nehrá čo sa mu zachce. Ani ty si nesmieš dovoliť ani v pohľadoch, ani v rečiach, ani v pohyboch, ani v oblečení, ani v inom, čo ti na um príde a čo sa zapáči tvojej prirodzenosti. Už akýsi primárny cit diktuje, aby si sa chránil všetkého, čo ťa dráždi a navádza k necudnosti. Musíš premáhať vôľu, naklonenú dedičným hriechom k zlému. 

Aj keď si osamote, si v divadle Božom. Pozoruje ťa oko Vševediaceho a Jeho anjeli a svätí. Neraz sa však môže stať, že ťa aj v samote pozoruje nenazdajky nejaký človek a prekvapí ťa. Pohoršenie je dokonané! A zodpovednosť?! - Nezabúdajte na to, rodičia a dospelí v dome. Deti sú zvedavé. Spasiteľ sa vyhráža, že by bolo zvodcovi maličkých lepšie, keby mu mlynský kameň zavesili na hrdlo a hodili do mora. (Mat. 18, 6; Mar. 9, 41)

Táto výstraha platí aj ostatným, ktorí kazia svojim zlým príkladom mládež. Či je to doma, či v škole, či v telocvičnom spolku, či pri tanci, či na ulici alebo inde: v tom nie je rozdiel. A či je to spôsobené necudnou módou a či živým slovom alebo tlačou a či inakšie, niet v tom rozdiel.

Ukáž, že nie si z maštale, ani z brlohu nehanebnosti, ani z divých domorodcov, ale že si kresťan-katolík. Učeník Toho, ktorý za spásu duší sám seba dal ukrižovať! Akýže je to učeník Ukrižovaného, ktorí slepo ide za zmyselnosťou? Apoštol národov zdôrazňuje: „Ktorí sú Kristovi, tí ukrižovali svoje telo s hriechmi i náruživosťami.“ (Gal. 5, 24)

Z knihy Dr. Pavol Jantausch: Kresťan dnes, Vydal Posol Božského Srdca Ježišovho,Trnava 1943 (jazykovo upravené a krátené)