Balkánsky polostrov je tak posiaty pamätníkmi zašlých čias, že aj v odľahlejších a z historického hľadiska menej významných lokalitách, môžu návštevníci nájsť architektonické a historické poklady, s akými sa na severe Európy stretávame v takom počte a hustote len zriedka. Hanlivé používanie slova "balkánsky" často ignoruje fakt, že kolíska európskej a aj kresťanskej civilizácie, sa pred stáročiami nachádzala práve na týchto miestach, ktoré dnes tvoria z pohľadu multikultúrneho kozmopolitizmu perifériu sveta. Jedným z pamätníkov zašlej slávy rannostredovekého kresťanstva, je aj bulharský Nessebar, ktorý v sebe ukrýva pozostatky viac ako 40 starodávnych chrámov a kostolov.
Dovolenkovú sezónu sme s manželkou, po Rožňave a Prahe, zakončili týždňovým pobytom vo Svetom Vlase, v blízkosti bulharského kultúrneho a historického centra Nessebar. Manželka ma počas tohtoročnej dovolenky v Nessebare čiastočne sklamala, pretože povedala, že Praha i Nessebar sú krajšie ako Rožňava a majú aj viac kultúrnych pamiatok. Moje argumenty, že každý rožňavský chrám je ako 500 eurová bankovka a pražské chrámy a chrámy v Nessebare sú ako 10 eurové bankovky nielenže odmietla akceptovať, ale sa na nich aj skvele zabávala.
Mesto Nessebar sa nachádza na severnej strane Burgaského zálivu. Vzniklo na mieste starovekej tráckej osady (Národ Trákov žil v staroveku na území Bulharska) a neskôr oblasť obsadili Gréci a Byzantínci. Staré centrum Nessebaru je pamiatkovou zónou UNESCO, má jedinečnú architektúru i polohu. Mesto sa až do roku 1934 nazývalo po grécky Mesembria (Μεσημβρία) a leží v blízkosti Slnečného pobrežia, v turisticky veľmi atraktívnej zóne Bulharska. Počas tureckej nadvlády sa označovalo Misivri.
Nessebar zohral významnú úlohu už v čase rozmachu gréckej antickej civilizácie. Bolo prosperujúcim mestským štátom s množstvom diviadiel a chrámov gréckych bohov Apolóna, Dia, Héry, Asklépia či Dionýza. Jeho rozmach však zbrzdila porážka vo vojne so susednou gréckou kolóniou Apollonia (dnes bulharský Sosopol), keď obe mestá súperili o ovládnutie soľných baní v Burgase. V roku 72 pred Kristom Nessebar obsadili Rimania a mesto stratilo svoj hospodársky, politický i kultúrny význam. Krátko pred sťahovaním národov okolo roku 300 po Kristovi bolo mesto výrazne poškodené východogermánskymi Vandalmi.
Po zániku Západorímskej ríše mesto ovládli Byzantínci. Pod ich vládou sa mesto opäť stalo centrom kultúrneho a náboženského života. Postupne sa tu začali stavať významné byzantské baziliky, sídlila tu byzantská vojenská posádka a flotila. V neskoršom období sa stalo mesto centrom byzantského boja proti Bulharom. V roku 812 však Bulhari na hlavu porazili Byzantíncov a Nessebar obsadili. V 9.storočí už bolo v okolí Nessebaru značne rozšírené aj slovanské obyvateľstvo, s ktorým postupne turkickí Bulhari splynuli. Najväčší rozmach mesta nastal počas života bulharského cisára Simeona (864 - 927), ktorý v 10. storočí víťazne zavŕšil proces christianizácie Bulharov. Nessebar sa stal opäť dôležitým obchodným centrom a Bulhari úspešne obchodovali aj s talianskymi prímorskými štátmi Janovom i Benátkami, ako aj ďalšími mestami na pobreží Stredozemného mora.
Nessebar zažil svoj kultúrny vrchol v 13. a 14. storočí. Dnes sa z pôvodných viac ako 40 kostolov, ktoré postavili (alebo upravili) architekti tarnovskej školy, zachovalo len približne 10 kostolov, väčšina z nich je však odsvätená a sú z nich múzeá (30 chrámov je v ruinách). Žiaľ, rozmach mesta ukončil turecký vpád v roku 1396, z ktorého sa mesto veľmi ťažko spamätávalo (Turci obsadili v roku 1396 aj dôležitú byzantskú pevnosť Nikopol). Turecká nadvláda sa niesla v znamení protikresťanského osmanského besnenia, ktoré sa ukončilo až v roku 1830, keď Bulharom v boji proti Turkom pomohli ruskí vojaci, námorníci a kozáci. Po Adrianopolskom mieri však mesto opäť prešlo pod tureckú správu, čo zapríčinilo masovú emigráciu kresťanského obyvateľstva. Nessebar na dlhé desaťročia zdegradoval do podoby nerozvinutej rybárskej osady.
V roku 1878 vyvrcholil víťazne boj Bulharov o oslobodenie spod osmanskej okupácie. Bulharom proti Turkom opäť pomohli Rusi a po San Stefanskom mieri a Berlínskom kongrese v roku 1879, sa mesto definitívne stalo súčasťou Bulharska. V roku 1900 malo mesto len približne 2000 obyvateľov, z toho bolo viac ako 90% Grékov, postupne sa však počet Bulharov v meste zvyšoval. Medzi Grékmi a Turkami vládli trvalo napäté vzťahy, a preto sa Gréci postupne odsťahovali a bulharské obyvateľstvo nakoniec získalo prevahu. V roku 1925 posledných približne 350 gréckych rodín emigrovalo z Nessebaru a usídlili sa v blízkosti rieky Struma v Grécku. Dnes žije v historickom centre Nessebaru a jeho okolí približne 3000 ľudí, okrem turizmu je hlavným príjmom obyvateľstva rybolov a vinohradníctvo.
Ako som už uviedol v úvode článku, v meste sa nachádzajú trosky 30 byzantských a gréckych chrámov, približne 10 chrámov je dodnes stojacich, aj keď väčšina z nich je desakralizovaná. Keďže rozsah článku neumožňuje uviesť všetky chrámy v Nessebare, spomeniem len tie najvýznamnejšie.
Komplexnejší pohľad na historický a melebný ráz mesta, ktoré naďalej stojí ako pomník zašlej slávy, si môže čitateľ utvoriť prezretím videa:
